Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 110/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Miloslava Krausa, B., zastúpeného advokátom

JUDr. R. T., B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 16, čl. 17, čl. 21 a čl. 46

, ako aj a 3, a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri

vykonávaní domovej prehliadky, pri vzatí do väzby a pri rozhodovaní o jej trvaní

v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu pod sp. zn. ČVS: SJP-46/OVOZTČ-

BB-2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Miloslava Krausa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2005

doručená sťažnosť JUDr. Miloslava Krausa, B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. R. T., B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 16, čl. 17,

a (ďalej len „“), ako aj a 3,

ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri vykonávaní domovej prehliadky, pri

vzatí do väzby a pri rozhodovaní o jej trvaní v súvislosti s trestným konaním vedeným proti

nemu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako advokát „vykonával na základe

udeleného plnomocenstva zastupovanie a obhajobu klientov najmä v daňovom konaní,

deliktoch z toho vzniknutých, v obchodnom a trestnom práve, a to v súlade s platným

právnym poriadkom SR, SR a zákonom o advokácii“.

V sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol, že 1. júla 2004 mu bola obmedzená osobná

sloboda. Následne bola v rodinnom dome v R., kde sa sťažovateľ nachádzal, vykonaná

orgánmi činnými v trestnom konaní domová prehliadka napriek tomu, že príkaz na jej

vykonanie sa vzťahoval na dom...

V postupe pri vykonávaní domovej prehliadky, keď príslušné orgány činné

v trestnom konaní ignorovali ako jeho upozornenie, že prehliadku vykonávajú v inom dome

než uvedenom v povolení, tak aj jeho požiadavku na prítomnosť iného advokáta alebo

zástupcu Slovenskej advokátskej komory pri vykonávaní prehliadky, ako aj v nezákonnom

odňatí vecí počas prehliadky vidí sťažovateľ „porušenie , a to ňou garantovaných

práv právnej ochrany, právnej istoty, domovej a osobnej slobody“.

Ako ďalej uviedol sťažovateľ, domová prehliadka bola policajnými orgánmi

vykonaná aj na adrese jeho bytu v B., ako aj jeho advokátskej kancelárie. Opätovne pritom

poukázal na vyššie uvedený nezákonný postup policajných orgánov. Navyše, pri prehliadke

advokátskej kancelárie tieto orgány odňali i veci, ktoré podľa sťažovateľa nesúviseli

s trestným konaním a slúžili ako dôkazné prostriedky pri obhajobe nestranných

klientov, vyberali doklady zo spisov, čím spôsobili nemožnosť obhajoby klientov alebo ju

značne obmedzili, zaistili počítače a iné prostriedky nutné pre činnosť jeho advokátskej

kancelárie.

Podľa sťažovateľa policajné orgány nepostupovali v súlade s príslušnými

ustanoveniami , čím ich porušili (, , , ), a v tomto podľa

neho nezákonnom postupe vidí porušenie , , a , ako aj

ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru.

Podľa tvrdenia sťažovateľa napriek tomu, že osobná sloboda mu bola obmedzená

1. júla 2004, až 4. júla 2004 na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. bol vzatý do väzby.

Jeho sťažnosť proti predmetnému uzneseniu o vzatí do väzby z 11. júla 2004 Krajský

súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 12. augusta 2004 zamietol.

Po doručení uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu o vzatí do väzby

(29. septembra 2004) sťažovateľ 1. októbra 2004 podal žiadosť o prepustenie z väzby na

slobodu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry v Bratislave

(ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“), však podľa neho nielenže žiadosti nevyhovel, ale

ani neuviedol konkrétne dôvody a listom z 18. októbra 2004 ju postúpil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu (ďalej len „špeciálny

súd“).

