Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 129/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa

a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 12. novembra

2004 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade čl. 4 ods. 3 všeobecne záväzného nariadenia mesta Snina z 11. mája 1998

č. 43/1998 na ochranu ovzdušia na území mesta a poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia

v znení doplnkov s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a s čl. 71

ods. 2 prvou vetou , s zákona Slovenskej národnej

rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s zákona

č. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov,

s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov a s a o ochrane

ovzdušia a ktorým sa dopĺňa o poplatkoch za znečisťovanie

ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) a takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie čl. 4 ods. 3 všeobecne záväzného nariadenia mesta Snina z 11. mája

1998 č. 43/1998 na ochranu ovzdušia na území mesta a poplatkoch za znečisťovanie

ovzdušia v znení doplnkov n i e je v s ú l a d e s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 4 a s čl. 71

ods. 2 prvou vetou , s zákona Slovenskej národnej

rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s

písm. d) a ods. 2 o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon

č. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov

(zákon o ovzduší).

2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením z 9. júla 2004

č. k. -10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovateľ“) na začatie konania podľa )

(ďalej len „ústava“) vo veci vyslovenia nesúladu čl. 4 ods. 3 všeobecne záväzného

nariadenia mesta Snina z 11. mája 1998 č. 43/1998 na ochranu ovzdušia na území mesta

a poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení doplnkov (ďalej aj „nariadenie“) s čl. 2

ods. 3, , 2 a 4, a 2, a s prvou vetou ,

s o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), s § 6 ods. 5 zákona

č. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia“), s § 27 ods. 3 zákona č.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a s a Z.

z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa o poplatkoch za

znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) - (ďalej len „zákon

o ovzduší“).

Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že všeobecne záväzné nariadenie

mesta Snina č. 43/1998 na ochranu ovzdušia na území mesta a poplatkoch za znečisťovanie

ovzdušia nadobudlo účinnosť 11. mája 1998. Jeho doplnok č. 1, ktorým bolo do nariadenia

inkorporované ustanovenie čl. 4 ods. 3 tvoriace predmet tohto návrhu, nadobudol účinnosť

14. júna 2002. Mesto Snina napadnutým ustanovením nariadenia zakázalo vytvárať nové

malé zdroje znečisťovania ovzdušia odpájaním sa od jestvujúceho centrálneho zdroja tepla.

Mesto tým podľa názoru navrhovateľa pochybilo, pretože na vydanie zákazu takouto

formou nebolo oprávnené zákonom. Pôsobnosť obcí v oblasti ochrany ovzdušia a s tým

súvisiacich poplatkov je preneseným výkonom štátnej správy, a preto na vydávanie

všeobecne záväzného nariadenia v tejto oblasti je potrebná existencia zákonného

zmocnenia.

Obec je podľa navrhovateľa oprávnená vydať všeobecne záväzné nariadenie za

účelom určenia zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov [§ 34 ods. 1 písm. i)

zákona o ovzduší], určenia náležitostí oznámenia spotreby palív a ďalších skutočností

vyžadovaných zákonom (§ 6 ods. 5 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia), ako aj

vyhlásenia záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie (§ 27 ods. 3 stavebného

zákona). Ani jedno z týchto ustanovení nedovoľuje prostredníctvom všeobecne záväzného

nariadenia zakázať „vytváranie nových malých zdrojov znečisťovania ovzdušia odpájaním

sa od jestvujúceho centrálneho zdroja tepla“.

