Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. E. K., t. č. v B. B., vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa , porušenie práva podľa

čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 1 ods. 2,

čl. 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c), čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o nútenej alebo povinnej

práci postupom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. E. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2005

doručená sťažnosť RNDr. E. K., t. č. v B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“), porušenie práva podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c), čl.

4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci (ďalej len „Dohovor

o nútenej práci“) postupom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej

len „zbor“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol

orgánmi zboru zaradený do práce, ktorej náplňou bolo „ručné šitie topánok“. Stalo sa tak

počas výkonu sťažovateľovho trestu v D. n. V. v roku 2000, ako aj po jeho premiestnení do

B. B. v roku 2004. Sťažovateľ vykonával uvedenú prácu v strediskách vedľajšieho

hospodárstva označených nápravnovýchovných ústavov, ktoré mali uzatvorené zmluvy so

súkromnou obchodnou spoločnosťou, pre ktorú sa tento tovar (obuv) vyrábal. Práca teda

bola vykonávaná v záujme obchodných aktivít súkromnej obchodnej spoločnosti a podľa

sťažovateľa bolo „bežnou praxou“ orgánov zboru, že „väzni boli potrestaní samoväzbou za

nesplnenie stanovenej normy“ alebo „v prípade výroby nepodarkov“.

Sťažovateľ tvrdí, že za uvedených okolností bol proti svojej vôli zaradený do tejto

práce aj napriek tomu, že nemá „dostatočnú zručnosť na ručné šitie“ a na čítanie potrebuje

okuliare. Po odmietnutí „nútenej práce“ bol však potrestaný disciplinárnymi trestami

(umiestnenia do uzavretého oddelenia) tak v D. n. V., ako aj v B. B. Navyše mu

v uvedených súvislostiach bola uložená povinnosť nahradiť náklady výkonu trestu odňatia

slobody (spolu vo výške 2 640 Sk) a rozhodnutím Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. bol preradený z I. nápravnovýchovnej skupiny do

II. nápravnovýchovnej skupiny, pričom „(...) ako najzávažnejší dôkaz boli proti mne

odmietnutie nútenej práce, t. j. môj prvý disciplinárny trest“.

Sťažovateľ tvrdí, že postup orgánov zboru v jeho prípade nie je v súlade s účelom

zamestnávania odsúdených deklarovaného v o výkone trestu

odňatia slobody v znení neskorších predpisov (najmä zabezpečovanie podmienok na

získanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na úspešné

zaradenie odsúdených do občianskeho života), ale snahou získať „lacnú pracovnú silu“ na

výrobu tovaru v záujme súkromnej obchodnej spoločnosti.

Postup orgánov zboru preto porušuje jeho základné právo podľa ,

ako aj jeho právo podľa čl. 4 Dohovoru a predstavuje taktiež porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 2

ods. 1 a ods. 2 písm. c), čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o nútenej práci.

Z uvedených dôvodov žiadal sťažovateľ ústavný súd o poskytnutie ústavnej ochrany

zahŕňajúcej aj ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Zároveň

uviedol, že na rozdiel od svojej predchádzajúcej sťažnosti v uvedenej veci, ktorá bola

v rámci predbežného prerokovania odmietnutá uznesením ústavného súdu č. k.

-5 z 19. mája 2004 pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), z dôvodu nevyčerpania právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, túto sťažnosť

podáva po tom, čo sa obrátil na prokurátora vykonávajúceho dozor v mieste výkonu trestu

odňatia slobody (7. septembra 2004) a následne na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici

(9. septembra 2004) a opakovane na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odpovedala sťažovateľovi listom č. k. IV/2 Gn

4081/04-5 z 30. novembra 2004 a listom č. k. -15 zo 16. februára 2005.

