Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 240/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Petra Furku, bytom V., zastúpeného advokátom

JUDr. O. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 11

Listiny základných práv a slobôd a čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1

a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-33 z 28. apríla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Petra Furku o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2004

doručená sťažnosť MUDr. Petra Furku, bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených

čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35

ods. 1 (ďalej len „“) a Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -33 z 28. apríla 2004.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v nasledovnom skutkovom stave:

Sťažovateľ je prevádzkovateľom neštátneho zdravotníckeho zariadenia a v súlade

so o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) poskytoval

zdravotnú starostlivosť aj poistencom Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva (ďalej

len „Perspektíva“). Perspektíva za vykonané úkony zdravotnej starostlivosti bola povinná

sťažovateľovi uhradiť fakturované čiastky. Túto zákonnú povinnosť si však nesplnila.

Krajský súd rozsudkom č. k. -33 z 28. apríla 2004 potvrdil rozsudok

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. o zamietnutí

žaloby sťažovateľa o zaplatenie 31 576,33 Sk s prísl. proti Všeobecnej zdravotnej poisťovni

Bratislava (ďalej len „VZP“).

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo 1. júla 1999 rozhodnutie

č. 3215/1999-A o zrušení povolenia na zriadenie poisťovne Perspektíva. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999. Krajský súd uznesením z 20. apríla 2001

č. k. -30 na návrh likvidátora vyhlásil konkurz na majetok Perspektívy.

Pretože u zrušenej poisťovne nastala právna skutočnosť predpokladaná zákonom, a to

zistenie, že z majetku Perspektívy nie je možné uspokojiť jej záväzky, sťažovateľ si uplatnil

uhradenie záväzkov zrušenej poisťovne vo VZP z dôvodu ich prechodu.

Z dôvodu, že VZP odmietla záväzky zrušenej poisťovne uhradiť, sťažovateľ podal

okresnému súdu návrh, ktorý bol zamietnutý s odôvodnením, že je predčasný. Vychádzajúc

z druhej vety § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení súd konštatoval, že záväzky

zrušenej poisťovne doteraz (t. j. v čase vyhlásenia rozsudku) na VZP neprešli, lebo kým nie

je ukončený súpis aktív a pasív zrušenej poisťovne, nie je ukončená účtovná závierka

a vykonaný audit, nie je možné jednoznačne určiť, že záväzky nie je možné uspokojiť

z majetku zrušenej poisťovne. Táto skutočnosť nebola potvrdená oficiálnym rozhodnutím

konkurzného súdu a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zatiaľ neschválilo

účtovnú závierku zrušenej poisťovne.

Podľa názoru sťažovateľa tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého prechod záväzkov

ešte nenastal, je potrebné považovať za nesprávne posúdenie veci po právnej stránke, lebo

pred účinnosťou (novela zákona o zdravotnom poistení) nebola

stanovená lehota na plnenie a pre VZP vznikla povinnosť plniť ihneď po prechode záväzku.

Sťažovateľ tvrdí, že súd nemôže v dôsledku prijatia novely dodatočne predĺžiť lehotu

na plnenie záväzku vzniknutého v čase pred účinnosťou zákona, pretože právna norma

v podmienkach demokratického štátu pôsobí v zásade do budúcnosti, a nie do minulosti.

Samotný neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, v ktorých

by bola stanovená výnimka z princípu zákazu retroaktivity.

Rozhodnutie súdu vychádzajúce z ustanovenia § 34 ods. 6 zákona o zdravotnom

poistení je podľa názoru sťažovateľa diskriminačné, pretože zavádza nerovnaké

zaobchádzanie s určitou skupinou osôb (zdravotnícke zariadenia) a zvýhodňuje inú skupinu

osôb (zdravotné poisťovne) bez zodpovedajúceho odôvodnenia, pričom táto úprava vytvára

nerovnaké podmienky ochrany vlastníckeho práva. Rozhodnutie okresného súdu

a krajského súdu tak porušuje ústavne garantovanú rovnosť ochrany vlastníctva.

Sťažovateľ preto v návrhu výroku rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby

ústavný súd vyslovil porušenie jeho ústavných práv, zrušil rozsudky okresného súdu

a krajského súdu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd predbežne preskúmal sťažnosť sťažovateľa, ako aj rozsudky okresného

súdu a krajského súdu, ktorými mali byť porušené jeho práva.

Oba všeobecné súdy zastávajú názor, že návrh sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť

ako predčasný, lebo pokiaľ nie sú známe výška majetkového zostatku zrušenej poisťovne

ani rozsah uspokojených záväzkov poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, nie je

možné konštatovať nemožnosť uspokojenia týchto záväzkov z majetku zrušenej poisťovne,

a tým nie je daný ani prechod záväzkov na inú poisťovňu. V danej situácii nie je VZP

nositeľom úhrady týchto záväzkov a nie je na jej strane pasívna vecná legitimácia v spore.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by rozsudok okresného

súdu alebo krajského súdu bolo potrebné považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny. Bolo nepochybne v právomoci okresného súdu aj krajského súdu príslušné

ustanovenie zákona vyložiť. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by výklad

všeobecných súdov bol z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný.

Je potrebné uviesť, že sťažovateľ v sťažnosti napáda len rozsudok krajského súdu, tomu

však predchádzalo rozhodnutie okresného súdu.

Ústavný súd vychádza z prezumpcie ústavnosti všetkých ustanovení zákona

o zdravotnom poistení. Ústavný súd nemôže v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127

skúmať ústavnosť zákonov ani ich častí, ale musí vychádzať z prezumpcie ústavnosti

zákonov Slovenskej republiky.

Sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí k subjektom, ktoré sú aktívne legitimované na

podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov s . Taxatívny

výpočet týchto subjektov je uvedený v až e) . Z uvedeného

dôvodu neskúmal ústavný súd argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa údajnej protiústavnosti

niektorých ustanovení zákona o zdravotnom poistení.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že sťažovateľ nepreukázal, že by túto

požiadavku uviedol v konaní pred všeobecným súdom, ktorý je subjektom legitimovaným

podľa , a mohol požiadať súd o preskúmanie súladu

citovaného zákona s .

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z uvedeného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo

strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (napr. rozhodnutia sp. zn.

, ).

Napadnutý rozsudok krajského súdu nie je zjavne svojvoľný ani neodôvodnený, súdy

zistili skutkový stav a aplikovali naň relevantné ustanovenia platného práva, pričom svoj

postup v odôvodnení riadne vysvetlili.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z uvedeného dôvodu je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc

všeobecných súdov – napr. rozhodnutie sp. zn. .

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004