Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 381/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Žiar nad

Hronom v neoznačenom konaní, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. mája 2010

doručené podanie J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Žaloba“, ktorým namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)

v neoznačenom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 05. 05. 2008 sťažovateľ podal na Krajskom súde Banská Bystrica ako vecne

a miestne nepríslušnom súde žalobu na náhradu škody spôs. nez. rozhodnutím jednotlivca

M. D. KS – B. Bystrica Obchod. odd. dňa 7.5.2008 číslo 34 Nc Cb 15/08 upovedomil

o postúpení spisu proti odporcovi – jednotlivcovi M. D.

...

Tohto prípadu sa sudcovia OS – Veľký Krtíš vzdali uznesením KS – B. Bystrica

-25 zo dňa 20.08.2008 a vec bola prikázaná OS – Lučenec. Aj títo sudcovia

OS Lučenec sa tohto prípadu vzdali uznesením KS – B. Bystrica -39 zo dňa

30. septembra 2008 a táto vec bola prikázaná na prejednanie OS – Žiar nad Hronom. OS –

Žiar nad Hronom mi zaslal toto vydané uznesenie KS – Banská Bystrica -39

zo dňa 30.04.2008... kde ja som toto prebral dňa 15.12.2008. Teda od toho dátumu

15.12.2008 a od vydania popísaného uznesenia KS – B. Bystrica a jeho zaslania mojej

osobe – sťažovateľovi OS Žiar nad Hronom v danej veci nič nekonal a ani mi nič

do dnešného dňa neoznámil čo uplynulo 16 mesiacov. Dňa 05.10.2009 bola podaná

sťažnosť do rúk predsedu súdu OS Žiar nad Hronom v tejto právnej veci – jednotlivca – kde

mi do dnešného dňa – vôbec neodpovedal predseda súdu – čo znamená, že plne ignoroval

moju sťažnosť. Od podanej a pridelenej žalobe jednotlivca M. D. OS Žiar nad Hronom

v príkrom rozpore s procesným právom nekonal a nerozhodoval o žalobe podanej dňa

05.05.2008 a ani nevykonal žiadny iný relevantný procesný úkon v danej veci.“

Zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu sťažovateľ vidí „v tom, že od poslednej

korešpondencie 15.12.2008 OS – Žiar nad Hronom v právnej veci neurobil žiaden

relevantný právny úkon“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd

v konaní, spisovú značku ktorého sťažovateľ neuviedol, porušil jeho základné právo

prerokovať vec bez zbytočných prieťahov podľa , aby okresnému súdu

prikázal konať tak, aby „vec bola čo najrýchlejšie prejednávaná“, a ďalej žiadal, aby mu

bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 140 000 €, ako aj náhrada trov konania.

Okrem uvedeného sa sťažovateľ napokon domáhal, aby mu bol ustanovený právny zástupca

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je

zrejmé, že medzi namietaným postupom orgánu štátu a označeným základným právom

podľa , ktoré zaručuje konanie bez zbytočných prieťahov, nie je žiadna

súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení týchto práv

(mutatis mutandis ). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť,

že je dôkazným bremenom sťažovateľa preukázať existenciu uvedenej priamej súvislosti.

To vyplýva aj z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona ústavnom súde, podľa ktorého navrhovateľ

vo svojom návrhu je povinný okrem iného predložiť aj ním navrhované dôkazy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti identifikoval konanie, v ktorom namieta existenciu

zbytočných prieťahov iba prostredníctvom osoby odporcu a predmetu konania. K osobe

odporcu uviedol, že konanie sa týka „samého jednotlivca M. D. ... – len tento jednotlivec“.

V inej časti sťažnosti sťažovateľ identifikoval predmet konania ako „rozkaz na zaplatenie

sumy 2 000 000 Sk v prepočte 66 387,83 €“. Zároveň opakovane uviedol, že v danom

prípade nejde o konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. , a to napriek

tomu, že sa konanie sp. zn. so sťažnosťou napadnutým neoznačeným konaním

zhoduje s dátumom podania žaloby (5. máj 2008) a čiastočne aj s okruhom účastníkov

konania. Podľa tvrdenia sťažovateľa „sú viacerí žalovaní v určitej kauze , kde

sa medzi nimi práve tiež nachádza aj tento jednotlivec – preto sa táto žaloba (sťažnosť,

pozn.) netýka práve prípadu “.

Ústavný súd z vyžiadaného vyjadrenia okresného súdu z 28. septembra 2010 zistil, že

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17 NcC 37/08-

39 z 30. septembra 2008 bola okresnému súdu prikázaná vec vedená na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn. , a to z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného

súdu Lučenec. Prikázaná vec bola okresným súdom prijatá 11. novembra 2008

a zaregistrovaná pod sp. zn. . Uvedená vec je zároveň jediným konaním

vedeným okresným súdom, ktoré sa okruhom účastníkov konania a predmetom konania

zhoduje s konaním napadnutým sťažnosťou.

Sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení o zbytočných prieťahoch v ním

neoznačenom konaní predložil jediný dôkaz, a to časť uznesenia krajského súdu č. k.

-39 z 30. septembra 2008, ktoré však, ako už bolo uvedené, bezprostredne

súvisí práve s konaním sp. zn. , teda s konaním, ktorého sa sťažnosť, podľa

výslovných vyjadrení sťažovateľa, netýka. Predmetné uznesenie krajského súdu v kontexte

už uvedeného teda nijakým spôsobom nepreukazuje existenciu ďalšieho sťažovateľom

neidentifikovaného konania, ktoré má byť predmetom sťažnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v konaní,

ktoré sa nepodarilo identifikovať, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ neuniesol

dôkazné bremeno týkajúce sa jeho nezrozumiteľne formulovaných tvrdení, a preto ústavný

súd nemá za preukázanú akúkoľvek priamu súvislosť medzi postupom okresného súdu

a sťažovateľom označenými základnými právami. Sťažnosť sťažovateľa bolo preto potrebné

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že uplatnenie jeho právomoci je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom

presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom

viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia

domáhajú v petite svojej sťažnosti. Sťažnosť sťažovateľa však v danom prípade neobsahuje

kvalifikovaný návrh rozhodnutia vo veci samej, ktorý by bol vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, keďže absencia jednoznačnej identifikácie sťažnosťou napadnutého konania

je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu preskúmaniu sťažnosti.

Ústavný súd konštatuje, že ani prípadná výzva na odstránenie nedostatkov podania

adresovaná sťažovateľovi by zjavne nenaplnila svoj účel, keďže sťažovateľ vo svojej

sťažnosti opakovane uviedol, že spisová značka, pod ktorou okresný súd vedie sťažnosťou

napadnuté konanie, mu nie je známa, ani túto „nevedel zistiť telefonicky – nevedeli čo

robiť!!“. Nedostatok sťažnosti spočívajúci v nemožnosti identifikovať súdne konanie,

v ktorom malo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľa, znemožňuje ústavnému súdu uplatniť

jeho právomoc a preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania (mutatis

mutandis ). Podanie sťažovateľa označené ako „Žaloba“ bolo preto možné

odmietnuť aj pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2010