Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 240/04
PDF · 137.75 KB
No categories available
III. ÚS 240/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Petra Furku, bytom V., zastúpeného advokátom
JUDr. O. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 11
Listiny základných práv a slobôd a čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
4 Co 326/03-33 z 28. apríla 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. Petra Furku o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2004
doručená sťažnosť MUDr. Petra Furku, bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených
čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 326/03-33 z 28. apríla 2004.
Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v nasledovnom skutkovom stave:
Sťažovateľ je prevádzkovateľom neštátneho zdravotníckeho zariadenia a v súlade
so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) poskytoval
zdravotnú starostlivosť aj poistencom Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva (ďalej
len „Perspektíva“). Perspektíva za vykonané úkony zdravotnej starostlivosti bola povinná
sťažovateľovi uhradiť fakturované čiastky. Túto zákonnú povinnosť si však nesplnila.
Krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 326/03-33 z 28. apríla 2004 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 202/01 o zamietnutí
žaloby sťažovateľa o zaplatenie 31 576,33 Sk s prísl. proti Všeobecnej zdravotnej poisťovni
Bratislava (ďalej len „VZP“).
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo 1. júla 1999 rozhodnutie
č. 3215/1999-A o zrušení povolenia na zriadenie poisťovne Perspektíva. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999. Krajský súd uznesením z 20. apríla 2001
č. k. 7 K 70/01-30 na návrh likvidátora vyhlásil konkurz na majetok Perspektívy.
Pretože u zrušenej poisťovne nastala právna skutočnosť predpokladaná zákonom, a to
zistenie, že z majetku Perspektívy nie je možné uspokojiť jej záväzky, sťažovateľ si uplatnil
uhradenie záväzkov zrušenej poisťovne vo VZP z dôvodu ich prechodu.
Z dôvodu, že VZP odmietla záväzky zrušenej poisťovne uhradiť, sťažovateľ podal
okresnému súdu návrh, ktorý bol zamietnutý s odôvodnením, že je predčasný. Vychádzajúc
z druhej vety § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení súd konštatoval, že záväzky
zrušenej poisťovne doteraz (t. j. v čase vyhlásenia rozsudku) na VZP neprešli, lebo kým nie
je ukončený súpis aktív a pasív zrušenej poisťovne, nie je ukončená účtovná závierka
a vykonaný audit, nie je možné jednoznačne určiť, že záväzky nie je možné uspokojiť
z majetku zrušenej poisťovne. Táto skutočnosť nebola potvrdená oficiálnym rozhodnutím
konkurzného súdu a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zatiaľ neschválilo
účtovnú závierku zrušenej poisťovne.
Podľa názoru sťažovateľa tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého prechod záväzkov
ešte nenastal, je potrebné považovať za nesprávne posúdenie veci po právnej stránke, lebo
pred účinnosťou zákona č. 233/2001 Z. z. (novela zákona o zdravotnom poistení) nebola
stanovená lehota na plnenie a pre VZP vznikla povinnosť plniť ihneď po prechode záväzku.
Sťažovateľ tvrdí, že súd nemôže v dôsledku prijatia novely dodatočne predĺžiť lehotu
na plnenie záväzku vzniknutého v čase pred účinnosťou zákona, pretože právna norma
v podmienkach demokratického štátu pôsobí v zásade do budúcnosti, a nie do minulosti.
Samotný zákon č. 233/2001 Z. z. neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, v ktorých
by bola stanovená výnimka z princípu zákazu retroaktivity.
Rozhodnutie súdu vychádzajúce z ustanovenia § 34 ods. 6 zákona o zdravotnom
poistení je podľa názoru sťažovateľa diskriminačné, pretože zavádza nerovnaké
zaobchádzanie s určitou skupinou osôb (zdravotnícke zariadenia) a zvýhodňuje inú skupinu
osôb (zdravotné poisťovne) bez zodpovedajúceho odôvodnenia, pričom táto úprava vytvára
nerovnaké podmienky ochrany vlastníckeho práva. Rozhodnutie okresného súdu
a krajského súdu tak porušuje ústavne garantovanú rovnosť ochrany vlastníctva.
Sťažovateľ preto v návrhu výroku rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby
ústavný súd vyslovil porušenie jeho ústavných práv, zrušil rozsudky okresného súdu
a krajského súdu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd predbežne preskúmal sťažnosť sťažovateľa, ako aj rozsudky okresného
súdu a krajského súdu, ktorými mali byť porušené jeho práva.
Oba všeobecné súdy zastávajú názor, že návrh sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť
ako predčasný, lebo pokiaľ nie sú známe výška majetkového zostatku zrušenej poisťovne
ani rozsah uspokojených záväzkov poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, nie je
možné konštatovať nemožnosť uspokojenia týchto záväzkov z majetku zrušenej poisťovne,
a tým nie je daný ani prechod záväzkov na inú poisťovňu. V danej situácii nie je VZP
nositeľom úhrady týchto záväzkov a nie je na jej strane pasívna vecná legitimácia v spore.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by rozsudok okresného
súdu alebo krajského súdu bolo potrebné považovať za zjavne neodôvodnený alebo
arbitrárny. Bolo nepochybne v právomoci okresného súdu aj krajského súdu príslušné
ustanovenie zákona vyložiť. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by výklad
všeobecných súdov bol z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný.
Je potrebné uviesť, že sťažovateľ v sťažnosti napáda len rozsudok krajského súdu, tomu
však predchádzalo rozhodnutie okresného súdu.
Ústavný súd vychádza z prezumpcie ústavnosti všetkých ustanovení zákona
o zdravotnom poistení. Ústavný súd nemôže v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy skúmať ústavnosť zákonov ani ich častí, ale musí vychádzať z prezumpcie ústavnosti
zákonov Slovenskej republiky.
Sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí k subjektom, ktoré sú aktívne legitimované na
podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou. Taxatívny
výpočet týchto subjektov je uvedený v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy. Z uvedeného
dôvodu neskúmal ústavný súd argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa údajnej protiústavnosti
niektorých ustanovení zákona o zdravotnom poistení.
V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že sťažovateľ nepreukázal, že by túto
požiadavku uviedol v konaní pred všeobecným súdom, ktorý je subjektom legitimovaným
podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, a mohol požiadať súd o preskúmanie súladu
citovaného zákona s ústavou.
V súlade s doterajšou judikatúrou ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo
nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z uvedeného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže
preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,
alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.
Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo
strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (napr. rozhodnutia sp. zn.
Napadnutý rozsudok krajského súdu nie je zjavne svojvoľný ani neodôvodnený, súdy
zistili skutkový stav a aplikovali naň relevantné ustanovenia platného práva, pričom svoj
postup v odôvodnení riadne vysvetlili.
Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú
ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z uvedeného dôvodu je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc
všeobecných súdov – napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 13/01.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2004