Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 243/04
PDF · 135.18 KB
No categories available
III. ÚS 243/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004
predbežne prerokoval sťažnosť Štefana Vargu, K., ktorou namietal porušenie práv podľa
čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
Okresným súdom Košice II a Krajským súdom v Košiciach, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Štefana Vargu o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2004
doručená sťažnosť Štefana Vargu, K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie
práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“)
a Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd a krajský súd neprešetrili
a spravodlivo nevybavili jeho žiadosť o obnovu konania, v ktorej poukazoval aj na zákaz
mučenia. Touto skutočnosťou boli podľa názoru sťažovateľa porušené jeho ústavné práva
v zmysle uvedených článkov ústavy. Z uvedeného dôvodu žiada sťažovateľ aj primerané
finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na
také nedostatky upozorní, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd predbežne preskúmal kompletný spisový materiál sp. zn. 6 To 74/04,
ktorý bol zaslaný krajským súdom na základe žiadosti ústavného súdu z 29. júna 2004,
a zistil nasledovné skutočnosti.
Okresný súd v uznesení zo 16. februára 2004 sp. zn. 6 Nt 11/2003 zamietol návrh
sťažovateľa o povolenie obnovy konania vo veci okresného súdu sp. zn. 7 T 16/96.
V odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené, že sťažovateľ podal 6. júla 2003 návrh na
obnovu konania vo veci, v ktorej bol rozsudkom Obvodného súdu Košice 2 z 9. februára
1996 sp. zn. 7 T 16/96 v spojení s uznesením krajského súdu zo 17. apríla 1996
sp. zn. 10 To 145/96 uznaný vinným zo spáchania pokračovacích trestných činov
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2 Trestného zákona, krádeže podľa
§ 247 ods. 1 písm. b) a e) Trestného zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťštyri
mesiacov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 17. apríla 1996.
Okresný súd z obsahu spisu zistil, že sťažovateľ už raz podal návrh na obnovu
konania, pričom uviedol rovnaké dôvody. Uznesením okresného súdu z 27. novembra 2000
sp. zn. 3 Nt 1303/00 v spojení s uznesením krajského súdu z 27. februára 2001
sp. zn. 5 To 34/01 bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na obnovu konania.
Sťažovateľ vo svojom návrhu zo 6. júla 2003 neuviedol žiadne nové skutočnosti
alebo dôkazy, tak ako to predpokladá § 278 Trestného poriadku, preto okresný súd návrh na
obnovu konania zamietol.
Krajský súd uznesením z 2. apríla 2004 č. k. 6 To 74/04-10 rozhodol o zamietnutí
sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 16. februára 2004
sp. zn. 6 Nt 11/2003. V odôvodnení predmetného uznesenia poukázal na skutočnosť, že
rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a zákonné, pretože sťažovateľ už raz podal
v prerokovávanej veci návrh na obnovu konania, a to z rovnakých dôvodov. Zároveň
krajský súd uviedol, že v konaní o obnove konania nie je možné preskúmať vecnú
správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní, pretože toto konanie sa obmedzuje na
riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú pre súd nové, predtým neznáme.
Krajský súd v uvedenom uznesení ďalej konštatuje, že sťažovateľ vo svojom návrhu
nepoukázal na žiadny nový dôkaz alebo skutočnosť, ktoré by mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o jeho vine a priznanom nároku na náhradu škody alebo vzhľadom na ktoré by
pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti jeho činu pre
spoločnosť, prípadne k jeho pomerom alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v predmetných uzneseniach okresného súdu
a krajského súdu ústavný súd posúdil sťažovateľom uvádzané skutočnosti ako okolnosti,
v ktorých nejestvuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľa
a postupom okresného súdu a krajského súdu v predmetnej veci. Sťažovateľom namietané
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
Okresný súd aj krajský súd riadne preskúmali návrh sťažovateľa na obnovu konania aj jeho
sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu a aplikovali relevantné ustanovenia platných
právnych predpisov.
Navyše, ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy
nie je v konaní o povolení obnovy konania v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy
konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania aplikovateľné, pretože
nejde o rozhodovanie o právach a záväzkoch a odstránenie stavu právnej neistoty
v primeranej lehote, pretože tu jestvuje istota právoplatného rozhodnutia vo veci (napr.
rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 111/03).
V súvislosti s návrhom sťažovateľa, v ktorom poukazoval na zákaz mučenia,
sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, akým spôsobom,
v akom časovom úseku alebo ktorou osobou, alebo osobami k nemu malo dôjsť.
Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorou sa ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti
sťažovateľa riadil, je okolnosť, že okresný súd už raz v rovnakej veci právoplatne rozhodol.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov
odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd
nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98. Zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti nemožno odstrániť. Preto sa ústavný súd nezaoberal ďalšími nárokmi sťažovateľa,
ktoré vo svojej sťažnosti uviedol.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2004