Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 373/04
PDF · 229.13 KB
No categories available
III. ÚS 373/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra
2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Sedláka, L., vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv
vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004, ako aj predchádzajúcim uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť Jozefa Sedláka v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva
podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1
písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažnosť Jozefa Sedláka v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva
podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1
písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 o d m i e t a
ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra
2004 doručená sťažnosť (zo 16. septembra 2004) Jozefa Sedláka, L. (ďalej len
„sťažovateľ“), doplnená ďalším podaním sťažovateľa z 10. novembra 2004 vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj namietaného porušenia jeho práv vyplývajúcich z čl. 5
ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský
súd“) č. k. 2 Tpo 66/2004–16 zo 7. októbra 2004, ako aj predchádzajúcim uznesením
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004
v súvislosti s prepustením sťažovateľa z väzby na jeho dodaním do výkonu trestu odňatia
slobody v inej trestnej veci.
Sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2 Nt 1697/03
zo 6. decembra 2003 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 1 písm. a) a c)
30
Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 3. decembra 2003 o 12h a sťažovateľ ju
vykonával v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „ÚJKP OR PZ
Trenčín“) ČVS: OUV-765/20-2001 z 5. apríla 2004 boli podľa § 23 ods. 3 Trestného
poriadku s poukazom na § 20 ods. 1 Trestného poriadku spojené na spoločné konanie
trestné veci sťažovateľa stíhaného ako obvineného uznesením policajného orgánu
Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava II ČVS: ORP-324/51-02-13/2003
z 3. decembra 2003 pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 250
ods. 1 Trestného zákona a iné, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície
Policajného zboru Galanta ČVS: OUJP-10/2003 z 8. januára 2003 pre trestný čin
porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 2 a 3
Trestného zákona, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície Policajného
zboru Trnava ČVS: OUV-401/10-1999 zo 17. januára 2000 pre trestný čin sprenevery podľa
§ 248 ods. 1 a 2 Trestného zákona, uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania
Policajného zboru Bratislava IV ČVS: OUV-719/2000 zo 16. novembra 2000 pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 2 Trestného zákona a uznesením vyšetrovateľa Okresného
úradu vyšetrovania Policajného zboru Trenčín ČVS: OUV-765/20-2001 z 5. novembra 2001
pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného zákona
s tým, že spoločné konanie bude vykonávať ÚJKP OR PZ Trenčín pod ČVS: OUV-765/20-
2001.
Sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Jeho žiadosti prokurátor
Okresnej prokuratúry v Trenčíne nevyhovel a predložil ju 15. apríla 2004 na rozhodnutie
okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 prepustil
podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku sťažovateľa z väzby k 7. máju 2004, no zároveň
nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého
sťažovateľovi trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta
1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. marca 2004. Písomné vyhotovenie uznesenia
okresného súdu sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 bolo sťažovateľovi doručené (ako
sám vo svojej sťažnosti uvádza) 7. mája 2004.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne doručil 31. augusta 2004 okresnému
súdu návrh na opätovné vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67
ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c)
Trestného poriadku dôvodiac, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp
45/2004 z 22. apríla 2004 prepustený z väzby 7. mája 2004, pričom bol zároveň dodaný do
výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého mu právoplatným trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999. Sťažovateľ
výkon trestu odňatia slobody ukončí 7. septembra 2004, pričom dôvody väzby, pre ktoré bol
pôvodne vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2 Nt 1697/03
zo 6. decembra 2003, pretrvávajú.
Okresný súd uznesením sp. zn. 3 Tp 123/2004 z 3. septembra 2004 rozhodol o vzatí
sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku,
a to z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že: „Väzba sa
začína u obvineného Jozefa Sedláka ihneď po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 2 T 171/99
zo dňa 17. 8. 1999 a to dňom 7. 9. 2004 a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby L.“
Sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutie sťažnosťou, v ktorej namietal
predovšetkým neexistenciu dôvodov väzby uvedených v § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného
poriadku v jeho prípade, ako aj pochybenie okresného súdu, pokiaľ ide o rozhodnutie
z 22. apríla 2004 v časti výroku týkajúcej sa dodania sťažovateľa do výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.
2 T 171/99 zo 17. augusta 1999, dôvodiac, že okresný súd nebol príslušný na rozhodnutie
o nariadení výkonu uloženého trestu odňatia slobody.
Krajský súd uznesením č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004 sťažnosť
sťažovateľa podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Sťažovateľ namietal, že krajský súd uznesením č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra
2004 potvrdil nezákonné uznesenie okresného súdu sp. zn. 3 Tp 123/2004 z 3. septembra
2004 „čím si dôkladne nesplnil svoju zákonnú revíznu povinnosť“, v dôsledku čoho porušil
jeho základné práva a slobody označené v sťažnosti.