Sťažovateľ vytýka orgánom činným v trestnom konaní nezákonný postup pri vzatí do

väzby (poukázal na to, že sudca ho ako zadržanú osobu nevypočul v stanovenej lehote), ako

aj držanie v nej, čo napokon vyjadril v sťažnosti ako opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu okresného súdu v priebehu trestného konania, ako aj v žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu. Poukazuje najmä na paušálne zamietnutie jeho žiadostí, oneskorené

rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní (týkajúce sa zaistenej počítačovej

techniky, keď od doby jej zaistenia 1. júla 2004 až 19. novembra 2004 bol pribratý vo veci

znalec v odbore výpočtová technika). V tomto ich konaní sťažovateľ videl porušenie

garantovaného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

právnej istoty a právnej ochrany, ako i práva na slobodné podnikanie.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd deklaroval, že ministerstvo

vnútra v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu pri výkone domovej

prehliadky, vzatí do väzby a rozhodovaní o jej trvaní porušilo jeho označené základné práva

na zaistenie právnej ochrany a právnej istoty, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, na zaistenie osobnej slobody a na slobodné podnikanie podľa čl. 16, čl. 17, čl. 21

a , ako aj a 3, a dohovoru.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Skúmal pritom, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej vzájomnej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním,

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci do takého práva alebo slobody na

strane druhej.

Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi v sťažnosti namietaným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta,

alebo ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (, ).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 16, čl. 17,

a , ako aj a 3, a dohovoru ministerstvom

vnútra, konkrétne nezákonným postupom pri domovej prehliadke, pri vzatí sťažovateľa do

väzby a rozhodovaní o jej dôvodnosti a trvaní, prieťahmi v konaní v súvislosti so zaistením

vecí sťažovateľa pri domovej prehliadke.

Ochrana základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je poskytovaná

proti konkrétne vymedzeným porušovateľom označených práv a slobôd, ktorí majú

právomoc (kompetenciu) konať a rozhodovať o otázkach spojených so základnými právami

a slobodami v zmysle . Z tohto dôvodu nepostačuje, ak sťažovateľ

uvedie ktorýkoľvek orgán verejnej moci ako porušovateľa jeho základných práv a slobôd.

Je na sťažovateľovi, aby uviedol konkrétny orgán verejnej moci, ktorý je v jeho veci

oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody v rozsahu vymedzenom

konkrétnymi všeobecnými záväznými právnymi predpismi, predovšetkým zákonmi.

Povinnosť označiť konkrétny orgán verejnej moci ako porušovateľa základných práv

a slobôd je dôležitá aj z hľadiska subsidiarity právomoci ústavného súdu, pretože len

v takom prípade sa dá uzavrieť otázka právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 i. f.

, prípadne podľa , t. j. či v posudzovanom prípade

je alebo nie je iný súd na ochranu základných práv a slobôd alebo či sú tu právne

prostriedky takej ochrany podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej

štátnej správy v znení neskorších predpisov ministerstvo vnútra, ktoré sťažovateľ

v okolnostiach prípadu označil za porušovateľa jeho označených práv, je ústredným

orgánom štátnej správy okrem iného pre ochranu verejného poriadku, bezpečnosti osôb

a majetku, pre Policajný zbor.

Z obsahu spisovej dokumentácie priloženej sťažovateľom k sťažnosti ústavný súd

zistil, že voči sťažovateľovi bolo uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

korupcii v Banskej Bystrici (ďalej len „úrad boja proti korupcii“), sp. zn.

ČVS: SJP-46/OVOZTČ-BB-2003 z 18. decembra 2003 začaté trestné stíhanie pre trestný

čin podvodu podľa a .

V súvislosti s uvedeným trestným konaním vedeným proti sťažovateľovi okresný súd

na základe žiadosti prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská

prokuratúra“) nariadil vykonať domovú prehliadku príkazom z 28. júna 2004 sp. zn.

2 -v-525/2004 v rodinnom dome v R., ktorého spoluvlastníkom je sťažovateľ. Toho

istého dňa dal prokurátor krajskej prokuratúry súhlas na vykonanie prehliadky

kancelárskych priestorov sťažovateľa. V obidvoch prípadoch prehliadku vykonali

vyšetrovatelia Policajného zboru a nimi poverení príslušníci polície.

Dňa 30. júna 2004 úrad boja proti korupcii vzniesol obvinenie proti sťažovateľovi

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej

skupiny podľa a pre trestný čin podvodu podľa

ods. 1 a 5 .

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 1. júla 2004 bol sťažovateľ vzatý

do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 67 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného

poriadku. Dôvodnosť väzby na základe podanej sťažnosti sťažovateľa potvrdil krajský súd

uznesením sp. zn. z 12. augusta 2004. O žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby rozhodoval špeciálny súd.