K náprave sťažovateľom namietaného porušenia jeho základných práv postupom orgánov

zboru však nedošlo.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa návrh na začatie konania ústavný súd

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či

nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušovaniu jeho základných práv a slobôd dochádza

postupom orgánov zboru v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený, a to tak, že je podrobovaný nútenej práci v prospech záujmov súkromnej

obchodnej spoločnosti pod hrozbou disciplinárnych trestov a sankčných opatrení, ktoré už aj

boli v minulosti uplatnené a negatívnym spôsobom ovplyvnili podmienky výkonu

sťažovateľovho trestu (napr. pokiaľ ide o hodnotenie resocializačného stupňa, zaradenie do

diferenčnej podskupiny „C“, možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu atď.).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z ustanovenia vyplýva neprípustnosť

takého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktorý sa týka veci, o ktorej ústavný

súd už rozhodol, vrátane prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania,

ak v ďalšom návrhu podmienky konania opakovane neboli splnené.

Z obsahu spisu ústavného súdu sp. zn. vyplýva, že predchádzajúcu

sťažnosť sťažovateľa v uvedenej veci (z 30. apríla 2004) ústavný súd v rámci predbežného

prerokovania odmietol uznesením č. k. -5 z 19. mája 2004 pre neprípustnosť

podľa v spojení s , z dôvodu nevyčerpania

právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov

(predovšetkým a o výkone trestu odňatia slobody v znení

neskorších predpisov, , , a o prokuratúre v znení

a o Zbore väzenskej

a justičnej stráže v znení neskorších predpisov). Ústavný súd pritom vychádzal zo stavu

platného v čase jeho rozhodovania.

Pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti doručenej ústavnému súdu

30. marca 2005 prihliadal ústavný súd v rámci skúmania splnenia podmienky

vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov nápravy zo strany sťažovateľa aj na

skutočnosť, že sťažovateľ sa mohol nápravy pred 1. júlom 2004 domáhať aj na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky vzhľadom na podriadenosť zboru ministrovi

spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho právomoc vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi

zboru vyplývajúcu z o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení

neskorších predpisov.

V čase podania posudzovanej ústavnej sťažnosti bol už navyše platný a účinný zákon

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla

2004. Táto právna norma poskytuje sťažovateľovi právne prostriedky, ktorými je výrazne

posilnená možnosť domáhať sa nápravy namietaného porušenia ním označených práv

prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (konajúceho v mene štátu

pri predbežnom prerokovaní nároku uplatneného podľa uvedeného zákona v súvislosti

s prípadným nesprávnym úradným postupom zboru).

Podľa štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa druhej vety za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Iným nezákonným zásahom do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb je nepochybne aj taký postup orgánu verejnej moci (vrátane orgánov

zboru) pri výkone jeho právomoci, ktorým došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd

fyzických osôb a právnických osôb.

Za nesprávny úradný postup treba považovať aj taký postup orgánov zboru, ktorým

došlo k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (odsek 1).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak (odsek 2).

Od účinnosti (od 1. júla 2004) má teda sťažovateľ

k dispozícii účinné prostriedky nápravy na ochranu ním označených práv zaručených

v ústave a v Dohovore v zmysle ustanovení § 3, § 9, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona

č. Ich využitím sťažovateľ mohol a môže v prípade uznania opodstatnenosti

jeho tvrdení dosiahnuť uznanie porušenia svojich práv, ochrany ktorých sa domáha

v súčasnosti v konaní pred ústavným súdom, ako aj nápravu vo forme náhrady škody

zahŕňajúcej aj nemajetkovú ujmu ( ), či už prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo príslušného všeobecného súdu (§ 4,

a ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ disponuje od 1. júla 2004 dostupným a účinným

prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd,

o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na

princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1

), nie je vo vzťahu k sťažovateľom napádanému postupu orgánov zboru v období po 1.

júli 2004 daná právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa nútený konštatovať, že v prípade

sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 30. marca 2005 ide o opakovaný návrh,

u ktorého opakovane nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania [§ 24 ods. 1

písm. a) ] pre nedostatok právomoci na prerokovanie sťažnosti

v merite veci ( ), a preto sťažnosť odmietol podľa uvedeného

zákona ako neprípustnú.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2005