Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 79/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť A. A., bytom M. I., zastúpeného advokátkou JUDr. M. S.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite - Východ, oddelenia

vyšetrovania Košice, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra

2004 doručená sťažnosť A. A., bytom M. I. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že

postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru

boja proti organizovanej kriminalite - Východ, oddelenia vyšetrovania Košice, v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 (ďalej len „oddelenie vyšetrovania“)

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru požaduje, aby ústavný súd prikázal

krajskému úradu konať bez zbytočných prieťahov a bez diskriminácie a priznal mu

primerané finančné zadosťučinenie 60 000 Sk a úhradu trov konania.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 7. 4. 2003 bolo sťažovateľovi pred tzv. „výsluchom“ doručené uznesenie KÚJP

PZ v Košiciach zo dňa 4. 4. 2003, ČVS: KÚJP-19/OVEK-2002, potom uznesenie úradu zo

dňa 20. 5. 2003 ČVS: -2002 a následne po 10 mesačnej nečinnosti

uznesenie úradu zo dňa 8. 3. 2004 ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004, z 10. 3. 2004, z 30. 3. 2004,

zo 14. 4. 2004, list zo 14. 5. 2004 - dožiadanie a naposledy uznesenie z 21. 7. 2004 a z 22. 7.

2004 rovnakého (ako hore zvýrazňujem) čísla.

Sťažovateľa vyšetrovateľ dodnes nepredvolal na výsluch iba ho dal bezdôvodne

predviesť policajtmi dňa 7. 4. 2003 a od uvedeného dňa vo vzťahu (okrem hore uvedených

listín) ku sťažovateľovi nevykonal žiadne iné úkony ako uvedené pod bodom I/4 až 9 príloh

nesprávne úkony, ktorými sa tiež neprimerane predlžuje trestné stíhanie sťažovateľa aj keď

tieto úkony sa sťažovateľa netýkali priamo. Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na vyššie uvedené

a ďalej v bode II. uvedené skutočnosti je porušené jeho právo na prejednanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote ( SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd). (...)

Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením z 23. 5. 2003 č. -85

zamietla sťažnosť sťažovateľa zo 7. 4. 2003 podanú proti uzneseniu úradu zo 4. 4. 2003.

Potom zo dňa 26. 11. 2003 podal sťažovateľ oznámenie o podozrení zo spáchania trestného

činu a pripojil dôkazy, čo bolo posúdené len ako sťažnosť o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa.

Dňa 9. 12. 2003 sťažovateľ doručil Krajskej prokuratúre v Košiciach dôkazy

svedčiace v jeho prospech, dňa 21. 1. 2004 ďalší rozhodný dôkaz – rozhodnutie Colného

riaditeľstva SR z 10. 12. 2003, ktorých prijatie Krajská prokuratúra v Košiciach potvrdila

listom z 18. 2. 2004.

Dňa 20. 2. 2004 sa sťažovateľ informoval o stave konania na Krajskej prokuratúre

v Košiciach poukazujúc na rozhodné dôkazy sa domáhal ukončenia trestného stíhania

vo vzťahu k jeho osobe. Potom mu bolo doručené iba uznesenie z 27. 4. 2004 a list z 29. 4.

2004, ktorými jeho oznámenie z 26. 11. 2003 bolo posúdené ako žiadosť o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa.

Listom zo dňa 14. 5. 2004 sťažovateľ navrhol vykonať dôkazy za účelom skončenia

trestného stíhania.

Sťažovateľ sa domáhal listami z 3. 5. 2004 a 12. 7. 2004 na Generálnej prokuratúre

SR urýchleného skončenia trestného stíhania žiaľ bezvýsledne, iba mu bolo potvrdené

prijatie podnetu z 3. 5. 2004 listom zo 7. 5. 2004.

Preto listom z 12. 7. 2004 žiadal informáciu o stave vybavenia jeho podnetu z 3. 5.

2004. Odpoveď mu bola daná listom Generálnej prokuratúry SR zo 6. júla 2004, ktorá bola

obsahovo ničotná.

Sťažovateľ, ktorý bol pozbavený na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu

Košice z 9. 4. 2003 č. 5594/2003 výkonu štátnej služby a je od uvedeného dňa preto bez

zamestnania sa naposledy listom zo dňa 24. 9. 2004 obrátil na generálneho prokurátora

SR, pretože odpoveď prokurátora Generálnej prokuratúry SR z 9. 9. 2004, ktorá mu bola

doručená dňa 20. 9. 2004 bola písaná s absolútnou neznalosťou colnej problematiky a to

napriek tomu, že Colné riaditeľstvo doručilo Colnému úradu Košice právne stanovisko

z 12. 7. 2004 (druhé v poradí), ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu a ktoré jednoznačne

svedčí o nevine sťažovateľa.

Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Košice zo dňa 30. 9. 2004 bol sťažovateľ

odvolaný z funkcie colného špecialistu – vedúceho Pobočky Colného úradu Košice - mesto

a od 1. 10. 2004 ustanovený na funkciu odborný colný referent a rozhodnutím riaditeľa

Colného úradu Košice z 30. 9. 2004 bolo s ním ukončené výnimočné prepožičanie hodnosti

hlavný colný inšpektor a bol ponížený na colného inšpektora z ktorých rozhodnutí vyplýva

od 1. 10. 2004 aj zníženie jeho funkčného platu, ktorý po krátení sťažovateľ od mája 2003

poberá iba vo výške 6 886,- Sk, pričom má dve vyživovacie povinnosti.

Pretože ani úrad ani Krajská prokuratúra v Košiciach ani Generálna prokuratúra

nevykonali úkony smerujúce k ukončeniu trestného stíhania, jeho zastavenia alebo podania

obžaloby na súd, podal sťažovateľ listom zo dňa 26. 10. 2004 sťažnosť na prieťahy

v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a vzhľadom na neskoré reagovanie na obdobné

listy sťažovateľa neočakáva skorú odpoveď ani na poslednú sťažnosť z 26. 10. 2004, preto

v záujme urýchlenia skončenia viac ako pol druha roka trvajúceho trestného stíhania

a najmä nevylúčenie jeho trestného stíhania na samostatné trestné stíhanie podáva túto

ústavnú sťažnosť a navrhuje aby Ústavný súd SR rozhodol takto: (...)

Ak ústavný súd prijme sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie na základe uvedeného

potom sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento

Nález

1) Základné právo A. A. podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti organizovanej

kriminalite – Východ, oddelenia vyšetrovania Košice pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-

2004 porušené bolo.

2) Prezídium Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

Odboru boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddeleniu vyšetrovania Košice

prikazuje, aby v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-3/BOK-V-I-2004 konal bez

zbytočných prieťahov.

3) A. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk (slovom

šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddelenie

vyšetrovania Košice, povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4) Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor

boja proti organizovanej kriminalite – Východ, oddelenie vyšetrovania Košice je povinný

nahradiť A. A. trovy konania vo výške 9.340,- Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať

slovenských korún) na bankový účet JUDr. M. S., do troch dní od právoplatnosti nálezu.»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na

to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom

konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia

o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom

konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo navrhne v závislosti

od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný spôsob konečného rozhodnutia,

napríklad zastavenie trestného stíhania.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je

zrejmé, že medzi namietaným postupom orgánov činných v trestnom konaní prípravnom

a označeným základným právom podľa a právom podľa

dohovoru, ktoré zaručuje konanie bez zbytočných prieťahov, resp. v rozumnom čase nie je

žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení týchto práv,

prípadne že doba trvania vyšetrovania dosiaľ nesignalizuje taký postup, ktorým by sa

porušovali tieto práva.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že

trestné stíhanie začalo 4. apríla 2003 vznesením obvinenia proti trom, resp. šiestim

obvineným, medzi nimi aj sťažovateľovi. Ide o obvinenie z troch závažných trestných činov

s kvalifikovanými skutkovými podstatami na základe skutkov popísaných v tomto uznesení.

Tieto skutky sa týkajú skutkovo a právne zložitej problematiky colného konania. Skutková

a právna zložitosť prípadu vyplýva aj z podaní sťažovateľa, ktoré doručoval orgánom

činných v trestnom konaní v jeho veci. Napokon túto zložitosť zvyšuje aj to, že orgány

činné v trestnom konaní stíhajú sťažovateľa ako bývalého vedúceho zamestnanca colnej

správy, t. j. osobu, ktorá je znalá problematiky colného konania vrátane všetkých otázok

praktického uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa takého konania.

Z príloh, ktoré predložil sťažovateľ, súčasne vyplýva, že počas celej doby

vyšetrovania sa vykonávali vyšetrovacie úkony, orgány prípravného konania rozhodovali

o návrhoch a iných úkonoch obvinených a venovali pozornosť aj prieťahom vo vyšetrovaní.

predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj k prieťahom.

Preto je v ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy

vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie

je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor

bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený. V prípade

sťažovateľa Krajská prokuratúra v Košiciach aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

preskúmali postup vyšetrovateľa a konštatovali, že nedošlo k prieťahom (odpovede

prokuratúr predložil sám sťažovateľ).

Vychádzajúc z týchto skutočností je ústavný súd toho názoru, že doterajší postup

orgánov činných v prípravnom konaní nie je v žiadnej súvislosti s takými prieťahmi, ktoré

by signalizovali porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného vyplýva, že v doterajšom postupe oddelenia vyšetrovania ústavný súd

na základe obsahu sťažnosti a rozsiahlych príloh k nej nedospel k záveru, že postup, úkony

alebo nečinnosť tohto oddelenia signalizujú porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto

sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).