Z uvedeného vyplýva, že v trestnom konaní nositeľom zákonných kompetencií

v súlade s ustanoveniami pri vykonávaní domovej prehliadky,

rozhodovaní o väzbe, jej dôvodnosti a trvaní je konkrétny orgán verejnej moci (súd,

prokuratúra, policajný orgán) pôsobiaci na základe samostatnej zákonnej úpravy. Preto ako

samostatný orgán s rozhodovacími právomocami nesie aj zodpovednosť za prípadné

porušovanie práv obvinených osôb v trestnom konaní.

Sťažovateľ však ako porušovateľa ním označených základných práv označil

v záhlaví svojej sťažnosti ministerstvo vnútra. V petite sťažnosti žiada ústavný súd, aby

vyslovil porušenie ním označených základných práv konaním tohto porušovateľa.

Z písomného podania sťažovateľa a jeho právneho zástupcu je teda zrejmé, že ten, o kom sa

v podnete tvrdí, že porušil jeho základné práva a proti komu návrh smeruje, je ministerstvo

vnútra.

Keďže v zmysle je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie

je tento prípad), zvlášť pokiaľ ide o označenie osoby, proti ktorej návrh smeruje (odporcu),

ústavný súd vec ďalej skúmal a rozhodol v nej v uvedenom rozsahu.

Z vyššie uvedeného súčasne vyplýva, že porušovateľom základných práv

v posudzovanom prípade nemôže byť ministerstvo vnútra. Žiadna skutočnosť uvedená

v sťažnosti neumožňuje prijatie záveru o existencii akejkoľvek súvislosti medzi namietaným

porušením základných práv sťažovateľa (na domovú a osobnú slobodu, prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov, slobodné podnikanie) a postupom ministerstva vnútra.

Z tohto základného dôvodu je sťažnosť zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné

odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní.

Navyše, vo vzťahu k sťažovateľom namietanému postupu pri vykonávaní domovej

prehliadky a k ním tvrdenému nezákonnému odňatiu vecí príslušníkmi Policajného zboru za

účelom zaistenia dôkazov ide aj o nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie

tejto časti sťažnosti sťažovateľa.

Ak sťažovateľ tvrdí, že v rámci domovej prehliadky mu boli zaistené jeho veci

(počítače) a písomnosti nezákonným spôsobom, tento argument môže predniesť v rámci

trestného konania, zvlášť pred príslušným všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby, kde

môže žiadať, aby tieto neboli práve pre uvedenú nezákonnosť považované za dôkazy, a teda

aby sa na ne neprihliadalo. Bude vecou všeobecného súdu, prípadne ďalších orgánov

činných v trestnom konaní, aby posúdili takúto argumentáciu a vyvodili z nej závery.

Ústavný súd v tejto súvislosti už judikoval, že uznaním porušenia práv podľa

a dohovoru nie je iba výslovné deklarovanie ich porušenia, ale aj implicitné uznanie

vyplývajúce z rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci ().

Okrem toho má sťažovateľ v tejto veci možnosť domáhať sa nápravy podaním

trestného oznámenia na príslušníkov Policajného zboru, ako aj prostriedkami občianskeho

práva (podaním civilnej žaloby o ochranu osobnosti).

Vo vzťahu k ústavnému súdu je okrem iného sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej

namieta porušenie svojich základných práv nezákonným postupom orgánov činných

v trestnom konaní pri vykonávaní domovej prehliadky a v súvislosti so vzatím do väzby,

podaná aj oneskorene.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. uvádza: „Sťažnosť podľa čl. 127

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti

podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti.“

Príkaz na vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome v spoluvlastníctve

sťažovateľa bol vydaný sudcom okresného súdu podľa 28. júna

2004 a v ten istý deň dal podľa § 83a citovaného zákona súhlas prokurátor krajskej

prokuratúry na prehliadku kancelárskych priestorov sťažovateľa.

V zmysle ustanovenia uznesenie o vzatí do

väzby je právoplatné a vykonateľné, ak podaná sťažnosť bola zamietnutá. Ako uviedol

sťažovateľ v sťažnosti, krajský súd rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa uznesením

z 12. augusta 2004, teda v uvedený deň nadobudlo predmetné uznesenie právoplatnosť.

V okolnostiach tohto prípadu od 28. júna 2004, keď bola vykonaná domová

prehliadka, a od 12. augusta 2004, keď krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa

a uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť, do 30. decembra 2004, keď bola

sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu, uplynulo dlhšie

časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005