Obec má na druhej strane právo i povinnosť vydávať súhlas na povoľovanie malých

zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie, ako i určiť podmienky ich prevádzkovania

[§ 34 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o ovzduší]. Túto činnosť však musí vykonávať v rámci

režimu zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov. Z toho vyplýva, že nemôže paušálne zakázať vytváranie nových malých zdrojov

znečisťovania ovzdušia, ale o každej žiadosti tohto druhu musí rozhodnúť individuálnym

rozhodnutím. Iba týmto spôsobom možno zabezpečiť, aby žiadateľom neboli ukladané

povinnosti v rozpore s platnou právnou úpravou, aby ich ľudské práva a slobody neboli

obmedzované bez ohľadu na ich podstatu a zmysel, aby mohli slobodne podnikať bez

nezákonných obmedzení, ako aj aby sa mohli svojho práva zriadiť a prevádzkovať malý

zdroj znečisťovania ovzdušia domáhať na príslušnom orgáne obce a v prípade potreby aj

pred súdom.

Vzhľadom na to, že napadnuté ustanovenie nariadenia bráni individuálnemu

rozhodovaniu obce o povoľovaní zriaďovania a užívania malých zdrojov znečisťovania

ovzdušia, zakazuje subjektom práva aktivity, ktoré nie sú zakázané zákonom, čím odporuje

.

Napadnuté ustanovenie nariadenia podľa názoru navrhovateľa súčasne ukladá

negatívnu povinnosť spôsobom odporujúcim ústave, pričom bez ohľadu na zmysel a účel

práva podnikať obmedzuje jeho výkon, čo zakladá súčasne jeho nesúlad s čl. 13 ods. 1, 2 a 4

s použitím a 2 . Tým, že problematiku prenesenej štátnej správy, ktorá

má byť riešená individuálnymi právnymi aktmi v rámci správneho konania, rieši paušálne

prostredníctvom nariadenia bez príslušného zákonného zmocnenia, dochádza tiež

k nesúladu s a s . Napadnuté ustanovenie nariadenia

z dôvodov vyššie uvedených nie je v súlade ani so zákonnými ustanoveniami enumeratívne

v texte návrhu uvedenými.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd v danej veci

takto rozhodol:

„Článok 4 ods. 3 všeobecne záväzného nariadenia mesta Snina č. 43/1998 na

ochranu ovzdušia na území mesta a poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení doplnkov

nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 35 ods. 1, ods. 2, čl. 46 ods. 1,

vetou prvou , zákona o obecnom zriadení, zákona

o poplatkoch, § 27 ods. 3 stavebného zákona a § 34 ods. 1, ods. 2 zákona o ochrane

ovzdušia.“

Ústavný súd požiadal mesto Snina, aby zaujalo stanovisko k návrhu navrhovateľa

a aby sa vyjadrilo k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

Primátor mesta Snina svojím listom z 30. augusta 2004 sp. zn. výst. 684/946/La/04

oznámil, že „na ústnom pojednávaní netrváme“, k návrhu však nezaujal stanovisko.

Navrhovateľ listom zo 16. augusta 2004 č. k. -31 oznámil ústavnému

súdu, že „v konaní vedenom pod sp. zn. netrvám na ústnom pojednávaní“.

II.

Návrh bol prerokovaný podľa ustanovenia na

neverejnom zasadnutí senátu.

Ústavný súd z pripojených dokumentov zistil, že všeobecne záväzné nariadenie

mesta Snina z 11. mája 1998 č. 43/1998 na ochranu ovzdušia na území mesta a poplatkoch

za znečisťovanie ovzdušia v znení doplnkov bolo prijaté zákonným spôsobom, pričom

účinnosť nadobudlo 11. mája 1998. Napadnuté ustanovenie tohto nariadenia, teda čl. 4

ods. 3, bolo do nariadenia inkorporované doplnkom č. 1 dňa 31. mája 2002, pričom tento

doplnok nadobudol účinnosť 14. júna 2002.

Záhlavie predmetného nariadenia a text napadnutého čl. 4 ods. 3 tohto nariadenia je

nasledovný:

„Mestské zastupiteľstvo v Snine na základe o štátnej

správe ochrany ovzdušia v znení zmien a doplnkov, o ochrane

ovzdušia v znení zmien a doplnkov, o poplatkoch za

znečisťovanie ovzdušia a o obecnom zriadení v znení zmien

a doplnkov vydáva pre katastrálne územie mesta Snina toto

V Š E O B E C N E Z Á V Ä Z N É N A R I A D E N I E

NA OCHRANU OVZDUŠIA NA ÚZEMÍ MESTA A POPLATKOCH ZA

ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA č. 43

(...)

