Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 3/05
PDF · 108.11 KB
No categories available
I. ÚS 3/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 3/05-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Štefana Kontu, bytom N. Z., zastúpeného advokátkou
JUDr. T. T., Advokátska kancelária, N. Z., ktorou namietal porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky vo veci vedenej pod
sp. zn. 7 C 134/92, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Štefana Kontu o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra
2004 doručená sťažnosť Štefana Kontu, bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. T. T., Advokátska kancelária, N. Z., ktorou namietal porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky
(ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 134/92.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti odôvodnil, v čom vidí porušenie označeného
základného práva postupom okresného súdu v posudzovanej veci (týkajúcej sa návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam), a chronologicky
opísal úkony (a aj rozhodnutia súdu) od nápadu veci v roku 1992 do schválenia zmieru na
pojednávaní konanom 3. novembra 2004. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že došlo k porušeniu jeho vyššie označeného základného práva, a súčasne sa
domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk a náhrady trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi) ešte trvalo. Ak
v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného
základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa
dosiahne právoplatným rozhodnutím.
Sťažovateľ v sťažnosti zo 7. decembra 2004, ktorá bola ústavnému súdu doručená
14. decembra 2004, namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z obsahu sťažnosti ústavný súd zistil, že v čase doručenia sťažnosti už tvrdené porušovanie
označeného základného práva sťažovateľa netrvalo. Konanie, v ktorom malo dochádzať
k zbytočným prieťahom, bolo už skončené na pojednávaní, ktoré bolo „... vytýčené na deň
3. novembra 2004, na ktorom súd schválil zmier v predmetnej veci. Uznesenie, ktorým bol
zmier schválený nám bolo doručené 9. novembra 2004“.
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať
(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa), bol základom pre záver ústavného súdu, že
sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho
žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania nerozh-
0odol, lebo ich poskytnutie je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy (resp. § 56 ods. 4 a § 36 ods. 2
zákona o ústavnom súde) viazané na vyhovenie sťažnosti.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2005