Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 155/05
PDF · 164.12 KB
No categories available
IV. ÚS 155/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2005
predbežne prerokoval sťažnosť V. M. GmbH, B., Spolková republika Nemecko, zastúpenej
advokátkou Mgr. O. B., B., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Cb 112/03, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. M. GmbH o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2005
doručená sťažnosť V. M. GmbH (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 112/03.
Sťažovateľka uviedla, že 7. augusta 2003 podala Okresnému súdu Bratislava I žalobu
o zaplatenie odmeny za použitie predmetov autorského zákona – vysielaných televíznych
programov a vydanie predbežného opatrenia, ktorá bola 19. augusta 2003 postúpená
Okresnému súdu Bratislava IV, kde je vedená pod sp. zn. 11 Cb 112/03. Podľa
sťažovateľky dochádza v tomto konaní k prieťahom, pričom poukazuje na to, „... že ide o
vec pomerne právne náročnú, avšak je potrebné upozorniť, že súd do dnešného dňa v merite
veci nevykonal žiaden právny úkon, a teda všetka zodpovednosť za prieťahy v konaní je na
strane súdu. (...) Svoju požiadavku na vyplatenie predmetného finančného zadosťučinenia
opiera sťažovateľ o skutočnosť, že vzhľadom na nekonanie súdu uskutočnil a bude musieť
uskutočniť zmeny v žalobe a žalovať na uhradenie ďalších dlžných súm, nakoľko trvaním
sporu a jeho prieťahmi dlžná suma stále narastá“.
Na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania z 29. apríla 2005,
najmä na preukázanie, že sťažovateľka pred tým, než podala sťažnosť ústavnému súdu,
podala sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu, sťažovateľka
okrem iného predložila ústavnému súdu „žiadosť o konanie“ zo 7. apríla 2005 adresovanú
okresnému súdu, z obsahu ktorej vyplýva, že sťažovateľka žiada okresný súd o urýchlené
konanie, „aby sa prieťahmi v konaní zabránilo ťažkým škodám na strane spoločnosti
V. M. GmbH...“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosti
rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že:
„1. Základné právo V. M. GmbH na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod
č. k. 11 Cb 112/03 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava IV. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
11 Cb 112/03 konal bez zbytočných prieťahov.
3. V. M. GmbH priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom:
jednostotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd Bratislava IV. povinný zaplatiť
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava IV. je povinný uhradiť V. M. GmbH do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy právneho zastúpenia vo výške 515.984,- Sk
(216.650,- Sk = 1 úkon + 150,- Sk režijný paušál + 19 %) na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných
práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských
právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd
odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava I
bola 7. augusta 2003 doručená sťažovateľkou podaná „Žaloba a Návrh na vydanie
predbežného opatrenia o zaplatenie odmeny/vydanie bezdôvodného obohatenia za použitie
programov vysielateľa“, ktorá bola 19. augusta 2003 postúpená Okresnému súdu
Bratislava IV. Dňa 20. októbra 2003 doručila sťažovateľka okresnému súdu zmenu návrhu.
Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 11 Cb 112/03 z 1. apríla 2004 tak, že „bude
namiesto žalovaného v 3. rade pokračovať v konaní so žalovaným v 1. rade“, a uznesením
sp. zn. 11 Cb 112/03 z 15. decembra 2004 o návrhu na vydanie predbežného opatrenia
rozhodol tak, že návrh zamietol.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní
[podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách
prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení
neskorších predpisov účinného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7
a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba
za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky
podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch, alebo že sa preukáže,
že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa
§ 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu a inú právnu
ochranu, ako aj so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred
zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka
podala 7. apríla 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.
zákona o súdoch. Podľa názoru ústavného súdu využitie uvedeného právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa citovaných ustanovení zákona
o súdoch, dva týždne pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, nepredstavuje dostatočný
časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva
stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba
formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie
opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04,
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľka podala pred
tým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne
využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie
podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte
nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon
sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie
ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou
sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predsedníčka okresného súdu
primerane nereagovala a nevyužila príležitosť, aby sama urobila nápravu a odstránila
protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.
Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd
rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľkou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. mája 2005