Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 122/05
PDF · 137 KB
No categories available
IV. ÚS 122/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť mal. T. T., zastúpenej zákonnou zástupkyňou Z. T., obidve
bytom B., právne zastúpenej advokátkou JUDr. E. K., B., vo veci porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/93
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť mal. T. T. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2005 doručená sťažnosť mal. T. T. (ďalej len „sťažovateľka“) zastúpenej zákonnou
zástupkyňou Z. T., obidve bytom B., ktorou namieta porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/93.
Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vo veci úpravy práv a povinností k sťažovateľke
rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 C 23/93 z 31. januára 1997 tak, že konanie
o určenie otcovstva zastavil, sťažovateľku zveril do výchovy a opatery matky a otca
sťažovateľky zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 500 Sk a spolu s bežným
výživným mu okresný súd uložil splácať aj dlžné výživné. Sťažovateľka v sťažnosti
uviedla, že okresný súd vyznačil na tomto rozsudku právoplatnosť dňom 17. apríla 1997,
avšak po tom, ako matka sťažovateľky požiadala listom z 27. septembra 2000 okresný súd
„(...) o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny (...) na základe rozsudku (...) zo dňa
31. 1. 1997“, okresný súd jej prípisom z 10. októbra 2000 oznámil, že „(...) rozsudok
tunajšieho súdu, sp. zn. 8 C 23/93 zo dňa 31. 1. 1997 doposiaľ nie je z dôvodu nedoručenia
odporcovi právoplatný“.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Matka navrhovateľky listom zo dňa
13. 08. 2003 požiadala Okresný súd Bratislava II o oznámenie, v akom štádiu sa spis
nachádza. Po tomto nebol do dnešného dňa vykonaný v predmetnej právnej veci zo strany
Okresného súdu Bratislava II žiadny úkon, čiže v predmetnej veci Okresný súd Bratislava II
nekoná takmer štyri roky (...).
Pochybením Okresného súdu Bratislava II pri doručovaní predmetného rozsudku,
pri chybnom vyznačení právoplatnosti a následnou nečinnosťou tohto súdu bolo
zapríčinené, že navrhovateľke nebolo do podania tejto sťažnosti na výživnom nič zaplatené
(...).
Matka ako zákonný zástupca navrhovateľky je neustále vystavená neistote
spočívajúcej v nemožnosti zabezpečiť od odporcu povinné výživné.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a vydal tento nález:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že Okresný súd Bratislava II v konaní
vedenom pod spis. zn. 8 C 23/93 porušil svojou nečinnosťou právo maloletej T. T. priznané
čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva navrhovateľke maloletej T. T., zastúpenej
v tomto konaní zákonným zástupcom T. T. z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty
spôsobenej nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na tomto súde pod
spis. zn. 8 C 23/93, finančné zadosťučinenie vo výške: = 120 000,- Sk ako náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorú je odporca povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky k rukám zákonného zástupcu.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov jej právneho
zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom, ktoré bude zaviazaný uhradiť odporca na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky vo výške stanovenej v § 10 Z. č. 655/2004 Zb. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa počtu vykonaných
právnych úkonov.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané
náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľky). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (m. m. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 236/03, IV. ÚS 158/04) a jednou zo zákonných
podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu
do základných práv alebo slobôd sťažovateľky a nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(m. m. IV. ÚS 237/04).
Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 8 C 23/93 z 31. januára 1997
nadobudol právoplatnosť 3. mája 2004. Sťažnosť sťažovateľky z 8. februára 2005 bola
ústavnému súdu doručená 10. februára 2005.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že lehota stanovená pre tento druh
konania pred ústavným súdom nebola zachovaná, sťažovateľke bez akýchkoľvek
pochybností uplynula skôr, než podala sťažnosť ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde), a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť
ako oneskorene podanú odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. apríla 2005