Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 35/05
PDF · 189.27 KB
No categories available
III. ÚS 35/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu
Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť
Heleny Korbovej, bytom S. N. V., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7 Er 92/2003 zo 16. septembra 2004 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Heleny Korbovej na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 7 Er 92/2003 zo 16. septembra 2004 p o r u š e n é b o l o .
2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7 Er 92/2003
zo 16. septembra 2004 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Spišská Nová
Ves na nové konanie a rozhodnutie.
3. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho
zastúpenia Heleny Korbovej na účet advokátky JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K.,
vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) do 15 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra
2004 doručená sťažnosť Heleny Korbovej, bytom S. N. V. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 Er 92/2003 zo 16. septembra
2004 v konaní o návrhu na odklad exekúcie o zaplatenie 34 228 Sk s prísl.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že okresný súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5810*019639 pre exekútora JUDr. M. K., Exekútorský úrad
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, na základe exekučného titulu okresného súdu
sp. zn. 6 C 480/00 z 15. októbra 2002 na peňažné plnenie vo výške 34 228 Sk s prísl.
v konaní o žalobe oprávneného – Správcovskej firmy, s. r. o., Spišská Nová Ves proti
povinnému v 1. rade Ing. Ľ. K. a povinnej v 2. rade Helene Korbovej (sťažovateľke). Súdny
exekútor 4. septembra 2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 268/2003.
Povinný Ing. Ľ. K. podal návrh na odklad exekúcie. Žiadal, aby mu okresný súd povolil
odklad exekúcie na dobu najmenej jedného roka z dôvodu, že v predchádzajúcom období
bol nezamestnaný a vedú sa proti nemu ďalšie exekúcie, čo bude mať za následok, že sa
dostane do zlej sociálnej situácie. Okresný súd 16. septembra 2004 vydal uznesenie sp. zn.
7 Er 92/2003, ktorým povolil odklad na dobu jedného roka, a to do 20. septembra 2005.
Predmetné uznesenie bolo sťažovateľke doručené 28. septembra 2004. Ako vyplýva
z poučenia, proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Sťažovateľka uviedla, že nemala možnosť vyjadriť sa k návrhu na odklad exekúcie,
pričom sa domnieva, že dlh, ktorý sa má v exekúcii vymáhať, bude stále narastať
a v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľky a Ing. Ľ. K. je ešte byt, predajom ktorého
by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky v rámci exekúcie.
Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad
exekúcie vo vzťahu k Ing. Ľ. K. (povinný v 1. rade) nedal tento návrh na vyjadrenie
sťažovateľke, ktorá je tiež účastníčkou exekučného konania ako povinná v 2. rade, ktorá by
mohla súdu uviesť dôkazy o existencii majetku na úhradu exekúcie.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd
takto rozhodol:
„Právo sťažovateľky Heleny Korbovej na spravodlivé súdne konanie zakotvené
v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné
právo na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Okresného
súdu v Spišskej Novej Vsi pri rozhodovaní o návrhu povinného v 1. rade na odklad exekúcie
uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 7 Er 92/2003 zo dňa 16. 9. 2004,
porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi
vo veci sp. zn. 7 Er 92/2003 pokračovať v porušovaní vyššie uvedených práv sťažovateľky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi sp. zn. 7 Er 92/2003 zo dňa 16. 9. 2004 a vec vedenú na Okresnom súde v Spišskej
Novej Vsi pod sp. zn. 7 Er 92/2003 mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
Ústavný súd vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti. Vyjadrenie zákonnej
sudkyne okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 21. marca 2005. Zákonná sudkyňa
v ňom uvádza, že sťažovateľke okresný súd návrh na odklad exekúcie podaný povinným
v 1. rade nedoručoval, pretože podľa § 56 ods. 1 až 6 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) táto povinnosť súdu nie je zákonodarcom určená. Podľa § 56 ods. 5
Exekučného poriadku je zákonodarcom určené, že rozhodnutie sa doručí oprávnenému,
povinnému a exekútorovi poverenému na vykonanie exekúcie. Preto okresný súd doručil
povinnej v 2. rade (sťažovateľke) uznesenie o vyhovení návrhu na odklad exekúcie.
Okresný súd je toho názoru, že je vecou zákonného sudcu, aby v konkrétnej veci posúdil
v závislosti od danej situácie v exekučnom konaní, či je potrebné návrh na odklad exekúcie
doručovať aj ďalším účastníkom konania.
Predseda okresného súdu oznámil listom z 15. marca 2005 v súlade s ustanovením
§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá na ústnom
pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 22. marca 2005 uviedla, že netrvá na
ústnom pojednávaní.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 35/05-15 z 2. februára 2005 bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie.
Predmetný spis okresného súdu sp. zn. 7 Er 92/2003 bol ústavnému súdu doručený
21. marca 2005.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného
práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať
ochrany svojich práv na súde, že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach
zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na
súdnu
ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j.
zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Ďalej uviedol, že postup súdov v konaní
o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka
konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Napokon zdôraznil, že ochranu základným
právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu
ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov
konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj
porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 11 ústavy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).
Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich
občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do
ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne
zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanie veci
zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť
prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky
spravodlivého procesu. Pokiaľ ide o princíp kontradiktórnosti konania, súdne rozhodnutie je
výsledkom konfrontácie medzi stranami, z ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa
a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany. Kontradiktórny spor znamená
možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na
to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Požiadavky vyplývajúce z princípu
kontradiktórnosti definoval Európsky súd pre ľudské práva mnohokrát vo svojej judikatúre,
napr. v rozhodnutí vo veci Mantovanelli c. Francúzsko: „(...) jedným z prvkov
spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho kontradiktórny charakter:
každá strana musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré
považuje za nutné, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom
a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa
k nim“ (rozhodnutie z 18. marca 1997, Recueil 1997, II, s. 436, § 33). Kontradiktórnosť
teda znamená, že nič čo môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nesmie byť vylúčené
z možnosti kontradiktórneho prerokovania stranami procesu. To sa týka nielen predmetu
konania, ale aj akejkoľvek inej dôležitej otázky, ktorú treba v konaní riešiť, vrátane otázok
procesných.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 7 Er 92/2003 zo 16. septembra 2004 bol porušený
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že nebol dodržaný vyššie uvedený princíp
kontradiktórnosti konania. Návrh povinného v 1. rade na odklad exekúcie mal okresný súd
doručovať aj povinnej v 2. rade na vyjadrenie vzhľadom na to, že každá strana musí zásadne
mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej
požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými
súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim.
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo
sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo
opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že uznesením
okresného súdu sp. zn. 7 Er 92/2003 zo 16. septembra 2004 bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia
§ 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnila odmenu vo výške
4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk za každý úkon, čo spolu predstavuje sumu
9 340 Sk.
Podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za
úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí
advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. nadobudla účinnosť 1. januára 2005. Vzhľadom na
to trovy právneho zastúpenia boli právnej zástupkyni sťažovateľky priznané podľa vyhlášky
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou
sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaní uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy.
Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov
konania okresným súdom.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za
zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena
za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.
Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál
136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni
sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2005