Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 285/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Renáty Radošinskej, bytom S. N. V., ktorou sa proti

Sociálnej poisťovni domáhala náhrady škody a zároveň namietala porušenie svojich práv

rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -29 z 19. mája 2003, ako

aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -47 z 23. septembra 2003,

a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Renáty Radošinskej v časti, ktorou sa proti Sociálnej poisťovni domáhala

náhrady škody, o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

2. Sťažnosť Renáty Radošinskej v časti, ktorou namietala porušenie svojich práv

rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -29 z 19. mája 2003

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -47 z 23. septembra 2003,

o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2004

doručená sťažnosť (z 19. júla 2004) Renáty Radošinskej, bytom S. N. V. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou sa proti Sociálnej poisťovni domáhala náhrady škody a zároveň

namietala porušenie svojich práv rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -29 z 19. mája 2003, ako aj rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -47 z 23. septembra 2003.

Sťažovateľka uviedla, že ako matka svojho maloletého syna M. požiadala o priznanie

príplatku k prídavkom na deti podľa § 19 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení platnom

a účinnom v tom čase (ďalej len „“). Pobočka Sociálnej poisťovne

v S. N. V. rozhodnutím z 12. novembra 1998 (sťažovateľka rozhodnutia Sociálnej

poisťovne uvádzané v sťažnosti bližšie neoznačila) žiadosť zamietla dôvodiac, že maloletý

M. R. nie je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutý, vyžadujúci mimoriadnu starostlivosť

v zmysle § 37 ods. 1 a 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov, v dôsledku čoho nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre priznanie

príplatku k prídavkom na toto dieťa sťažovateľke. Odvolaniu sťažovateľky proti uvedenému

rozhodnutiu ústredie Sociálnej poisťovne svojím rozhodnutím z 1. februára 1999

nevyhovelo.

V tejto súvislosti sťažovateľka namieta: „Syn pre bolesti hlavy spával štyri hodiny

denne (povedal, že aj keď ho hlavička bolí, nakoniec od únavy zaspí). Posudkový lekár

odporcu bol ovplyvňovaný ambulantným neurológom a povedal mi, že môj syn pociťuje

bolesti hlavy vplyvom psychického stavu, tak aby som išla za psychológom, aj napriek tomu,

že v tejto dobe sa už pedopsychiater vyjadroval, že jeho zdravotný stav nesúvisí

s psychickou poruchou.

Vedela som, že môj syn má chorobu, ktorú ešte lekári nepoznajú, keď som im

hovorila o prejavoch zdravotných potiaží, nevedeli o čom hovorím. Nakoniec z vlastnej

iniciatívy, v snahe pomôcť synovi, som požiadala o pomoc výskumného pracovníka

zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave. (...) V roku 1999 vyššie menovaný primár nasadil

synovi liečbu, ale jednoznačne sa ešte k diagnóze nevyjadroval. Keď sa už vyššie menovaný

primár vedel vyjadriť k diagnóze, podávala som v predmetnej veci druhýkrát žiadosť

odporcovi (Sociálnej poisťovni, pozn.). Aj napriek tomu, že odporca už mohol objektívne

posudzovať, znovu ani v odvolacom konaní nevyhovel mojej žiadosti (žiadosť sťažovateľky

bola zamietnutá rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne v S. N. V. zo 4. decembra 2001

následne potvrdeným rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne z 29. januára 2002).

Následne (...) som vec začala riešiť súdnou cestou.“

Sťažovateľka sa 13. marca 2003 obrátila na okresný súd. Žalobou o náhradu škody

sa proti Sociálnej poisťovni domáhala zaplatenia 47 400 Sk s úrokom z omeškania vo výške

17,6 % ročne od 31. augusta 2001 do zaplatenia z dôvodu nevyplatenia príplatku

k rodinným prídavkom za čas od 31. januára 1995 do 31. augusta 2001. Okresný súd žalobu

zamietol aplikujúc , a v spojení

s s odôvodnením, že sťažovateľka mala od rozhodnutia

ústredia Sociálnej poisťovne z 1. februára 1999 vedomosť o tom, že týmto „úkonom“ jej

vznikla škoda, v akej výške aj kto za ňu zodpovedá. V roku 1999 jej teda začala vo vzťahu

k nároku na náhradu škody plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. V čase začatia

konania bol podľa záveru okresného súdu sťažovateľkou uplatňovaný nárok premlčaný

a žalovaný sa premlčania dovolal.