DOPLNOK č. 1

k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Snina č. 43/1998 na ochranu ovzdušie na území

mesta a poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia

Zmena v:

Čl. 4

Oprávnenia mesta

Za bod č. 2) sa dopĺňa nový bod č. 3), ktorý znie:

3) Mesto Snina v zmysle platného Územného plánu sídelného útvaru Snina z roku 1985

a prijatej koncepcie tepelného hospodárstva Mesta Snina zakazuje vytvárať nové malé

zdroje znečisťovania ovzdušia odpájaním sa od jestvujúceho centrálneho zdroja tepla.“

III.

Vzhľadom na návrh navrhovateľa predmetom konania pred ústavným súdom bolo

posúdiť súlad napadnutého ustanovenia nariadenia s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 35

ods. 1 a 2, a s prvou vetou , s zákona o obecnom

zriadení, s § 6 ods. 5 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, s § 27 ods. 3

stavebného zákona a s § 34 ods. 1 a 2 zákona o ovzduší.

Normotvornú právomoc obce ohraničujú a zákony.

Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v

a v . Tieto ustanovenia však neupravujú normotvornú právomoc obce

nezávisle od ostatných ustanovení , preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať len

všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v zmysle v súlade so všetkými

súvisiacimi ustanoveniami .

Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia musí obec rešpektovať pri

uplatňovaní normotvornej právomoci v zmysle a prvej vety ,

odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

Zo všeobecných ustanovení, ktorými je druhá hlava upravujúca základné

práva a slobody uvádzaná, do úvahy prichádzajú ustanovenia ,

tak ako sa ich správne dovolával navrhovateľ, ako aj . Ak sa totiž

v oblasti základných práv a slobôd ukladajú povinnosti, v uvedených článkoch

ustanovuje, že sa tak môže stať zákonom alebo len na základe zákona, v jeho medziach a pri

zachovaní základných práv a slobôd, pritom medze základných práv a slobôd možno

upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. Z hľadiska danej veci

treba zohľadniť, ako to uvádza i navrhovateľ, aj , na základe ktorého

každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,

čo zákon neukladá.

Podľa § 6 ods. 2 prvej vety zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec

plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom

a v jeho medziach.

V danej veci ústavný súd skúmal predovšetkým otázku, či napadnuté nariadenie bolo

vydané na základe pôvodnej (originálnej) normotvornej pôsobnosti mesta, teda vo veciach

územnej samosprávy ( ), alebo na základe prenesenej normotvornej pôsobnosti

mesta, teda na základe splnomocnenia zákonom ( ).

Už zo záhlavia napadnutého nariadenia a z jeho obsahu je zrejmé, že toto nariadenie

mesta Snina bolo Mestským zastupiteľstvom mesta Snina prijaté na základe prenesenej

normotvornej pôsobnosti mesta, teda na základe splnomocnenia zákonom podľa čl. 71

ods. 2 , v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok

vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho

medziach všeobecne záväzné nariadenia.

Ústavný súd už judikoval, že zverenie určitej časti štátnej správy zákonom obci ešte

samo osebe nezakladá právomoc obce vydávať v tejto oblasti štátnej správy všeobecne

záväzné nariadenia. K tomu je potrebné výslovné zákonné zmocnenie na vydávanie

všeobecne záväzných nariadení v danej oblasti štátnej správy ().

