Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 155/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2005

predbežne prerokoval sťažnosť V. M. GmbH, B., Spolková republika Nemecko, zastúpenej

advokátkou Mgr. O. B., B., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. GmbH o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2005

doručená sťažnosť V. M. GmbH (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že 7. augusta 2003 podala Okresnému súdu Bratislava I žalobu

o zaplatenie odmeny za použitie predmetov autorského zákona – vysielaných televíznych

programov a vydanie predbežného opatrenia, ktorá bola 19. augusta 2003 postúpená

Okresnému súdu Bratislava IV, kde je vedená pod sp. zn. . Podľa

sťažovateľky dochádza v tomto konaní k prieťahom, pričom poukazuje na to, „... že ide o

vec pomerne právne náročnú, avšak je potrebné upozorniť, že súd do dnešného dňa v merite

veci nevykonal žiaden právny úkon, a teda všetka zodpovednosť za prieťahy v konaní je na

strane súdu. (...) Svoju požiadavku na vyplatenie predmetného finančného zadosťučinenia

opiera sťažovateľ o skutočnosť, že vzhľadom na nekonanie súdu uskutočnil a bude musieť

uskutočniť zmeny v žalobe a žalovať na uhradenie ďalších dlžných súm, nakoľko trvaním

sporu a jeho prieťahmi dlžná suma stále narastá“.

Na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania z 29. apríla 2005,

najmä na preukázanie, že sťažovateľka pred tým, než podala sťažnosť ústavnému súdu,

podala sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu, sťažovateľka

okrem iného predložila ústavnému súdu „žiadosť o konanie“ zo 7. apríla 2005 adresovanú

okresnému súdu, z obsahu ktorej vyplýva, že sťažovateľka žiada okresný súd o urýchlené

konanie, „aby sa prieťahmi v konaní zabránilo ťažkým škodám na strane spoločnosti

V. M. GmbH...“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosti

rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že:

„1. Základné právo V. M. GmbH na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod

č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. M. GmbH priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom:

jednostotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd Bratislava IV. povinný zaplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV. je povinný uhradiť V. M. GmbH do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy právneho zastúpenia vo výške 515.984,- Sk

(216.650,- Sk = 1 úkon + 150,- Sk režijný paušál + 19 %) na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava I

bola 7. augusta 2003 doručená sťažovateľkou podaná „Žaloba a Návrh na vydanie

predbežného opatrenia o zaplatenie odmeny/vydanie bezdôvodného obohatenia za použitie

programov vysielateľa“, ktorá bola 19. augusta 2003 postúpená Okresnému súdu

Bratislava IV. Dňa 20. októbra 2003 doručila sťažovateľka okresnému súdu zmenu návrhu.

Okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 1. apríla 2004 tak, že „bude

namiesto žalovaného v 3. rade pokračovať v konaní so žalovaným v 1. rade“, a uznesením

sp. zn. z 15. decembra 2004 o návrhu na vydanie predbežného opatrenia

rozhodol tak, že návrh zamietol.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

[podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“) v spojení s o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov účinného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky

podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch, alebo že sa preukáže,

že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

§ 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu a inú právnu

ochranu, ako aj so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka

podala 7. apríla 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.

zákona o súdoch. Podľa názoru ústavného súdu využitie uvedeného právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa citovaných ustanovení zákona

o súdoch, dva týždne pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, nepredstavuje dostatočný

časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva

stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba

formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie

opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľka podala pred

tým, než sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne

využitie právneho prostriedku nápravy podľa

sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia .

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte

nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon

sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou

sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predsedníčka okresného súdu

primerane nereagovala a nevyužila príležitosť, aby sama urobila nápravu a odstránila

protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Preto ústavný súd podľa v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľkou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2005