Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 373/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Sedláka, L., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa , ako aj práv

vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-16 zo 7. októbra 2004, ako aj predchádzajúcim uznesením Okresného súdu

Trenčín sp. zn. z 22. apríla 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Jozefa Sedláka v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva

podľa , ako aj práv vyplývajúcich z

písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -16 zo 7. októbra 2004

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažnosť Jozefa Sedláka v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva

podľa , ako aj práv vyplývajúcich z

písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 22. apríla 2004 o d m i e t a

ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra

2004 doručená sťažnosť (zo 16. septembra 2004) Jozefa Sedláka, L. (ďalej len

„sťažovateľ“), doplnená ďalším podaním sťažovateľa z 10. novembra 2004 vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj namietaného porušenia jeho práv vyplývajúcich z čl. 5

ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) č. k. 2 Tpo 66/2004–16 zo 7. októbra 2004, ako aj predchádzajúcim uznesením

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. apríla 2004

v súvislosti s prepustením sťažovateľa z väzby na jeho dodaním do výkonu trestu odňatia

slobody v inej trestnej veci.

Sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

zo 6. decembra 2003 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 1 písm. a) a c)

30

s tým, že väzba začala plynúť 3. decembra 2003 o 12h a sťažovateľ ju

vykonával v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „ÚJKP OR PZ

Trenčín“) ČVS: OUV-765/20-2001 z 5. apríla 2004 boli podľa § 23 ods. 3 Trestného

poriadku s poukazom na spojené na spoločné konanie

trestné veci sťažovateľa stíhaného ako obvineného uznesením policajného orgánu

Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava II ČVS: ORP-324/51-02-13/2003

z 3. decembra 2003 pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 250

ods. 1 a iné, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície

Policajného zboru Galanta ČVS: OUJP-10/2003 z 8. januára 2003 pre trestný čin

porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 2 a 3

, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície Policajného

zboru Trnava ČVS: OUV-401/10-1999 zo 17. januára 2000 pre trestný čin sprenevery podľa

a , uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania

Policajného zboru Bratislava IV ČVS: OUV-719/2000 zo 16. novembra 2000 pre trestný čin

sprenevery podľa a a uznesením vyšetrovateľa Okresného

úradu vyšetrovania Policajného zboru Trenčín ČVS: OUV-765/20-2001 z 5. novembra 2001

pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa a

s tým, že spoločné konanie bude vykonávať ÚJKP OR PZ Trenčín pod ČVS: OUV-765/20-

2001.

Sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Jeho žiadosti prokurátor

Okresnej prokuratúry v Trenčíne nevyhovel a predložil ju 15. apríla 2004 na rozhodnutie

okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn. z 22. apríla 2004 prepustil

podľa sťažovateľa z väzby k 7. máju 2004, no zároveň

nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého

sťažovateľovi trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 17. augusta

1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. marca 2004. Písomné vyhotovenie uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 22. apríla 2004 bolo sťažovateľovi doručené (ako

sám vo svojej sťažnosti uvádza) 7. mája 2004.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne doručil 31. augusta 2004 okresnému

súdu návrh na opätovné vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67

ods. 3 písm. d) , a to z dôvodov podľa a

dôvodiac, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn. 3

45/2004 z 22. apríla 2004 prepustený z väzby 7. mája 2004, pričom bol zároveň dodaný do

výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého mu právoplatným trestným

rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 17. augusta 1999. Sťažovateľ

výkon trestu odňatia slobody ukončí 7. septembra 2004, pričom dôvody väzby, pre ktoré bol

pôvodne vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

zo 6. decembra 2003, pretrvávajú.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 3. septembra 2004 rozhodol o vzatí

sťažovateľa do väzby podľa v spojení s ,

a to z dôvodov podľa a s tým, že: „Väzba sa

začína u obvineného Jozefa Sedláka ihneď po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave sp. zn.

zo dňa 17. 8. 1999 a to dňom 7. 9. 2004 a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby L.“

Sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutie sťažnosťou, v ktorej namietal

predovšetkým neexistenciu dôvodov väzby uvedených v § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku v jeho prípade, ako aj pochybenie okresného súdu, pokiaľ ide o rozhodnutie

z 22. apríla 2004 v časti výroku týkajúcej sa dodania sťažovateľa do výkonu trestu odňatia

slobody uloženého mu právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo 17. augusta 1999, dôvodiac, že okresný súd nebol príslušný na rozhodnutie

o nariadení výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd uznesením č. k. -16 zo 7. októbra 2004 sťažnosť

sťažovateľa podľa zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ namietal, že krajský súd uznesením č. k. -16 zo 7. októbra

2004 potvrdil nezákonné uznesenie okresného súdu sp. zn. z 3. septembra

2004 „čím si dôkladne nesplnil svoju zákonnú revíznu povinnosť“, v dôsledku čoho porušil

jeho základné práva a slobody označené v sťažnosti.

