Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 67/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Margity Kodajovej, bytom Ž., Dáše Kodajovej, bytom Ž.

a Jozefa Kodaja, bytom Ž., zastúpených advokátom JUDr. J. K., Ž., ktorou namietajú

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Margity Kodajovej, Dáše Kodajovej a Jozefa Kodaja o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2005 doručená sťažnosť Margity Kodajovej, Dáše Kodajovej a Jozefa Kodaja (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že sú procesnými nástupcami M. K., zomrelého

dňa 4. apríla 2003, v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Ako dôvod

podania sťažnosti sťažovatelia uvádzajú nasledovné:

«Okresný súd Žilina v uvedenej právnej veci neurobil od podania prvého návrhu

zo dňa 19. 1. 1994 až do smrti navrhovateľa M. K. dňa 4. 4. 2003 žiaden úkon, ktorým by

prispel k ukončeniu stavu právnej neistoty. (...)

Keďže k prieťahom dochádzalo i naďalej a súd vo veci vôbec nekonal, podával

navrhovateľ opakované sťažnosti pre prieťahy v konaní podľa zákona Sťažnosti

neboli uspokojivo vybavené v tom zmysle, že by došlo k odstráneniu prieťahov v konaní.

Dňa 4. 4. 2003 navrhovateľ zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali sťažovatelia

v rade I – III. Sťažovatelia oznámili dňa 5. 2. 2004 Okresnému súdu Žilina zmeny na strane

odporcu, ku ktorým medzičasom došlo a zároveň súdu navrhli pokračovať v konaní s nimi

ako procesnými nástupcami.

Dňa 13. 12. 2004 rozhodol Okresný súd Žilina Uznesením č. k. -134

o zastavení konania. V odôvodnení uznesenia konštatuje, že navrhovatelia (v tomto konaní

sťažovatelia) sú právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa a ďalej uvádza, že odporca

– Stavebná doprava a mechanizácia Ž., štátny podnik „v likvidácii“, ako právnická osoba

zanikol bez právneho zástupcu. Zároveň uvádza, že z Obchodného registra Okresného súdu

Žilina bol vymazaný tiež „možný právny zástupca“ odporcu – Stavebná doprava a. s., Ž.

Z uvedeného vyplýva, že od podania prvého žalobného návrhu dňa 19. 1. 1994 až do

zastavenia konania 13. 12. 2004 uplynulo takmer 11 rokov.

Sťažovatelia tvrdia, že Okresný súd Žilina im svojím postupom znemožnil účinne

sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom orgáne. Ak by súd vo veci konal bez

zbytočných prieťahov, mohol sa spor právoplatne skončiť pred zánikom odporcu. (...)

Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Žiline bolo porušené

ich právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z

Slovenskej republiky.»

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo Margity Kodajovej, Dáši Kodajovej a Jozefa Kodaja

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky bolo porušené.

2. Margite Kodajovej, Dáši Kodajovej a Jozefovi Kodajovi priznáva primerané

finančné zadosťučinenie každému v sume 50 000,- Sk (slovom: päťdesiattisíc korún Sl.),

ktoré je Okresný súd Žilina Margite Kodajovej, Dáši Kodajovej a Jozefovi Kodajovi

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť Margite Kodajovej, Dáši Kodajovej

a Jozefovi Kodajovi trovy právneho konania pred Ústavným súdom vo výške 12.900,- Sk

a vyplatiť ich JUDr. J. K., advokátovi, AK Ž.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťuje,

či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 12. januára 2005 uznesením z 13. decembra 2004.

V nadväznosti na to ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že v čase,

keď mu bola sťažnosť doručená, t. j. 10. februára 2005, už bol odstránený stav právnej

neistoty a k porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu

už nedochádzalo.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , ,

, , ) poskytuje ochranu základnému právu podľa

, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Preto

ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom

sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa , bolo

právoplatne skončené ešte pred podaním ich sťažnosti ústavnému súdu, a teda

k porušovaniu označeného základného práva už nedochádza, sťažnosť zásadne odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z účelu

tohto práva ustáleného svojou judikatúrou.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jedným zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa , ktorou fyzická osoba alebo právnická osoba namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,

že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú. Zároveň bolo bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ústavný súd odmietol

sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2005