Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2005

predbežne prerokoval sťažnosť I. K., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a , 2 a 3

spoločnosťou Q., s. r. o., prevádzkujúcou zber druhotných surovín v areáli TJ Lokomotíva

v K., spoločnosťou L., a. s., K., prenajímajúcou pozemok na účely tejto prevádzky,

mestskou časťou K., ktorá vydala súhlasné stanovisko č. z 9. júla 2002

k prevádzke zberu druhotných surovín v areáli TJ Lokomotíva a Okresným úradom

Košice I, ktorý vydal povolenie č. ŽP – 2002/01831 GAB zo 14. novembra 2002 na

prevádzku zberne druhotných surovín, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2005

doručená sťažnosť I. K., K., zastupujúceho občanov mestskej časti K., žijúcich za

štadiónom TJ Lokomotíva v K. (ďalej len sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , a , 2 a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) spoločnosťou Q., s. r. o., prevádzkujúcou zber druhotných

surovín v areáli TJ Lokomotíva v K., spoločnosťou L., a. s., K., prenajímajúcou pozemok na

účely tejto prevádzky, mestskou časťou K. (ďalej len „mestská časť“), ktorá vydala súhlasné

stanovisko č. z 9. júla 2002 k prevádzke zberu druhotných surovín v areáli

TJ Lokomotíva a Okresným úradom Košice I (ďalej len „okresný úrad“), ktorý vydal

povolenie č. ŽP - 2002/01831 GAB zo 14. novembra 2002 na prevádzku zberne druhotných

surovín.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že je hovorcom petičného výboru občanov mestskej

časti žijúcich za štadiónom TJ Lokomotíva v K. Títo občania (je ich 62) 16. augusta 2002

podpísali petičnú sťažnosť, a to žiadosť o zrušenie prevádzky zberu druhotných surovín

v areáli TJ Lokomotíva a jej premiestnenie zo športovo oddychovej zóny v obytnej štvrti do

priemyselnej zóny, kde takáto typická prevádzka patrí.

Sťažovateľ poukazuje na to, že všetky pripomienky a konkrétne poukázania na

porušovanie zákonov a protiprávnosť vydania súhlasu na otvorenie prevádzky zberných

druhotných surovín v uvedenej lokalite u jednotlivých zainteresovaných orgánov štátnej

a verejnej správy ostali neúčinné. Aj napriek tomu, že starostka mestskej časti zrušila svoje

záväzné stanovisko č. vo veci začatia prevádzkovania zberne druhotných

surovín v areáli TJ Lokomotíva, netrvá na uzavretí tejto prevádzky.

Podľa sťažovateľa spoločnosť zaoberajúca sa zberom druhotných surovín začala

svoju činnosť vykonávať bez súhlasu okresného úradu, odboru životného prostredia.

Za tento nedostatok okresný úrad postihol spoločnosť len pokutou vo výške 500 Sk.

Napriek tomu, že na porade dotknutých občanov a zainteresovaných zamestnancov štátnej

a verejnej správy 1. októbra 2002 odzneli všetky pripomienky, okresný úrad následne

14. novembra 2002 vydal súhlas na prevádzku zberu šrotu pod č. ŽP-2002/01631-GAB.

Sťažovateľ v okolnostiach prípadu namieta, že takýmto konaním už uvedených

orgánov bolo povýšené právo na podnikanie nad právo na život a zdravie, zdravé životné

prostredie. Hluk, toxické výpary z rôznych chemikálií a zvýšené znečistenie majú vážny

dopad na zdravie občanov žijúcich za štadiónom TJ Lokomotíva (psychosomatické

ochorenia a stresové situácie) a na životné prostredie.

