Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 285/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť K. Č., bytom D., zastúpenej advokátkou

Mgr. M. P., B., ktorou namieta porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2004

doručená sťažnosť K. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie práva na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 21. augusta 1992 podala okresnému

súdu žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti výpovede z 27. mája 1992.

V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. boli spoločne prejednané

výpoveď z 20. decembra 1991, okamžité zrušenie pracovného pomeru z 18. júna 1992

a výpoveď z 27. mája 1992. Okresný súd uznesením z 1. júna 1993 sp. zn.

rozhodol o vylúčení prejednania výpovede z 27. mája 1992 na samostatné konanie, ktoré je

vedené na okresnom súde pod sp. zn. . Rovnako na samostatné konanie vylúčil

aj okamžité zrušenie pracovného pomeru z 18. júna 1992.

Sťažovateľka uvádza, že konanie vedené pod sp. zn. prebieha aj

v súčasnosti, t. j. už viac ako 11 rokov.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní č. -151 bolo porušené

základné právo sťažovateľky K. Č. na súdnu a inú právnu ochranu spočívajúce v jej práve

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s Slovenskej

republiky, ako aj čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a aby Okresný súd Bratislava I. zaplatil sťažovateľke sumu vo výške 700.000,- Sk ako

primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu jej nemajetkovej ujmy, v súvislosti

s porušením jej základných práv a slobôd ako aj náklady a výdavky v súvislosti s konaním

č. -151 vo výške 7.715,- Sk. (...) Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť

sťažovateľke trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťuje, či

návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom (...).

Podľa čl. 6 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu (...).

1. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľka mohla o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť,

pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje (napr.

, ).

Ústavný súd z obsahu podania doručeného ústavnému súdu, ako aj z obsahu spisu

okresného súdu zistil, že sťažovateľkou napadnuté konanie okresného súdu bolo v časti

vedenej pod sp. zn. právoplatne skončené 21. júna 1995.

Ústavný súd konštatuje, že od 21. júna 1995 do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu, t. j. 5. januára 2004, uplynula lehota podľa . Preto

bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako podanú oneskorene.

2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie.

Zo sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľka

v ďalšej časti sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 5. decembra 2003. Vyhlásením

rozsudku vo veci samej a jeho doručením (a úkonmi, ktoré musel vykonať v spojitosti

s podaním odvolania podľa a ) okresný súd

vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto bolo

treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha

okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za

predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej aj

napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného prostriedku.

Rozsudok okresného súdu z 5. decembra 2003 bol na základe odvolania sťažovateľky

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. septembra 2004 potvrdený. Rozhodnutie krajského súdu dňom doručenia účastníkom

konania nadobudne právoplatnosť, a tým dôjde k právoplatnému skončeniu veci bez toho,

aby sa akýmkoľvek zákonom dovoleným spôsobom dostala späť okresnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd (v sťažnosti označený ako porušovateľ

základného práva sťažovateľky) v čase podania sťažnosti (5. januára 2004) už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy

v ňom, a napokon ani postup krajského súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu () tento stav veci viedol

ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť v tejto časti je zjavne neopodstatnená.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú. Zároveň

bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže ústavný súd

odmietol sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004