Okresný súd navyše v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu uznesením sp. zn. z 22. apríla 2004 podľa Trestného

poriadku prepustil sťažovateľa z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do

výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého sťažovateľovi trestným

rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 17. augusta 1999, ktorý nadobudol

právoplatnosť 11. marca 2004, aj keď na to nebol príslušný, pretože podľa § 321 ods. 1

nariadiť výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu

trestu odňatia slobody môže iba predseda senátu príslušného súdu, podľa rozhodnutia

ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol: „Krajský súd v Trenčíne uznesením (správne ,

pozn.) z 7. 10. 2004, pri ktorom bola nedôsledne preskúmaná zákonnosť pretrvávajúcej

väzby Jozefa Sedláka, porušil jeho práva , (ďalej

len „ústava“), ako aj v čl. 5 ods. 1 písm. c) v čl. 5 ods. 3 a v čl. 5 ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby „uznesenie Krajského súdu z 7. 10.

2004 bolo zrušené v plnom rozsahu a Jozef Sedlák bol prepustený na slobodu.“

Sťažovateľ požiadal taktiež o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom. V prílohe svojej sťažnosti predložil ústavnému súdu kópie uznesení

okresného súdu a krajského súdu označených v sťažnosti, ako aj kópie ďalších na vec sa

vzťahujúcich listín.

II.

2. 1. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

2. 2. Sťažovateľ namietol porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 5

, ako aj práv vyplývajúcich z , a z

dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -16 zo 7. októbra 2004 v dôsledku

nedôsledného preskúmania zákonnosti jeho väzby.

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu č. k. -16 zo 7. októbra

2004, s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia okresného súdu sp. zn.

z 3. septembra 2004 o vzatí sťažovateľa do väzby podľa

v spojení s , a to z dôvodov podľa

písm. a) a c) , ako aj s prihliadnutím na obsah sťažnosti sťažovateľa proti

uvedenému rozhodnutiu, je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že krajský súd sa zaoberal

námietkami sťažovateľa. Z jeho záverov nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu.

Okresný súd vo svojom uznesení z 3. septembra 2004, ktorým rozhodol o vzatí

sťažovateľa do väzby okrem iného konštatoval: „... Z uznesenia Okresného súdu

Bratislava II, sp. zn. zo dňa 6. 12. 2003 vyplýva, že obvinený Jozef Sedlák bol

týmto uznesením vzatý do väzby podľa z dôvodu ,

, pričom väzba sa začala u neho dňom 3. 12. 2003 o 12.30 hod. a vykonávala sa

v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Dôvodom väzby boli tie skutočnosti, že obvinený sa

v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, nebolo známe miesto jeho pobytu a preto boli na

neho vydané príkazy na zatknutie Okresným súdom v Dunajskej Strede a Okresným súdom

v Trnave, pričom bol 3. 12. 2003 zadržaný pri páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obvinený sa

dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný najmenej v 3 okresoch,

pričom jednotlivé skutky páchal od r. 1992 až do jeho zadržania. Bol bez pracovného

pomeru a nemal pravidelný zdroj príjmov. (...)

Podľa ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť

v tej istej veci vzatý do väzby ak odpadne dôvod, pre ktorý bol prepustený z väzby len preto,

že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1, 2.

U obvineného sú naďalej prítomné dôvody väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. a, c)

, ako boli konštatované v uznesení o jeho vzatí do väzby Okresného súdu Bratislava

II, sp. zn. a existuje dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia z výkonu

trestu na slobodu by došlo k zmareniu vyšetrovania tým, že obvinený ujde a bude sa skrývať

na neznámom mieste. Obvinený sa dlhodobo dopúšťal majetkovej trestnej činnosti až do

jeho zadržania, doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný predovšetkým pre majetkové trestné

činy, čím je zároveň daná obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, ktorou si

získava prostriedky na živobytie.“

Krajský súd v uznesení č. k. -16 zo 7. októbra 2004, ktorým sťažnosť

sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol, okrem iného uviedol: „... Súd prvého stupňa

postupoval v súlade so zákonom, keď Jozefa Sedláka opätovne vzal do väzby.

Krajský súd nezistil namietané porušenie zákona v zmysle nepríslušnosti orgánov,

ktoré ho dodali do väzby. Podľa môže byť obvinený zadržaný vyšetrovateľom,

alebo policajným orgánom, ak je tu dôvod väzby a pre neodkladnosť veci nemožno

rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť. V tomto prípade bolo rozhodnutie o väzbe vydané,

teda zadovážené vopred a preto predvedenie obvineného z výkonu trestu do väzby

príslušníkmi väzenskej a justičnej stráže neodporuje zákonu. (...)

