Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 314/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Eriky Bočkayovej, K., zastúpenej advokátkou JUDr. G. J.,

K., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 15. marca 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Eriky Bočkayovej o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2004 doručená sťažnosť Eriky Bočkayovej, K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. G. J., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. marca 2004.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný

súd“) je vedené konanie sp. zn. v právnej veci navrhovateľa J. B., K., proti

odporcovi v 1. rade - Košickému magnezitu, štátnemu podniku v likvidácii, K.,

sťažovateľke ako odporkyni v 2. rade a odporcovi v 3. rade - JUDr. J. K., správcovi

konkurznej podstaty Košického magnezitu, štátneho podniku v likvidácii, o určenie

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. 21 nachádzajúceho sa na 7. poschodí

bytového domu v K. vedeného na liste vlastníctva č. 12659 v katastrálnom území K., ktorej

vklad bol povolený pod č. V-6208/96.

Okresný súd svojím rozsudkom sp. zn. zo 6. decembra 2002 určil, že

zmluva o prevode vlastníctva k uvedenému bytu uzavretá medzi Košickým magnezitom,

štátnym podnikom v likvidácii, K., ako prevodcom a sťažovateľkou ako nadobúdateľkou je

absolútne neplatná.

Sťažovateľka podala proti predmetnému rozsudku okresného súdu odvolanie.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 15. marca 2004 potvrdil napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k výroku o absolútnej neplatnosti predmetnej

kúpnej zmluvy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2004.

Ako uviedla sťažovateľka v sťažnosti, k odvolaciemu pojednávaniu na krajskom

súde jej neboli doručené odvolacie návrhy ostatných účastníkov konania. Na pojednávaní

o odvolaní konanom 15. marca 2004 sťažovateľka navyše navrhla, aby odvolací súd

pripustil vo veci dovolanie, pretože ide o vec zásadného právneho významu. Poukázala na

to, že odvolací krajský súd na tomto pojednávaní rozsudok prvostupňového súdu potvrdil,

ale o návrhu na pripustenie dovolania nerozhodol.

Podľa sťažovateľky jej uvedeným postupom krajského súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, čím bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka 18. júna 2004 podala proti

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie z dôvodu vád konania v zmysle § 237

(ďalej aj „OSP“), najmä preto, že postupom odvolacieho

súdu jej ako účastníčke konania bola podľa písm. f) cit. ustanovenia odňatá možnosť konať

pred súdom. O podanom dovolaní sťažovateľky ku dňu podania jej sťažnosti ústavnému

súdu dovolací súd ešte nerozhodol.

Sťažovateľka v súvislosti s uvedeným žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie

jej práva na súdnu ochranu zaručeného v rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 15. marca 2004, zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 15. marca 2004 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 15. marca 2004, a to až do rozhodnutia ústavného súdu o tejto

sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

III.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky preto zisťoval, či

ochranu základnému právu, porušenie ktorého sťažovateľka namietala, neposkytujú

všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov jej dostupných, ktoré možno považovať

za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia označeného práva. Hoci

z napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd zistil, že odvolanie proti nemu nie je

prípustné a o návrhu sťažovateľky na pripustenie dovolania nebolo krajským súdom

rozhodnuté, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd súčasne skonštatoval, že

sťažovateľka napriek tomu využila dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa

a nasl. .

V okolnostiach prípadu sťažovateľka namieta, že okrem nej podali odvolanie voči

prvostupňovému rozsudku aj ostatní dvaja odporcovia, pričom obsah týchto odvolaní

nepoznala z dôvodu, že jej neboli súdom doručené.

Podľa ak nejde o prípad uvedený v (vady odvolania)

citovaného zákona, doručí predseda senátu odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku,

ostatným účastníkom. Pokiaľ sa tak nestalo, nemožno vylúčiť, že takéto pochybenie

predstavuje postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred

súdom.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

k záveru, že sťažovateľka mala s ohľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na dosiahnutie nápravy

svojho práva, porušenie ktorého v konaní pred ústavným súdom namietala. Týmto účinným

opravným prostriedkom nápravy bolo v danom prípade dovolanie podľa a nasl. ,

ktoré sťažovateľka podala, aj keď o jeho prípustnosti na jej návrh odvolací súd nerozhodol.

Podľa platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) aj keď ustanovenie nevylučuje, aby odvolací súd takémuto

návrhu účastníka (pripustenie dovolania) v celom rozsahu vyhovel, pripustenie dovolania

odvolacím súdom nie je viazané na návrh účastníka konania a odvolací súd v prípade

existencie takéhoto návrhu nie je ním viazaný (rozsudok najvyššieho súdu z 20. marca 2003

sp. zn. Obdo V 79/2000). Zjavne v danej veci takto postupoval aj odvolací krajský súd.

To však vzhľadom na dôvod dovolania podľa (postupom súdu sa odňala

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom) neznamená popretie práva sťažovateľky

na samotné podanie dovolania.

Aj doterajšia súdna prax najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho potvrdzuje, že

dovolanie je v prípadoch možnej zmätočnosti konania, ktorá spočíva v odňatí možnosti

konať pred súdom [ ], efektívnym

prostriedkom ochrany práv účastníkov občianskeho súdneho konania (R 50/97,

).

Existencia tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany základného práva sťažovateľky

podľa vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom, ktorý môže založiť svoju

právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

Ústavný súd už judikoval: „Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa

porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť

všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených

v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky pred

ich vyčerpaním vylúčená“ ().

Porušenie práva na súd, resp. prístup k súdu podľa by v prípade

dovolacieho súdu prichádzalo do úvahy len vtedy, keby podmienky na prístup k tomuto

súdu ustanovené neboli rešpektované zo strany

dovolacieho súdu spôsobom zjavne neopodstatneným alebo arbitrárnym. V štádiu, keď

sťažovateľka iba podala dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(18. júna 2004), ústavný súd takéto skutočnosti nemôže prejudikovať.

V súlade s princípom subsidiarity zakotveným v , ktorý

vylučuje, aby o tom istom skutkovom základe prebiehalo okrem civilného konania aj ďalšie

konanie o ústavnej sťažnosti podľa pred ústavným súdom, ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Z uvedeného dôvodu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2004