Okresný súd navyše v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na
slobodu uznesením sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 podľa § 72 ods. 2 Trestného
poriadku prepustil sťažovateľa z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do
výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov uloženého sťažovateľovi trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta 1999, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11. marca 2004, aj keď na to nebol príslušný, pretože podľa § 321 ods. 1
Trestného poriadku nariadiť výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu
trestu odňatia slobody môže iba predseda senátu príslušného súdu, podľa rozhodnutia
ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol: „Krajský súd v Trenčíne uznesením 2 Tp 66/2004 (správne 2 Tpo 66/2004,
pozn.) z 7. 10. 2004, pri ktorom bola nedôsledne preskúmaná zákonnosť pretrvávajúcej
väzby Jozefa Sedláka, porušil jeho práva čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, (ďalej
len „ústava“), ako aj v čl. 5 ods. 1 písm. c) v čl. 5 ods. 3 a v čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
Sťažovateľ zároveň žiadal, aby „uznesenie Krajského súdu 2 Tpo 66/2004 z 7. 10.
2004 bolo zrušené v plnom rozsahu a Jozef Sedlák bol prepustený na slobodu.“
Sťažovateľ požiadal taktiež o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom. V prílohe svojej sťažnosti predložil ústavnému súdu kópie uznesení
okresného súdu a krajského súdu označených v sťažnosti, ako aj kópie ďalších na vec sa
vzťahujúcich listín.
II.
2. 1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
2. 2. Sťažovateľ namietol porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 5
ústavy, ako aj práv vyplývajúcich z čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a z čl. 5 ods. 4
dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004 v dôsledku
nedôsledného preskúmania zákonnosti jeho väzby.
Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra
2004, s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia okresného súdu sp. zn.
3 Tp 123/2004 z 3. septembra 2004 o vzatí sťažovateľa do väzby podľa § 68 ods. 1
v spojení s § 67 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to z dôvodov podľa § 67 ods. 1
písm. a) a c) Trestného poriadku, ako aj s prihliadnutím na obsah sťažnosti sťažovateľa proti
uvedenému rozhodnutiu, je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že krajský súd sa zaoberal
námietkami sťažovateľa. Z jeho záverov nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu.
Okresný súd vo svojom uznesení z 3. septembra 2004, ktorým rozhodol o vzatí
sťažovateľa do väzby okrem iného konštatoval: „... Z uznesenia Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 2 Nt 1697/03 zo dňa 6. 12. 2003 vyplýva, že obvinený Jozef Sedlák bol
týmto uznesením vzatý do väzby podľa § 68 Tr. por. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. a, c)
Tr. por., pričom väzba sa začala u neho dňom 3. 12. 2003 o 12.30 hod. a vykonávala sa
v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Dôvodom väzby boli tie skutočnosti, že obvinený sa
v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, nebolo známe miesto jeho pobytu a preto boli na
neho vydané príkazy na zatknutie Okresným súdom v Dunajskej Strede a Okresným súdom
v Trnave, pričom bol 3. 12. 2003 zadržaný pri páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obvinený sa
dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný najmenej v 3 okresoch,
pričom jednotlivé skutky páchal od r. 1992 až do jeho zadržania. Bol bez pracovného
pomeru a nemal pravidelný zdroj príjmov. (...)
Podľa § 67 ods. 3 písm. d) Tr. por. ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť
v tej istej veci vzatý do väzby ak odpadne dôvod, pre ktorý bol prepustený z väzby len preto,
že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú
niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1, 2.
U obvineného sú naďalej prítomné dôvody väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. a, c)
Tr. por., ako boli konštatované v uznesení o jeho vzatí do väzby Okresného súdu Bratislava
II, sp. zn. 2 Nt 1697/03 a existuje dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia z výkonu
trestu na slobodu by došlo k zmareniu vyšetrovania tým, že obvinený ujde a bude sa skrývať
na neznámom mieste. Obvinený sa dlhodobo dopúšťal majetkovej trestnej činnosti až do
jeho zadržania, doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný predovšetkým pre majetkové trestné
činy, čím je zároveň daná obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, ktorou si
získava prostriedky na živobytie.“
Krajský súd v uznesení č. k. 2 Tpo 66/2004-16 zo 7. októbra 2004, ktorým sťažnosť
sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol, okrem iného uviedol: „... Súd prvého stupňa
postupoval v súlade so zákonom, keď Jozefa Sedláka opätovne vzal do väzby.
Krajský súd nezistil namietané porušenie zákona v zmysle nepríslušnosti orgánov,
ktoré ho dodali do väzby. Podľa § 75 Tr. por. môže byť obvinený zadržaný vyšetrovateľom,
alebo policajným orgánom, ak je tu dôvod väzby a pre neodkladnosť veci nemožno
rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť. V tomto prípade bolo rozhodnutie o väzbe vydané,
teda zadovážené vopred a preto predvedenie obvineného z výkonu trestu do väzby
príslušníkmi väzenskej a justičnej stráže neodporuje zákonu. (...)
