Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 327/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra

2005 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. E. K., toho času vo výkone trestu odňatia

slobody, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky, jeho práva podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 1, čl. 2 ods. 2 písm. c), čl. 4

ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci postupom Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. E. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2005 doručená sťažnosť (z 11. septembra 2005) RNDr. E. K., toho času vo výkone trestu

odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou, poukazujúc na obsah svojho podania zo

17. augusta 2005 (doručeného ústavnému súdu 22. augusta 2005) namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“),

porušenie svojho práva podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“), ako aj porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 1, čl. 2 ods. 2 písm. c), čl. 4

ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci (ďalej len „Dohovor o nútenej

práci“) postupom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len

„zbor“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že bol počas výkonu trestu odňatia slobody

orgánmi zboru zaradený do práce, ktorej náplňou bolo „ručné šitie topánok“. Stalo sa tak

počas výkonu sťažovateľovho trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D. v roku

2000, ako aj po jeho premiestnení do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody B. v roku

2004. Sťažovateľ vykonával uvedenú prácu v strediskách vedľajšieho hospodárstva

označených nápravnovýchovných ústavov, ktoré mali uzatvorené zmluvy so súkromnou

obchodnou spoločnosťou, pre ktorú sa tento tovar (obuv) vyrábal. Práca teda bola

vykonávaná v záujme obchodných aktivít súkromnej obchodnej spoločnosti a podľa

sťažovateľa bolo „bežnou praxou“ orgánov zboru, že „väzni boli potrestaní samoväzbou za

nesplnenie stanovenej normy“ alebo „v prípade výroby nepodarkov“.

Sťažovateľ tvrdí, že za uvedených okolností bol proti svojej vôli zaradený do tejto

práce aj napriek tomu, že nemá „dostatočnú zručnosť na ručné šitie“ a na čítanie potrebuje

okuliare. Po odmietnutí „nútenej práce“ bol potrestaný disciplinárnymi trestami

(umiestnením do uzavretého oddelenia) tak v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D.

(na dobu 10 dní), ako aj v Ústave na výkon trestu odňatia slobody B. (na dobu 15 dní).

Navyše mu v uvedených súvislostiach bola uložená povinnosť nahradiť náklady výkonu

trestu odňatia slobody a rozhodnutím Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. bol preradený z I. nápravnovýchovnej skupiny do II. nápravnovýchovnej

skupiny, pričom prihliadal na disciplinárne tresty, ktoré mu boli uložené za odmietnutie

nútenej práce.

Sťažovateľ tvrdí, že postup orgánov zboru nie je v jeho prípade v súlade s účelom

zamestnávania odsúdených deklarovaným v o výkone trestu

odňatia slobody v znení neskorších predpisov („... najmä zabezpečovanie podmienok na

získanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na úspešné

zaradenie odsúdených do občianskeho života...“). Z ich strany ide iba o snahu získať „lacnú

pracovnú silu“ na výrobu tovaru v záujme súkromnej obchodnej spoločnosti.

Postup orgánov zboru preto porušuje jeho základné právo podľa ,

ako aj jeho právo podľa čl. 4 Dohovoru a predstavuje taktiež porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 2

ods. 1, čl. 2 ods. 2 písm. c), čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o nútenej práci.

Z uvedených dôvodov žiadal sťažovateľ ústavný súd o poskytnutie ústavnej ochrany

zahŕňajúcej aj ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Zároveň

uviedol, že na rozdiel od svojich predchádzajúcich sťažností v uvedenej veci, ktoré boli

v rámci predbežného prerokovania odmietnuté pre neprípustnosť [naposledy uznesením

ústavného súdu č. k. -7 z 29. apríla 2005 podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v spojení s , , a

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“)], túto sťažnosť podáva

po tom, ako sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“), ktoré však jeho podanie odstúpilo 16. júna 2005 pod sp. zn.

631sť-84/67 na „priame vybavenie“ Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky (ďalej len „generálne riaditeľstvo zboru“). Generálne

riaditeľstvo zboru odpovedalo sťažovateľovi 27. júla 2005 pod č. k. GRZVJS–sť–212/12–

05. Podľa sťažovateľa „... Moju sťažnosť považovali za nedôvodnú. Je len na škodu veci, že

odôvodnenie nebolo v logickom ani faktickom spojení so sťažovanou vecou a dokonca sa

tvárili tak, ako keby ani neexistoval Dohovor č. 29 o nútenej alebo povinnej práci. Je

zarážajúce, že ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa ,

by malo byť orgánom konajúcim v mene štátu (aspoň vo veci zodpovednosti o škode)

postúpilo sťažnosť porušiteľovi, t. j. ZVJS, na priame vybavenie bez ďalšieho záujmu o to,

ako ZVJS napraví vlastný nezákonný úradný postup. (...)“

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa návrh na začatie konania ústavný súd