Z obsahu priloženého trestného spisu vyplýva, že Jozef Sedlák je dôvodne podozrivý

z rozsiahlej, prevažne majetkovej trestnej činnosti a preto aj samotné vyšetrovanie je značne

komplikované a zdĺhavé. Taktiež jeho predchádzajúci život, z hľadiska jeho trestného

registra nedáva záruku, že po prípadnom prepustení na slobodu by nedochádzal do rozporu

so zákonom. Preto sú prítomné konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že na slobode

by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti a je teda daný dôvod väzby v zmysle § 67

ods. 1 písm. c)

Z vykonaných dôkazov zostáva faktom, že v priebehu trestného stíhania nepreberal

zásielky orgánov činných v trestnom konaní, nezdržiaval sa na ohlásenom mieste pobytu

a že až dva súdy museli vydať príkazy na jeho zatknutie. Pritom vedel, že sa voči nemu

trestné stíhanie vedie. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že je prítomná obava, že ujde alebo

sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Preto sú prítomné dôvody

väzby uvedené v (...)“

Krajský súd taktiež dodal, že po preverení postupu pri nariaďovaní výkonu trestu

odňatia slobody sťažovateľa zistil, že výkon trestu nenariaďoval okresný súd, ale súd

príslušný v zmysle , teda Okresný súd Trnava.

Tento záver krajského súdu potvrdzujú aj zistenia Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s preverovaním podnetov

sťažovateľa namietajúcich porušenie zákona v uvedenej veci. Z obsahu listu generálnej

prokuratúry sťažovateľovi č. k. XV Pz 552/04-25 z 5. novembra 2004 predloženého

sťažovateľom ústavnému súdu vyplývajú tieto zistenia: „... Konajúc o Vašej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu zistil, že už 25. marca 2004 Okresný súd v Trnave podľa

nariadil výkon trestu odňatia slobody s nástupom ihneď [

písm. a) ] v trvaní 4 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do

II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý Vám bol uložený právoplatným trestným rozkazom

Okresného súdu v Trnave zo 17. augusta 1999 sp. zn. .

Neopodstatnená je Vaša námietka, že rozhodol nepríslušný súd. O Vašom prepustení

z väzby na slobodu rozhodol príslušný Okresný súd v Trenčíne a o nariadení výkonu trestu

odňatia slobody rozhodol príslušný Okresný súd v Trnave. (...) Už skôr nariadil okamžitý

výkon trestu odňatia slobody príslušný Okresný súd v Trnave a toto nariadenie orgány

Zboru väzenskej a justičnej stráže boli povinné zabezpečiť ihneď po tom, ako nadobudol

právoplatnosť výrok uznesenia o Vašom prepustení z väzby na slobodu. (...)“

Sťažovateľ navyše predložil ústavnému súdu v prílohe sťažnosti list riaditeľa Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach sp. zn. ÚVTOS-01/2004 z 19. októbra

2004, v ktorom sa uvádza: „Na základe Vašej žiadosti boli preskúmané Vaše otázky

ohľadom výkonu trestu v tunajšom ústave, ku ktorým Vám uvádzam nasledovné:

Nástup výkonu trestu vo veci OS Trnava ste mali 07. 05. 2004. Tento trest ste ukončil

dňa 07. 09. 2004 prepustením z ÚVTOS Želiezovce a o 03:00 h premiestnením spoločnou

eskortou do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, kde ste boli prepustený ukončením trestu a v ten istý

deň vzatý do väzby v inej veci.

K ústavnému lekárovi pred Vašim prepustením ste boli predvedený 02. 09. 2004

a výstupnú prehliadku ste absolvovali 06. 09. 2004.“

Z vyššie uvedených dôvodov sa ústavný súd nedomnieva, že by závery krajského

súdu v predmetnej veci (s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia okresného

súdu) bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

nezlučiteľné so sťažovateľom označenými ustanoveniami a dohovoru.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom

prípade sú zlučiteľné so sťažovateľom označenými právami podľa a dohovoru,

sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

2. 3. Pokiaľ sťažovateľ namietol porušenie svojich základných práv aj uznesením

okresného súdu sp. zn. z 22. apríla 2004, ktorým ho okresný súd prepustil

z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody

uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 17. augusta

1999, prihliadal ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti na

skutočnosť, že sťažovateľ sa o obsahu písomného vyhotovenia právoplatného rozhodnutia

okresného súdu sp. zn. z 22. apríla 2004 dozvedel (ako to vyplýva

zo samotného obsahu sťažnosti a pripojených príloh) najneskôr 7. mája 2004.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil sťažnosťou zo 16. septembra 2004 doručenou

ústavnému súdu 22. septembra 2004, t. j. po uplynutí uvedenej zákonom ustanovenej lehoty

dvoch mesiacov.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania

návrhu v zmysle vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,

podľa ktorej sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na

ústavnom súde podľa , už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa ako podanú oneskorene.

2. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom v konaní stratilo opodstatnenie, preto sa

ňou ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004