Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 79/05
PDF · 168.65 KB
No categories available
II. ÚS 79/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť A. A., bytom M. I., zastúpeného advokátkou JUDr. M. S.,
K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite - Východ, oddelenia
vyšetrovania Košice, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra
2004 doručená sťažnosť A. A., bytom M. I. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že
postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru
boja proti organizovanej kriminalite - Východ, oddelenia vyšetrovania Košice, v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 (ďalej len „oddelenie vyšetrovania“)
bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru požaduje, aby ústavný súd prikázal
krajskému úradu konať bez zbytočných prieťahov a bez diskriminácie a priznal mu
primerané finančné zadosťučinenie 60 000 Sk a úhradu trov konania.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Dňa 7. 4. 2003 bolo sťažovateľovi pred tzv. „výsluchom“ doručené uznesenie KÚJP
PZ v Košiciach zo dňa 4. 4. 2003, ČVS: KÚJP-19/OVEK-2002, potom uznesenie úradu zo
dňa 20. 5. 2003 ČVS: KÚJP-119/OVEK-2002 a následne po 10 mesačnej nečinnosti
uznesenie úradu zo dňa 8. 3. 2004 ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004, z 10. 3. 2004, z 30. 3. 2004,
zo 14. 4. 2004, list zo 14. 5. 2004 - dožiadanie a naposledy uznesenie z 21. 7. 2004 a z 22. 7.
2004 rovnakého (ako hore zvýrazňujem) čísla.
Sťažovateľa vyšetrovateľ dodnes nepredvolal na výsluch iba ho dal bezdôvodne
predviesť policajtmi dňa 7. 4. 2003 a od uvedeného dňa vo vzťahu (okrem hore uvedených
listín) ku sťažovateľovi nevykonal žiadne iné úkony ako uvedené pod bodom I/4 až 9 príloh
nesprávne úkony, ktorými sa tiež neprimerane predlžuje trestné stíhanie sťažovateľa aj keď
tieto úkony sa sťažovateľa netýkali priamo. Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na vyššie uvedené
a ďalej v bode II. uvedené skutočnosti je porušené jeho právo na prejednanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov a v primeranej lehote (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). (...)
Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením z 23. 5. 2003 č. 1 Kv 135/2002-85
zamietla sťažnosť sťažovateľa zo 7. 4. 2003 podanú proti uzneseniu úradu zo 4. 4. 2003.
Potom zo dňa 26. 11. 2003 podal sťažovateľ oznámenie o podozrení zo spáchania trestného
činu a pripojil dôkazy, čo bolo posúdené len ako sťažnosť o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa.
Dňa 9. 12. 2003 sťažovateľ doručil Krajskej prokuratúre v Košiciach dôkazy
svedčiace v jeho prospech, dňa 21. 1. 2004 ďalší rozhodný dôkaz – rozhodnutie Colného
riaditeľstva SR z 10. 12. 2003, ktorých prijatie Krajská prokuratúra v Košiciach potvrdila
listom z 18. 2. 2004.
Dňa 20. 2. 2004 sa sťažovateľ informoval o stave konania na Krajskej prokuratúre
v Košiciach poukazujúc na rozhodné dôkazy sa domáhal ukončenia trestného stíhania
vo vzťahu k jeho osobe. Potom mu bolo doručené iba uznesenie z 27. 4. 2004 a list z 29. 4.
2004, ktorými jeho oznámenie z 26. 11. 2003 bolo posúdené ako žiadosť o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa.
Listom zo dňa 14. 5. 2004 sťažovateľ navrhol vykonať dôkazy za účelom skončenia
trestného stíhania.
Sťažovateľ sa domáhal listami z 3. 5. 2004 a 12. 7. 2004 na Generálnej prokuratúre
SR urýchleného skončenia trestného stíhania žiaľ bezvýsledne, iba mu bolo potvrdené
prijatie podnetu z 3. 5. 2004 listom zo 7. 5. 2004.
Preto listom z 12. 7. 2004 žiadal informáciu o stave vybavenia jeho podnetu z 3. 5.
2004. Odpoveď mu bola daná listom Generálnej prokuratúry SR zo 6. júla 2004, ktorá bola
obsahovo ničotná.
Sťažovateľ, ktorý bol pozbavený na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu
Košice z 9. 4. 2003 č. 5594/2003 výkonu štátnej služby a je od uvedeného dňa preto bez
zamestnania sa naposledy listom zo dňa 24. 9. 2004 obrátil na generálneho prokurátora
SR, pretože odpoveď prokurátora Generálnej prokuratúry SR z 9. 9. 2004, ktorá mu bola
doručená dňa 20. 9. 2004 bola písaná s absolútnou neznalosťou colnej problematiky a to
napriek tomu, že Colné riaditeľstvo doručilo Colnému úradu Košice právne stanovisko
z 12. 7. 2004 (druhé v poradí), ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu a ktoré jednoznačne
svedčí o nevine sťažovateľa.
Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Košice zo dňa 30. 9. 2004 bol sťažovateľ
odvolaný z funkcie colného špecialistu – vedúceho Pobočky Colného úradu Košice - mesto
a od 1. 10. 2004 ustanovený na funkciu odborný colný referent a rozhodnutím riaditeľa
Colného úradu Košice z 30. 9. 2004 bolo s ním ukončené výnimočné prepožičanie hodnosti
hlavný colný inšpektor a bol ponížený na colného inšpektora z ktorých rozhodnutí vyplýva
od 1. 10. 2004 aj zníženie jeho funkčného platu, ktorý po krátení sťažovateľ od mája 2003
poberá iba vo výške 6 886,- Sk, pričom má dve vyživovacie povinnosti.
Pretože ani úrad ani Krajská prokuratúra v Košiciach ani Generálna prokuratúra
nevykonali úkony smerujúce k ukončeniu trestného stíhania, jeho zastavenia alebo podania
obžaloby na súd, podal sťažovateľ listom zo dňa 26. 10. 2004 sťažnosť na prieťahy
v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a vzhľadom na neskoré reagovanie na obdobné
listy sťažovateľa neočakáva skorú odpoveď ani na poslednú sťažnosť z 26. 10. 2004, preto
v záujme urýchlenia skončenia viac ako pol druha roka trvajúceho trestného stíhania
a najmä nevylúčenie jeho trestného stíhania na samostatné trestné stíhanie podáva túto
ústavnú sťažnosť a navrhuje aby Ústavný súd SR rozhodol takto: (...)
Ak ústavný súd prijme sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie na základe uvedeného
potom sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento
Nález
1) Základné právo A. A. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti organizovanej
kriminalite – Východ, oddelenia vyšetrovania Košice pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-
2004 porušené bolo.
2) Prezídium Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
Odboru boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddeleniu vyšetrovania Košice
prikazuje, aby v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 konal bez
zbytočných prieťahov.
3) A. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk (slovom
šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti
organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddelenie
vyšetrovania Košice, povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4) Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor
boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddelenie vyšetrovania Košice je povinný
nahradiť A. A. trovy konania vo výške 9.340,- Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať
slovenských korún) na bankový účet JUDr. M. S., do troch dní od právoplatnosti nálezu.»
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na
to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom...“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom
konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia
o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom
konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo navrhne v závislosti
od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný spôsob konečného rozhodnutia,
napríklad zastavenie trestného stíhania.
Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je
zrejmé, že medzi namietaným postupom orgánov činných v trestnom konaní prípravnom
a označeným základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ktoré zaručuje konanie bez zbytočných prieťahov, resp. v rozumnom čase nie je
žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení týchto práv,
prípadne že doba trvania vyšetrovania dosiaľ nesignalizuje taký postup, ktorým by sa
porušovali tieto práva.
Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že
trestné stíhanie začalo 4. apríla 2003 vznesením obvinenia proti trom, resp. šiestim
obvineným, medzi nimi aj sťažovateľovi. Ide o obvinenie z troch závažných trestných činov
s kvalifikovanými skutkovými podstatami na základe skutkov popísaných v tomto uznesení.
Tieto skutky sa týkajú skutkovo a právne zložitej problematiky colného konania. Skutková
a právna zložitosť prípadu vyplýva aj z podaní sťažovateľa, ktoré doručoval orgánom
činných v trestnom konaní v jeho veci. Napokon túto zložitosť zvyšuje aj to, že orgány
činné v trestnom konaní stíhajú sťažovateľa ako bývalého vedúceho zamestnanca colnej
správy, t. j. osobu, ktorá je znalá problematiky colného konania vrátane všetkých otázok
praktického uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa takého konania.
Z príloh, ktoré predložil sťažovateľ, súčasne vyplýva, že počas celej doby
vyšetrovania sa vykonávali vyšetrovacie úkony, orgány prípravného konania rozhodovali
o návrhoch a iných úkonoch obvinených a venovali pozornosť aj prieťahom vo vyšetrovaní.
Trestný poriadok predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj k prieťahom.
Preto je v § 167 Trestného poriadku ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy
vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie
je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor
bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený. V prípade
sťažovateľa Krajská prokuratúra v Košiciach aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
preskúmali postup vyšetrovateľa a konštatovali, že nedošlo k prieťahom (odpovede
prokuratúr predložil sám sťažovateľ).
Vychádzajúc z týchto skutočností je ústavný súd toho názoru, že doterajší postup
orgánov činných v prípravnom konaní nie je v žiadnej súvislosti s takými prieťahmi, ktoré
by signalizovali porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Z uvedeného vyplýva, že v doterajšom postupe oddelenia vyšetrovania ústavný súd
na základe obsahu sťažnosti a rozsiahlych príloh k nej nedospel k záveru, že postup, úkony
alebo nečinnosť tohto oddelenia signalizujú porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto
sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).