Pri posúdení obsahu čl. 4 ods. 3 nariadenia ústavný súd podľa čl. 125 ods. 1 písm. c)

preskúmal, či spĺňa ústavné podmienky pre tvorbu všeobecne záväzného nariadenia,

a dospel k záveru, že Mestské zastupiteľstvo mesta Snina pri vydaní predmetného „doplnku

č. 1“ nariadenia nepostupovalo pri tvorbe napadnutého ustanovenia nariadenia ústavne

predpísaným spôsobom a vybočilo z medzí prenesenej normotvornej pôsobnosti podľa

, pretože zákony upravujúce danú problematiku neobsahovali a ani

neobsahujú výslovné splnomocnenie pre obce, na základe ktorého by pripadal do úvahy

zákaz „vytvárať nové malé zdroje znečisťovania ovzdušia odpájaním sa od jestvujúceho

centrálneho zdroja tepla“.

Z napadnutého ustanovenia nariadenia tiež vyplýva, že mesto Snina celkom

evidentne ukladá aj povinnosti, resp. zákaz fyzickým a právnickým osobám v súvislosti

s vytváraním nových malých zdrojov znečisťovania ovzdušia odpájaním od existujúceho

centrálneho zdroja tepla. Navrhovateľ preto dôvodne poukázal na porušenie čl. 13 ods. 1, 2

a 4 . Ak sa totiž - ako to už bolo uvedené - všeobecne záväzným nariadením ukladajú

povinnosti, v ustanovuje, že sa tak môže stať „na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“, pritom podľa čl. 13

ods. 2 „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených

touto len zákonom“. V súvislosti s danou vecou treba túto ústavodarcom striktne

vyslovenú požiadavku doplniť ešte jeho inou požiadavkou zakotvenou v čl. 13 ods. 4

, podľa ktorej „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich

podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ“.

Napadnutým čl. 4 ods. 3 nariadenia mesto Snina uložilo nekonkretizovaným

subjektom taký zákaz, ktorý neukladá žiadny zákon a na uloženie ktorého nebolo

splnomocnené žiadnym zákonom, a preto postupovalo protiústavne vo vzťahu k citovaným

ustanoveniam a dostalo sa do rozporu aj s prvou vetou zákona o obecnom

zriadení.

Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce (mesta) zakladajú povinnosti fyzických

a právnických osôb, aj prenesená normotvorná pôsobnosť obce (mesta) podľa čl. 71 ods. 2

je limitovaná , podľa ktorého každý môže konať, čo nie je

zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Uloženie zákazu, teda povinností v napadnutom ustanovení predmetného nariadenia

mesta nemá oporu v žiadnom zákone v právnom poriadku Slovenskej republiky, preto

v danom prípade došlo aj k porušeniu .

Podľa § 34 ods. 1 písm. d) zákona o ovzduší obec v prenesenom výkone štátnej

správy vo veciach ochrany ovzdušia vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov

vrátane ich zmien a na ich užívanie a podľa odseku 2 tohto ustanovenia obec v súhlasoch

podľa odseku 1 môže určiť podmienky prevádzkovania malých zdrojov.

Článok 4 ods. 3 napadnutého nariadenia však vylučuje súhlas mesta Snina na

povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie, pretože zakotvuje

expressis verbis iba zákaz „vytvárať nové malé zdroje znečisťovania ovzdušia odpájaním sa

od jestvujúceho centrálneho zdroja tepla“, a tým sa dostáva do rozporu aj s uvedenými

ustanoveniami zákona o ovzduší.

V petite svojho návrhu sa navrhovateľ domáhal aj toho, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že napadnuté nariadenie sa dostalo do nesúladu s čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 46 ods. 1

, s zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a s

stavebného zákona. Ústavný súd však tejto časti návrhu nevyhovel, pretože nezistil priamu

súvislosť medzi napadnutým ustanovením nariadenia a označenými ustanoveniami a

zákonov. Nad rámec uvedeného vyslovením nesúladu čl. 4 ods. 3 napadnutého nariadenia

s , , 2 a 4 a s prvou vetou bola v danej veci

poskytnutá účinná a dostatočná ústavnoprávna ochrana.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú

povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do

súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj

s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády

a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú

platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2004