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc,

či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ opakovane tvrdí, že k porušovaniu jeho základných práv a slobôd

dochádza postupom orgánov zboru v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený, a to tak, že je podrobovaný nútenej práci v prospech záujmov súkromnej

obchodnej spoločnosti pod hrozbou disciplinárnych trestov a sankčných opatrení, ktoré už aj

boli v minulosti uplatnené a negatívnym spôsobom ovplyvnili podmienky výkonu jeho

trestu (napr. pokiaľ ide o hodnotenie resocializačného stupňa, zaradenie do diferenčnej

podskupiny „C“, možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu atď.).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z ustanovenia vyplýva neprípustnosť

takého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktorý sa týka veci, o ktorej ústavný

súd už rozhodol, vrátane prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania,

ak v ďalšom návrhu podmienky konania opakovane neboli splnené.

Z obsahu spisu ústavného súdu sp. zn. vyplýva, že predchádzajúcu

sťažnosť sťažovateľa v uvedenej veci (podanú 30. marca 2005) ústavný súd v rámci

predbežného prerokovania odmietol uznesením č. k. -7 z 29. apríla 2005 pre

neprípustnosť podľa v spojení s , ,

ods. 1 a z dôvodu, že v prípade sťažnosti sťažovateľa

doručenej ústavnému súdu 30. marca 2005 ide o opakovaný návrh, pri ktorom opakovane

nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania [§ 24 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde] pre nedostatok právomoci na prerokovanie sťažnosti v merite veci (§ 127

ods. 1 ), pretože od 1. júla 2004 disponuje sťažovateľ dostupným a účinným

prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd

(v zmysle , , a ), o ktorom je

v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na princíp

subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ),

nie je vo vzťahu k sťažovateľom napádanému postupu orgánov zboru v období po 1. júli

2004 daná právomoc ústavného súdu.

Nedostatok právomoci ústavného súdu je neodstrániteľným nedostatkom, pokiaľ ide

o zákonom ustanovené podmienky konania, a vylučuje, aby o opakovanej totožnej sťažnosti

sťažovateľa ústavný súd meritórne rozhodoval (pokiaľ by k odpadnutiu tejto zákonnej

prekážky v konaní pred ústavným súdom nedošlo v dôsledku zmeny právnej úpravy

spočívajúcej v zániku právomoci všeobecných súdov poskytnúť sťažovateľovi právnu

ochranu).

Sťažovateľ tvrdí, že sa podľa obrátil

na ministerstvo spravodlivosti ako orgán oprávnený konať v mene štátu podľa § 4 zákona

č. , nie je však spokojný s jeho následným postupom v predmetnej veci.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné

vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 zákona

č.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne

ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti

zostávajú zachované ( ).

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Súdom uvedeným v je všeobecný súd [v zmysle

(ďalej aj „OSP“)], a nie ústavný súd. Príslušný

všeobecný súd, na ktorý sa sťažovateľ môže obrátiť podľa

Z. z., je v zmysle oprávnený rozhodnúť o náhrade skutočnej

škody a ušlého zisku (ods. 1) a v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, je oprávnený rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej

ujmy poškodeného v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2).

Náhrady nemajetkovej ujmy sa sťažovateľ môže podľa citovaných ustanovení zákona

č. domáhať na príslušnom všeobecnom súde.

Podľa sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa

tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného

zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký

zbor podriadený.

Podľa súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu

vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto

povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva

navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u

platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo prípustný.

o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov

uplatnenie označených ustanovení výslovne nevylučuje.

Ani z ustanovenia § 44 ods. 1 uvedeného zákona (podľa ktorého dozor nad zachovávaním

zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, vykonáva prokurátor podľa

ustanovení zákona o prokuratúre) nemožno vzhľadom na

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov vyvodiť záver o vylúčení právomoci

všeobecných súdov v predmetnej veci.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov nie sú ustanoveniami § 18 ods. 1 až 6 uvedeného zákona upravujúcimi dozor

prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené

osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, dotknuté ustanovenia

osobitných zákonov.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ disponuje dostupnými a účinnými prostriedkami

nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd, o ktorých sú

oprávnené rozhodnúť všeobecné súdy. Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého

ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb

vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k sťažovateľom

napádanému postupu orgánov zboru daná právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde konštatoval, že v prípade sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu

16. septembra 2005 (s prihliadnutím na obsah podania sťažovateľa zo 17. augusta 2005)

ide o opakovaný návrh, pri ktorom opakovane nie sú splnené zákonom ustanovené

podmienky konania [ ] pre nedostatok

právomoci na prerokovanie sťažnosti v merite veci ( ), a preto sťažnosť

odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona ako neprípustnú.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005