Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Jany Maxinčákovej, bytom H., zastúpenej advokátom

JUDr. Ľ. B., H., ktorou namietala porušenie jej základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 48

ods. 2 a a práv podľa a ods. 3 písm. b)

a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jany Maxinčákovej o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2005

doručená sťažnosť Jany Maxinčákovej (ďalej len sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažovateľkinej sťažnosti vyplýva, že bola odsúdená rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 28. novembra 2003 na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov

nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Označeným rozsudkom,

ktorý nadobudol právoplatnosť 30. decembra 2003, bola sťažovateľka zároveň zaviazaná

nahradiť poškodenému škodu vo výške 1 633 700 Sk.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že k jej odsúdeniu došlo bez toho, aby o tom mala

vedomosť, pričom v inkriminovanom čase sa nachádzala mimo územia Slovenskej

republiky. Do zahraničia vycestovala z existenčných dôvodov za prácou v októbri 2000, a to

po nezhodách s bývalým manželom a po opustení spoločnej domácnosti. Má informácie

o tom, že trestné stíhanie proti nej bolo začaté 25. júla 2001, t. j. v čase, keď už bola mimo

územia Slovenskej republiky. O tom, že došlo k jej odsúdeniu, sa dozvedela náhodou počas

telefonického rozhovoru so známymi.

Sťažovateľka tvrdí, že «Podľa mojich vedomostí ani skutky uvedené v citovanom

rozsudku sa nezakladajú na pravde tak ako sú tam uvedené, ani v takom rozsahu, pretože

od p. K. som nikdy neprevzala sumu 934 000,- Sk. Mám zato však, že tieto skutkové

záležitosti by mali byť predmetom dokazovania zo strany orgánov činných v trestnom

konaní. Pokiaľ ide o mňa, podala som túto ústavnú sťažnosť z toho dôvodu, že v priebehu

celého konania vedeného proti mne až do jeho „právoplatného“ skončenia došlo k hrubému

porušeniu , a to v časti, ktorá určuje postup v konaní proti ušlému

( až ) a taktiež aj k hrubému porušeniu mojich ústavných práv v zmysle

SR a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (...)»

V okolnostiach prípadu neboli podľa sťažovateľky splnené podmienky na to, aby

proti nej bolo vedené trestné konanie ako proti ušlému. Poukazuje na to, že sa nevyhýbala

trestnému konaniu pobytom v cudzine ani sa neskrývala a „Samotný pobyt v cudzine, pokiaľ

jeho motívom nie je vyhýbanie sa trestnému konaniu, nie je a nemôže byť dôvodom

na konanie proti ušlému. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ja som odcestovala mimo územie

SR viac než rok predtým, než bolo začaté trestné stíhanie...“.

Ďalej upriamuje pozornosť na ustanovenie (ďalej len

„“), podľa ktorého konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu

na návrh prokurátora, ktorý môže tento návrh podať už v obžalobe. V obžalobe č. k.

-46 z 8. júla 2003 je síce tento návrh uvedený, ale zo zápisnice z hlavného

pojednávania z 26. septembra 2003 nevyplýva žiadna reakcia na neho. Z tejto zápisnice

taktiež nevyplýva, že by bol súd skúmal tento návrh a jeho dôvodnosť v súlade

s ustanovením a nasl. , alebo že by vyhlásil toto konanie za konanie proti

ušlému a potom konal v zmysle ustanovení až 306

Okresnému súdu sťažovateľka vytýka aj ďalšie pochybenia pri postupe v jej trestnej

veci, a to „... vo všetkých ustanoveniach druhého oddielu devätnástej hlavy Trestného

poriadku (konanie proti ušlému)“.

Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje záver, že takýmto postupom okresného súdu

došlo aj k porušeniu jej základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

a práv podľa a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru.

Vzhľadom na to sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Humennom v konaní proti Jane Maxinčákovej ako ušlej, pod

sp. zn. a rozsudkom -111 z 26. 9. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť

30. 12. 2003 porušil moje práva podľa , a

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Rozsudok Okresného súdu v Humennom -111 z 26. 9. 2003 sa zrušuje

a vec sa vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal pri rešpektovaní všetkých citovaných

ustanovení , SR i Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

3. Jane Maxinčákovej priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

300 000 Sk (slovom tristotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia Jany Maxinčákovej advokátovi JUDr. Ľ. B., vo výške, ktorá bude určená

v písomnom vyhotovení nálezu. (Definitívnu sumu zatiaľ neurčujem, lebo ešte nie je zrejmé,

koľko úkonov právnej pomoci celkovo bude potrebné vykonať).

6. Okresný súd v Humennom je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

Jany Maxinčákovej vo výške, ktorá bude určená v písomnom vyhotovení nálezu na účet

kancelárie Ústavného súdu SR do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ústavnom súde“) ústavný súd návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť, pričom neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ).

K porušeniu sťažovateľkiných práv v predmetnej veci malo dôjsť postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Rozsudok sp. zn.

z 26. septembra 2003, ktorým bolo konanie v uvedenej trestnej veci sťažovateľky skončené,

nadobudol právoplatnosť 30. decembra 2003.

Zo splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom

z 15. novembra 2004 (podpísaného sťažovateľkou), ktoré bolo pripojené k jej sťažnosti,

vyplýva, že ním sťažovateľka okrem iného splnomocňuje ňou zvoleného advokáta „Najmä

na zastupovanie v trestnom konaní na OS Humenné sp. zn. – na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku“.

Z označeného splnomocnenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že

sťažovateľka mala vedomosť o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa napadnutého postupu

okresného súdu, ako aj o existencii právoplatného rozsudku, ktoré vo svojej sťažnosti pred

ústavným súdom namieta, najneskôr 15. novembra 2004.

Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená, ako už bolo uvedené,

9. marca 2005 a odovzdaná na poštovú prepravu deň predtým, teda už po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti (napr. ), s prihliadnutím na deň, keď

sa najneskôr sťažovateľka dozvedela o porušení jej práv (15. november 2004) a deň

doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 9. marec 2005, je možné konštatovať, že lehota

stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek

pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť.

Ústavný súd preto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona

o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšou časťou návrhu

na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozsudku okresného

súdu a priznania primeraného finančného zadosťučinenia, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005