Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ladislava Schlossera, B., zastúpeného advokátkou

JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 29. septembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ladislava Schlossera o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2005

doručená sťažnosť Ing. Ladislava Schlossera, B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. septembra 2004.

Sťažovateľ vystupoval ako odporca v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu

družstevného bytu vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. . Žaloba v tejto veci bola podaná Ing. M. S., bývalou manželkou

sťažovateľa (ďalej len „žalobkyňa“).

Porušenie svojho uvedeného práva vidí sťažovateľ v nasledovnom, ním podrobne

opísanom skutkovom stave.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 10. marca 2004 zrušil vyššie uvedeným

účastníkom konania právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu na ulici...

a zároveň určil, že byt bude ďalej užívať žalobkyňa ako výlučná nájomníčka a členka

Stavebného bytového družstva Bratislava IV (ďalej len „stavebné bytové družstvo“).

Okresný súd zaviazal sťažovateľa predmetný byt vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia

náhradného bytu žalobkyňou.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 29. septembra 2004 tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok s tým, že sťažovateľovi uložil

povinnosť byt vypratať do 45 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou.

K porušeniu a dohovoru napadnutým rozsudkom

odvolacieho krajského súdu došlo podľa sťažovateľa tým, že krajský súd pri rozhodovaní

o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nevykonal, nevyhodnotil dôkazy svedčiace

v jeho prospech, najmä ten z nich, že v čase domnelého vzniku spoločného užívacieho práva

k družstevnému bytu už nežil s manželkou v spoločnej domácnosti, lebo ich manželstvo

bolo rozvrátené. Rozhodovanie súdu, keď si tento súd podľa neho vyberal jednostranne

dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové závery, sťažovateľ považoval za svojvoľné

a neprípustné.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho

základného práva na spravodlivé konanie zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2004, zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. z 29. septembra

2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uložil krajskému súdu povinnosť uhradiť trovy

právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa vo výške 6 312 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že jej predmetom je tvrdenie

sťažovateľa o porušení jeho základného práva na spravodlivý proces pri hodnotení dôkazov

rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 29. septembra 2004 v konaní o odvolaní

proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 10. marca 2004.

Prvostupňovým rozsudkom zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu

žalobkyne a sťažovateľa s jeho povinnosťou vypratať byt bolo napadnutým rozsudkom

krajského súdu potvrdené s tou zmenou, že sťažovateľovi bola uložená povinnosť byt

vypratať do 45 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou. Krajský súd tým napravil

pochybenie prvostupňového súdu vo veci stanovenia lehoty na vypratanie bytu (tento ju

sťažovateľovi stanovil len 15-dňovú), čím ju zosúladil so znením

platnom po 1. septembri 2001.

Aktívna legitimácia niektorého z rozvedených manželov domáhať sa zrušenia práva

spoločného nájmu družstevného bytu závisí od riešenia otázky, kedy bolo nadobudnuté

právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a je daná len vtedy, ak toto právo

bolo nadobudnuté za trvania manželstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ).

V prejednávanej veci je zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd

nespochybnil, zrejmé, že sťažovateľovi ako členovi stavebného bytového družstva toto

družstvo pridelilo rozhodnutím z 21. marca 1991 do užívania 3-izbový družstevný byt, teda

za trvania manželstva so žalobkyňou, uzavretého 30. septembra 1989. Uzavretím dohody

o odovzdaní a prevzatí bytu z 28. mája 1991 vzniklo spoločné užívacie právo manželov,

ktoré sa účinnosťou novely , t. j. od 1. januára 1992,

pretransformovalo na spoločný nájom družstevného bytu nezaniknuvší rozvodom

manželstva. V súlade s v znení platnom do

31. decembra 1991 s právom spoločného užívania vzniklo i spoločné členstvo manželov

v družstve.

Zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode manželstva

okresným súdom v prospech žalobkyne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu

odvolací krajský súd potvrdil, keď práve vzhľadom na ne (absencia dohody o ďalšom nájme

bytu, zverenie dieťaťa do výchovy žalobkyni po rozvode) došiel k záveru, že spravodlivému

vyporiadaniu zodpovedá také riešenie, aby nájomcom ostala žalobkyňa.

Úlohou ústavného súdu nie je naprávať prípadné skutkové a právne omyly

všeobecných súdov. V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie

krajského súdu potvrdzujúce sťažovateľovi len právo na bytovú náhradu, nie je zjavne

svojvoľné. Krajský súd zhodnotil celkové okolnosti prípadu zrušenia spoločného nájmu na

návrh žalobkyne rozumným spôsobom. Odôvodnenie rozsudku sp. zn.

z 29. septembra 2004 predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo krajský súd

vysvetlil, na základe akého skutkového stavu a právnych úvah rozhodol. Z rozhodnutia

krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že tento sa argumentáciou

sťažovateľa (uvádzanou v ústavnej sťažnosti) v predmetnom konaní zaoberal a vysporiadal

sa s ňou (najmä skutočnosťou opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňou).

V tejto súvislosti ústavný súd už judikoval, že „

neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na

procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa

zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“ ().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa podľa dospel k záveru, že z predloženej

sťažnosti ani z k nej priloženého napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva nič, čo

by svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených krajským

súdom, a teda o porušení základného práva sťažovateľa na spravodlivé konanie podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predloženého

rozhodnutia krajského súdu, z právnych východísk a záverov, odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú v celom

rozsahu namietaného porušenia základných práv. Z tohto dôvodu ústavný súd už

nerozhodoval ani o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 29. septembra 2004, ako aj priznania trov právneho zastúpenia

právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005