Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 101/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Evy Kliskej, bytom B., zastúpenej advokátkou

JUDr. V. D., B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Evy Kliskej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2004 doručená sťažnosť Ing. Evy Kliskej (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka podala

31. mája 2002 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti, „ktorou sa domáhala od

odporcu, Bytofondu R., uverejnenia ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch“.

Opakovanými urgenciami sťažovateľka žiadala prostredníctvom jej právnej

zástupkyne nariadenie pojednávania vo veci. Keďže okresný súd bol napriek urgenciám

sťažovateľky ďalej nečinný, obrátila sa 28. apríla 2004 so sťažnosťou na prieťahy v konaní

na predsedu okresného súdu. Na túto sťažnosť jej bola doručená odpoveď až 16. novembra

2004.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd urobil v doterajšom priebehu konania iba jeden

úkon, ktorým bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku z 1. augusta 2002. Na základe

tejto výzvy sťažovateľka požiadala 20. augusta 2002 s odvolaním sa na jej osobné

a majetkové pomery o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľky „Namiesto

toho, aby súd vytýčil termín ústneho pojednávania a rozhodol uznesením do zápisnice

o tejto jej žiadosti, ako aj o merite veci, bol celé dva roky nečinný a až po podaní sťažnosti

na prieťahy v konaní jej bolo dňa 28. 5. 2004 opätovne zaslané na vyplnenie tlačivo

o OMZP (...)“.

Pretože okresný súd v právnej veci sťažovateľky stále nekoná, dochádza podľa jej

názoru k porušovaniu jej základného práva podľa . Sťažovateľka

poukazuje aj na to, že v predmetnom konaní sa domáha nároku na ochranu osobnosti,

o ktorom „... je potrebné vždy rozhodovať urýchlene, inak stratí pre veľký časový odstup

svojom význame (...)“.

Sťažovateľka na základe uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. Evy Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

pokračoval bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing. Eve Kliskej sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré jej je

Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. Eve Kliskej do 15 dní od

právoplatnosti nálezu trovy konania na účet advokátky JUDr. V. D.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd si vyžiadal súvisiaci súdny spis okresného súdu sp. zn. ,

z ktorého zistil nasledujúci priebeh preskúmavaného konania do podania sťažnosti. Žaloba

sťažovateľky bola doručená okresnému súdu 3. júna 2002. Keďže sťažovateľka nezaplatila

pri podaní žaloby súdny poplatok, okresný súd ju vyzval uznesením z 31. júla 2002, aby tak

urobila v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Podaním doručeným okresnému súdu 20. augusta 2002 požiadala sťažovateľka

o oslobodenie od súdnych poplatkov, nadväzne na čo jej okresný súd zaslal 30. augusta

2002 na vyplnenie potvrdenie o osobných majetkových a zárobkových pomeroch

na oslobodenie od súdnych poplatkov (...). Sťažovateľkou vyplnené a podpísané tlačivo

bolo okresnému súdu doručené 13. septembra 2002, avšak bez toho, aby bolo potvrdené

príslušným orgánom územnej samosprávy. Dňa 22. septembra 2003 bolo okresnému súdu

predložené splnomocnenie pre advokátku na zastupovanie sťažovateľky v namietanom

konaní, pričom právna zástupkyňa súčasne požiadala o urýchlené nariadenie termínu

pojednávania vo veci. Ďalšia žiadosť sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania bola

okresnému súdu doručená 31. decembra 2003. Sťažnosťou z 23. apríla 2004 adresovanou

predsedovi okresného súdu žiadala sťažovateľka o oznámenie, z akého dôvodu sa v jej

právnej veci už dva roky nekoná.

Dňa 11. mája 2004 okresný súd zaslal sťažovateľke poučenie o možnosti uplatniť

námietku zaujatosti podľa (ďalej len „OSP“)

voči sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť a 14. mája 2004 jej

znovu zaslal potvrdenie na oslobodenie od súdnych poplatkov s výzvou na jeho vyplnenie

a predloženie v lehote 15 dní.

