Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 35/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu

Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť

Heleny Korbovej, bytom S. N. V., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo 16. septembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Heleny Korbovej na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. zo 16. septembra 2004 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

zo 16. septembra 2004 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Spišská Nová

Ves na nové konanie a rozhodnutie.

3. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho

zastúpenia Heleny Korbovej na účet advokátky JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K.,

vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra

2004 doručená sťažnosť Heleny Korbovej, bytom S. N. V. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. septembra

2004 v konaní o návrhu na odklad exekúcie o zaplatenie 34 228 Sk s prísl.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že okresný súd vydal poverenie na

vykonanie exekúcie č. 5810*019639 pre exekútora JUDr. M. K., Exekútorský úrad

so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, na základe exekučného titulu okresného súdu

sp. zn. z 15. októbra 2002 na peňažné plnenie vo výške 34 228 Sk s prísl.

v konaní o žalobe oprávneného – Správcovskej firmy, s. r. o., Spišská Nová Ves proti

povinnému v 1. rade Ing. Ľ. K. a povinnej v 2. rade Helene Korbovej (sťažovateľke). Súdny

exekútor 4. septembra 2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 268/2003.

Povinný Ing. Ľ. K. podal návrh na odklad exekúcie. Žiadal, aby mu okresný súd povolil

odklad exekúcie na dobu najmenej jedného roka z dôvodu, že v predchádzajúcom období

bol nezamestnaný a vedú sa proti nemu ďalšie exekúcie, čo bude mať za následok, že sa

dostane do zlej sociálnej situácie. Okresný súd 16. septembra 2004 vydal uznesenie sp. zn.

, ktorým povolil odklad na dobu jedného roka, a to do 20. septembra 2005.

Predmetné uznesenie bolo sťažovateľke doručené 28. septembra 2004. Ako vyplýva

z poučenia, proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Sťažovateľka uviedla, že nemala možnosť vyjadriť sa k návrhu na odklad exekúcie,

pričom sa domnieva, že dlh, ktorý sa má v exekúcii vymáhať, bude stále narastať

a v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľky a Ing. Ľ. K. je ešte byt, predajom ktorého

by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky v rámci exekúcie.

Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad

exekúcie vo vzťahu k Ing. Ľ. K. (povinný v 1. rade) nedal tento návrh na vyjadrenie

sťažovateľke, ktorá je tiež účastníčkou exekučného konania ako povinná v 2. rade, ktorá by

mohla súdu uviesť dôkazy o existencii majetku na úhradu exekúcie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky Heleny Korbovej na spravodlivé súdne konanie zakotvené

v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné

právo na súdnu ochranu zakotvené v SR bolo postupom Okresného

súdu v Spišskej Novej Vsi pri rozhodovaní o návrhu povinného v 1. rade na odklad exekúcie

uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. zo dňa 16. 9. 2004,

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi

vo veci sp. zn. pokračovať v porušovaní vyššie uvedených práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej

Vsi sp. zn. zo dňa 16. 9. 2004 a vec vedenú na Okresnom súde v Spišskej

Novej Vsi pod sp. zn. mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

Ústavný súd vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti. Vyjadrenie zákonnej

sudkyne okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 21. marca 2005. Zákonná sudkyňa

v ňom uvádza, že sťažovateľke okresný súd návrh na odklad exekúcie podaný povinným

v 1. rade nedoručoval, pretože podľa § 56 ods. 1 až 6 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) táto povinnosť súdu nie je zákonodarcom určená. Podľa § 56 ods. 5

Exekučného poriadku je zákonodarcom určené, že rozhodnutie sa doručí oprávnenému,

povinnému a exekútorovi poverenému na vykonanie exekúcie. Preto okresný súd doručil

povinnej v 2. rade (sťažovateľke) uznesenie o vyhovení návrhu na odklad exekúcie.

Okresný súd je toho názoru, že je vecou zákonného sudcu, aby v konkrétnej veci posúdil

v závislosti od danej situácie v exekučnom konaní, či je potrebné návrh na odklad exekúcie

doručovať aj ďalším účastníkom konania.

Predseda okresného súdu oznámil listom z 15. marca 2005 v súlade s ustanovením

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), že netrvá na ústnom

pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 22. marca 2005 uviedla, že netrvá na

ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. -15 z 2. februára 2005 bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie.

Predmetný spis okresného súdu sp. zn. bol ústavnému súdu doručený

21. marca 2005.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného

práva priznaného spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať

ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach

zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na

súdnu

ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j.

zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Ďalej uviedol, že postup súdov v konaní

o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka

konania vyplývajúceho z . Napokon zdôraznil, že ochranu základným

právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu

ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov

konania chránených zákonmi (napr. ) je súčasne aj

porušením základného práva alebo slobody upravených alebo medzinárodnou

zmluvou podľa (, ).

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich

občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do

ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne

zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanie veci

zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť

prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky

spravodlivého procesu. Pokiaľ ide o princíp kontradiktórnosti konania, súdne rozhodnutie je

výsledkom konfrontácie medzi stranami, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa

a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany. Kontradiktórny spor znamená

možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na

to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Požiadavky vyplývajúce z princípu

kontradiktórnosti definoval Európsky súd pre ľudské práva mnohokrát vo svojej judikatúre,

napr. v rozhodnutí vo veci Mantovanelli c. Francúzsko: „(...) jedným z prvkov

spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho kontradiktórny charakter:

každá strana musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré

považuje za nutné, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom

a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa

k nim“ (rozhodnutie z 18. marca 1997, Recueil 1997, II, s. 436, § 33). Kontradiktórnosť

teda znamená, že nič čo môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nesmie byť vylúčené

z možnosti kontradiktórneho prerokovania stranami procesu. To sa týka nielen predmetu

konania, ale aj akejkoľvek inej dôležitej otázky, ktorú treba v konaní riešiť, vrátane otázok

procesných.

Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 16. septembra 2004 bol porušený

a dohovoru tým, že nebol dodržaný vyššie uvedený princíp

kontradiktórnosti konania. Návrh povinného v 1. rade na odklad exekúcie mal okresný súd

doručovať aj povinnej v 2. rade na vyjadrenie vzhľadom na to, že každá strana musí zásadne

mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej

požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými

súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší. Podľa ak ústavný súd

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 16. septembra 2004 bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a podľa dohovoru, ústavný súd

predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia

§ 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnila odmenu vo výške

4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk za každý úkon, čo spolu predstavuje sumu

9 340 Sk.

Podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za

úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí

advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. nadobudla účinnosť 1. januára 2005. Vzhľadom na

to trovy právneho zastúpenia boli právnej zástupkyni sťažovateľky priznané podľa vyhlášky

č.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou

sťažovateľky vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaní uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za

zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena

za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu

zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky

č. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál

136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni

sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005