Z obsahu priloženého trestného spisu vyplýva, že Jozef Sedlák je dôvodne podozrivý
z rozsiahlej, prevažne majetkovej trestnej činnosti a preto aj samotné vyšetrovanie je značne
komplikované a zdĺhavé. Taktiež jeho predchádzajúci život, z hľadiska jeho trestného
registra nedáva záruku, že po prípadnom prepustení na slobodu by nedochádzal do rozporu
so zákonom. Preto sú prítomné konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že na slobode
by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti a je teda daný dôvod väzby v zmysle § 67
ods. 1 písm. c) Tr. por.
Z vykonaných dôkazov zostáva faktom, že v priebehu trestného stíhania nepreberal
zásielky orgánov činných v trestnom konaní, nezdržiaval sa na ohlásenom mieste pobytu
a že až dva súdy museli vydať príkazy na jeho zatknutie. Pritom vedel, že sa voči nemu
trestné stíhanie vedie. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že je prítomná obava, že ujde alebo
sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Preto sú prítomné dôvody
väzby uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. (...)“
Krajský súd taktiež dodal, že po preverení postupu pri nariaďovaní výkonu trestu
odňatia slobody sťažovateľa zistil, že výkon trestu nenariaďoval okresný súd, ale súd
príslušný v zmysle § 321 Trestného poriadku, teda Okresný súd Trnava.
Tento záver krajského súdu potvrdzujú aj zistenia Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s preverovaním podnetov
sťažovateľa namietajúcich porušenie zákona v uvedenej veci. Z obsahu listu generálnej
prokuratúry sťažovateľovi č. k. XV Pz 552/04-25 z 5. novembra 2004 predloženého
sťažovateľom ústavnému súdu vyplývajú tieto zistenia: „... Konajúc o Vašej žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu zistil, že už 25. marca 2004 Okresný súd v Trnave podľa
§ 321 ods. 1 Tr. por. nariadil výkon trestu odňatia slobody s nástupom ihneď [§ 321 ods. 1
písm. a) Tr. por.] v trvaní 4 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do
II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý Vám bol uložený právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu v Trnave zo 17. augusta 1999 sp. zn. 2 T 171/99.
Neopodstatnená je Vaša námietka, že rozhodol nepríslušný súd. O Vašom prepustení
z väzby na slobodu rozhodol príslušný Okresný súd v Trenčíne a o nariadení výkonu trestu
odňatia slobody rozhodol príslušný Okresný súd v Trnave. (...) Už skôr nariadil okamžitý
výkon trestu odňatia slobody príslušný Okresný súd v Trnave a toto nariadenie orgány
Zboru väzenskej a justičnej stráže boli povinné zabezpečiť ihneď po tom, ako nadobudol
právoplatnosť výrok uznesenia o Vašom prepustení z väzby na slobodu. (...)“
Sťažovateľ navyše predložil ústavnému súdu v prílohe sťažnosti list riaditeľa Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach sp. zn. ÚVTOS-01/2004 z 19. októbra
2004, v ktorom sa uvádza: „Na základe Vašej žiadosti boli preskúmané Vaše otázky
ohľadom výkonu trestu v tunajšom ústave, ku ktorým Vám uvádzam nasledovné:
Nástup výkonu trestu vo veci OS Trnava ste mali 07. 05. 2004. Tento trest ste ukončil
dňa 07. 09. 2004 prepustením z ÚVTOS Želiezovce a o 03:00 h premiestnením spoločnou
eskortou do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, kde ste boli prepustený ukončením trestu a v ten istý
deň vzatý do väzby v inej veci.
K ústavnému lekárovi pred Vašim prepustením ste boli predvedený 02. 09. 2004
a výstupnú prehliadku ste absolvovali 06. 09. 2004.“
Z vyššie uvedených dôvodov sa ústavný súd nedomnieva, že by závery krajského
súdu v predmetnej veci (s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia okresného
súdu) bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
nezlučiteľné so sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy a dohovoru.
Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom
prípade sú zlučiteľné so sťažovateľom označenými právami podľa ústavy a dohovoru,
sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
2. 3. Pokiaľ sťažovateľ namietol porušenie svojich základných práv aj uznesením
okresného súdu sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004, ktorým ho okresný súd prepustil
z väzby k 7. máju 2004, no zároveň nariadil jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 171/99 zo 17. augusta
1999, prihliadal ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti na
skutočnosť, že sťažovateľ sa o obsahu písomného vyhotovenia právoplatného rozhodnutia
okresného súdu sp. zn. 3 Tp 45/2004 z 22. apríla 2004 dozvedel (ako to vyplýva
zo samotného obsahu sťažnosti a pripojených príloh) najneskôr 7. mája 2004.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil sťažnosťou zo 16. septembra 2004 doručenou
ústavnému súdu 22. septembra 2004, t. j. po uplynutí uvedenej zákonom ustanovenej lehoty
dvoch mesiacov.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania
návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,
podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na
ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania
pred ústavným súdom. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
2. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom v konaní stratilo opodstatnenie, preto sa
ňou ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2004