Dňa 28. júna 2004 odpovedal predseda okresného súdu právnej zástupkyni

sťažovateľky na sťažnosť z 23. apríla 2004 a upozornil ju, že napriek opakovanému zaslaniu

tlačiva monitorujúceho majetkové pomery sťažovateľky ho táto stále nevrátila okresnému

súdu potvrdené. V závere uvedeného oznámenia predseda okresného súdu uviedol:

„Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že Vaše tvrdenie, že súd je nečinný, sa nezakladá

na pravde. Dĺžka medzi jednotlivými úkonmi súdu je odvislá od disciplíny účastníka

konania v kontexte výziev súdu.“

Podaním z 9. júna 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu okrem

iného oznámila, že „Dňa 28. 5. 2004 prevzala moja klientka prípis, ktorým ju súd vyzýva

na vyplnenie potvrdenia o OMZP. Nakoľko rovnaký prípis jej bol doručený už 5. 9. 2002

a vyplnené potvrdenie o OMZP moja klientka zaslala súdu 12. 9. 2002 - príl. 1, pričom pri

štúdiu spisu zistila, že doklad je v spise založený, duplicitnú žiadosť súdu treba považovať

za bezpredmetnú, nakoľko pomery mojej klientky sa nezmenili“.

Posledným úkonom v spise okresného súdu je výzva právnej zástupkyni

sťažovateľky z 15. marca 2005, ktorým jej okresný súd uložil, aby mu „... obratom

predložila vyplnené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch

navrhovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty“.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podanej

proti všeobecnému súdu ústavný súd zastáva názor, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

podľa konštantnej judikatúry pôjde vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť považuje ústavný súd takú sťažnosť, pri ktorej predbežnom

prerokovaní nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, pre ktoré je typické, že zodpovednosť za riadne začatie, priebeh a výsledok súdneho

konania je predovšetkým na žalobcovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany (čl. 46 ods. 1 a 4

).

Takým konaním v občianskoprávnych veciach je sporové konanie, v ktorom je

žalobca povinný nielen tvrdiť, ale aj preukazovať splnenie všetkých hmotnoprávnych

a procesných predpokladov opodstatnenosti jeho nárokov (, a ).

V takomto druhu civilného procesu je žalobca povinný bezo zvyšku splniť aj ostatné

zákonom ustanovené podmienky na prístup k súdnej ochrane (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1

), ku ktorým patrí splnenie všetkých predpokladov prípustnosti žaloby vrátane

predloženia relevantných dokladov pre účely posúdenia žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Podľa názoru ústavného súdu ak žalobca nesplní tieto predpoklady prípustnosti

jeho žaloby, nemožno dobu, počas ktorej nie sú tieto predpoklady splnené v dôsledku jeho

nečinnosti alebo nesprávnej či oneskorenej činnosti (úkonov), považovať za dobu

zbytočných prieťahov, ktorú treba pričítať na ťarchu konajúceho súdu (m. m. IV. ÚS

250/04).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol výrazne spomalený tým, že sťažovateľka nerešpektovala pokyny

okresného súdu ( ), ktorými jej uložil, aby preukázala, že u nej netreba vyžadovať

splnenie vecnej procesnej podmienky zaplatenia súdneho poplatku splatného podľa

o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov splatného pri podaní

žaloby. Sťažovateľka síce okresnému súdu na jeho výzvu doručila 13. septembra 2002

vyplnené tlačivo o osobných majetkových pomeroch, avšak toto nebolo objektivizované

predpísaným potvrdením príslušného orgánu územnej samosprávy, a preto na jeho základe

okresný súd nemohol posúdiť otázku splnenia predpokladov pre účely oslobodenia

od súdnych poplatkov uvedených v dispozícii . Napriek opakovaným

výzvam okresného súdu mu sťažovateľka do predloženia spisu ústavnému súdu, t. j. do

21. marca 2005, tlačivo pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdené označeným

orgánom nepredložila.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu ústavný súd uzaviera, že prvoradou

príčinou doterajšieho trvania sporu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. je nedostatočná súčinnosť sťažovateľky

s okresným súdom pri riešení otázok procesných podmienok. Takýto postup sťažovateľky

nemožno v okolnostiach prípadu pričítať okresnému súdu a vyvodzovať z neho porušenie

označeného základného práva sťažovateľky.

Podiel sťažovateľky na spomalení konania v tejto veci neindikuje možnosť prijatia

záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú

súvislosť s tvrdeným porušením základného práva sťažovateľky podľa ,

a to napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli už takmer tri roky a v merite veci sa zatiaľ

nezačalo konať.

Ústavný súd vychádzajúc z právneho názoru na zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

na zbytočné prieťahy v občianskoprávnom sporovom konaní v spojitosti s postupom,

úkonmi a procesnou nedisciplinovanosťou sťažovateľky a stavu veci podľa obsahu spisu

okresného súdu sp. zn. dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená,

a preto ju odmietol podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd nepovažoval už za potrebné

rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľky na ochranu jej základného práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005