Na základe sťažovateľkou podaného odvolania krajský súd rozsudkom

č. k. -47 z 23. septembra 2003 napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil ako

„v konečnom dôsledku vecne správny“, avšak z iných dôvodov ako okresný súd. Podľa

právneho názoru krajského súdu išlo v danom prípade, vzhľadom na skutkové tvrdenia

sťažovateľky, o uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym postupom, podmienky ktorej v danom čase upravoval zákon

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“), pričom poľa

uvedeného zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že právoplatné rozhodnutia, ktorými mala byť

sťažovateľke spôsobená škoda, dosiaľ neboli príslušným orgánom zrušené a sťažovateľka sa

nedomáhala preskúmania zákonnosti uvedených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ako aj

preskúmania zákonnosti konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo správnym súdom (§ 244

a nasl. , ďalej len „OSP“). Z uvedeného dôvodu neboli

podľa krajského súdu v danom prípade splnené zákonné podmienky pre uplatnenie nároku

na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom

podľa Naopak, v zmysle bol súd povinný

z uvedených rozhodnutí vychádzať, v dôsledku čoho rozhodol okresný súd správne, keď

žalobu zamietol, aj keď nepostupoval správne v tom, že posudzoval premlčanie žalobou

uplatneného nároku skôr ako sa vysporiadal s otázkou, či žalobkyni (sťažovateľke v konaní

pred ústavným súdom) škoda vôbec vznikla.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd zrušil

rozsudok okresného súdu č. k. -29 z 19. mája 2003, ako aj rozsudok krajského

súdu č. k. -47 z 23. septembra 2003 a zaviazal Sociálnu poisťovňu zaplatiť

sťažovateľke 47 400 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 31. augusta 2001

do zaplatenia z titulu náhrady škody z dôvodu nevyplatenia príplatku k rodinným

prídavkom za čas od 31. januára 1995 do 31. augusta 2001.

II.

1. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

2. Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na

začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona

o ústavnom súde, napriek tomu z nej nepochybne vyplýva, že sa ňou sťažovateľka domáha

proti Sociálnej poisťovni náhrady škody a taktiež, že sťažnosť smeruje proti rozsudku

okresného súdu č. k. -29 z 19. mája 2003 a proti rozsudku krajského súdu

č. k. -47 z 23. septembra 2003 (ktorým krajský súd potvrdil v rámci

odvolacieho konania označený rozsudok okresného súdu z 19. mája 2003).

3. Pokiaľ ide o časť sťažovateľkinej sťažnosti, ktorou sa domáha, aby ústavný súd

zaviazal Sociálnu poisťovňu zaplatiť jej 47 400 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 %

ročne od 31. augusta 2001 do zaplatenia z titulu náhrady škody z dôvodu nevyplatenia

príplatku k rodinným prídavkom za čas od 31. januára 1995 do 31. augusta 2001, je

potrebné uviesť, že ochrana vlastníckeho práva porušeného spôsobením majetkovej škody

patrí do právomoci všeobecných súdov, v dôsledku čoho je v takýchto prípadoch v zmysle

vylúčená právomoc ústavného súdu konať o veci.

Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní zaoberal aj tou časťou sťažnosti,

ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich práv rozsudkom okresného súdu

č. k. -29 z 19. mája 2003 a rozsudkom krajského súdu č. k. -47

z 23. septembra 2003. V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv na

ústavnom súde podľa vo vzťahu k označeným rozhodnutiam, už uplynula

lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Z obsahu samotnej sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov, ako aj

z listinných dôkazov predložených na žiadosť ústavného súdu okresným súdom

(predovšetkým z kópie rozsudku č. k. -29 z 19. mája 2003 opatreného doložkou

právoplatnosti a z kópií doručeniek osvedčujúcich doručenie rozsudku krajského súdu

č. k. -47 z 23. septembra 2003 účastníkom konania) mal ústavný súd za

preukázané, že napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 30. októbra 2003.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania

návrhu v zmysle vychádza zo svojej konštantnej judikatúry,

podľa ktorej, sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľky z 19. júla 2004 bola ústavnému súdu doručená 20. júla 2004,

teda po uplynutí viac ôsmich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti napádaných

rozhodnutí.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004