Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 67/05
PDF · 145.62 KB
No categories available
IV. ÚS 67/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Margity Kodajovej, bytom Ž., Dáše Kodajovej, bytom Ž.
a Jozefa Kodaja, bytom Ž., zastúpených advokátom JUDr. J. K., Ž., ktorou namietajú
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 54/94, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Margity Kodajovej, Dáše Kodajovej a Jozefa Kodaja o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2005 doručená sťažnosť Margity Kodajovej, Dáše Kodajovej a Jozefa Kodaja (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že sú procesnými nástupcami M. K., zomrelého
dňa 4. apríla 2003, v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 54/94. Ako dôvod
podania sťažnosti sťažovatelia uvádzajú nasledovné:
«Okresný súd Žilina v uvedenej právnej veci neurobil od podania prvého návrhu
zo dňa 19. 1. 1994 až do smrti navrhovateľa M. K. dňa 4. 4. 2003 žiaden úkon, ktorým by
prispel k ukončeniu stavu právnej neistoty. (...)
Keďže k prieťahom dochádzalo i naďalej a súd vo veci vôbec nekonal, podával
navrhovateľ opakované sťažnosti pre prieťahy v konaní podľa zákona 80/1992 Zb. Sťažnosti
neboli uspokojivo vybavené v tom zmysle, že by došlo k odstráneniu prieťahov v konaní.
Dňa 4. 4. 2003 navrhovateľ zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali sťažovatelia
v rade I – III. Sťažovatelia oznámili dňa 5. 2. 2004 Okresnému súdu Žilina zmeny na strane
odporcu, ku ktorým medzičasom došlo a zároveň súdu navrhli pokračovať v konaní s nimi
ako procesnými nástupcami.
Dňa 13. 12. 2004 rozhodol Okresný súd Žilina Uznesením č. k. 18 C 54/94-134
o zastavení konania. V odôvodnení uznesenia konštatuje, že navrhovatelia (v tomto konaní
sťažovatelia) sú právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa a ďalej uvádza, že odporca
– Stavebná doprava a mechanizácia Ž., štátny podnik „v likvidácii“, ako právnická osoba
zanikol bez právneho zástupcu. Zároveň uvádza, že z Obchodného registra Okresného súdu
Žilina bol vymazaný tiež „možný právny zástupca“ odporcu – Stavebná doprava a. s., Ž.
Z uvedeného vyplýva, že od podania prvého žalobného návrhu dňa 19. 1. 1994 až do
zastavenia konania 13. 12. 2004 uplynulo takmer 11 rokov.
Sťažovatelia tvrdia, že Okresný súd Žilina im svojím postupom znemožnil účinne
sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom orgáne. Ak by súd vo veci konal bez
zbytočných prieťahov, mohol sa spor právoplatne skončiť pred zánikom odporcu. (...)
Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Žiline bolo porušené
ich právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy
Slovenskej republiky.»
V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo Margity Kodajovej, Dáši Kodajovej a Jozefa Kodaja
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky bolo porušené.
2. Margite Kodajovej, Dáši Kodajovej a Jozefovi Kodajovi priznáva primerané
finančné zadosťučinenie každému v sume 50 000,- Sk (slovom: päťdesiattisíc korún Sl.),
ktoré je Okresný súd Žilina Margite Kodajovej, Dáši Kodajovej a Jozefovi Kodajovi
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť Margite Kodajovej, Dáši Kodajovej
a Jozefovi Kodajovi trovy právneho konania pred Ústavným súdom vo výške 12.900,- Sk
a vyplatiť ich JUDr. J. K., advokátovi, AK Ž.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti
sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje,
či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,
či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.
18 C 54/94 bolo právoplatne skončené 12. januára 2005 uznesením z 13. decembra 2004.
V nadväznosti na to ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že v čase,
keď mu bola sťažnosť doručená, t. j. 10. februára 2005, už bol odstránený stav právnej
neistoty a k porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu
už nedochádzalo.
Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01,
I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03) poskytuje ochranu základnému právu podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Preto
ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom
sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo
právoplatne skončené ešte pred podaním ich sťažnosti ústavnému súdu, a teda
k porušovaniu označeného základného práva už nedochádza, sťažnosť zásadne odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z účelu
tohto práva ustáleného svojou judikatúrou.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jedným zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou fyzická osoba alebo právnická osoba namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,
že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby
sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 138/04).
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Zároveň bolo bez
právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ústavný súd odmietol
sťažnosť v celom rozsahu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2005