Porušenie označených základných práv preto vidí sťažovateľ v postupe mestskej

časti, ktorá napriek tomu, že napokon zrušila svoje záväzné stanovisko k predmetnej

prevádzke zberu druhotných surovín v areáli TJ Lokomotíva, netrvá na zastavení činnosti

tejto prevádzky, čím koná v rozpore s jej všeobecne záväzným nariadením č. 42 (o zákaze

akéhokoľvek podnikania v športovo-oddychovej zóne ohraničenej ulicami......). Za

porušovateľa označených základných práv označil sťažovateľ aj okresný úrad, ktorý podľa

neho postupmi súvisiacimi s otvorením prevádzky v uvedenej lokalite porušil Stavebný

zákon (neprejednanie zmeny užívania budov a plôch s dotknutými obyvateľmi, umiestnenie

prevádzky – skladovanie kovového šrotu nad prekrytým Č. potokom, v blízkosti

veľkoskladu farbív a lakov, papiera, výrub chránených stromov, nedovolený vstup do areálu

aj s príjazdovou cestou), a taktiež aj spoločnosť Q., s. r. o., prevádzkovaním zberu

druhotných surovín a L., a. s., K., pretože prenajala pozemok na tieto účely.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie základných práv občanov, ktorých zastupuje, a to ich práva

podľa , a , 2 a 3 spoločnosťou Q., s. r. o.,

spoločnosťou L., a. s., K. a mestskou časťou vydaním súhlasného stanoviska

č. z 9. júla 2002 a okresným úradom vydaním povolenia na prevádzku

zberne druhotných surovín č. ŽP – 2002/01831 GAB zo 14. novembra 2002

- zrušil povolenie okresného úradu č. ŽP-2002/01831 GAB zo 14. novembra 2002 na

prevádzku zberu druhotných surovín a uložil mu predmetnú prevádzku premiestniť z areálu

TJ Lokomotíva do priemyselnej zóny.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho

základných práv podľa označených článkov , ako aj základných práv ďalších 62

občanov mestskej časti, žijúcich za štadiónom TJ Lokomotíva, ktorých ako ich hovorca

zastupuje, a to postupom mestskej časti v súvislosti s vydávaním jej stanovísk

k prevádzkovaniu podnikateľskej činnosti zberu druhotných surovín v lokalite TJ

Lokomotíva v K. (súhlasné stanovisko č. z 9. júla 2002, zrušenie záväzného

stanoviska č. PA-VL 226/03/Ba zo 14. apríla 2003), rozhodnutím okresného úradu

č. ŽP-2002/01831 GAB zo 14. novembra 2002 o povolení prevádzky zberne druhotných

surovín v športovo-oddychovej zóne v obytnej štvrti, ako aj samotnou činnosťou

spoločnosti Q., s. r. o., prevádzkujúcej zber druhotných surovín a L., a. s., K.,

prenajímajúcej pozemok za tým účelom.

Podľa sa každý môže domáhať pred ústavným súdom ochrany

len svojich vlastných základných práv. Sťažovateľ nemôže namietať porušenie práv ďalších

občanov mestskej časti, žijúcich za štadiónom TJ Lokomotíva (ktorých ako ich hovorca

zastupuje), ale len svojich vlastných. Ústavný súd preto posúdil predmetnú sťažnosť ako

individuálnu sťažnosť sťažovateľa, lebo inak by v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základných práv občanov žijúcich v uvedenej lokalite, išlo o sťažnosť podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

Ako z obsahu, tak aj z petitu podania sťažovateľa je zrejmé, že ide o ústavnú

sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základných práv a slobôd predovšetkým

konaním a rozhodnutiami orgánu štátnej správy a územnej samosprávy (orgánov verejnej

správy alebo správnych orgánov) v označenom správnom (stavebnom) konaní.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na

konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade

so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí byť vydané orgánom k tomu

príslušným, vychádzať zo spoľahlivého stavu veci a obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého

rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa žalobu v správnom súdnictve

môže podať aj osoba, „s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa

s ňou ako s účastníkom konať malo“.

Ak sa teda sťažovateľ domnieva, že postupom správneho orgánu boli porušené jeho

základné ústavné práva, tak podľa druhej vety sa môže obrátiť na

správny súd. Ak tento o jeho podaní meritórne nerozhodne bez toho, aby sa vyrovnal

s otázkou, či sa vec týka ústavných práv, tak sa dopustí denegatio iustitie.

Sťažovateľ v okolnostiach prípadu však napáda postup správnych orgánov, nie

správneho súdu. Pretože rozhodnutie správneho orgánu vydané v stavebnom konaní nie je

z preskúmania súdov v správnom súdnictve vylúčené (), ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ mal v správnom súdnictve podľa § 244 a nasl. Občianskeho

súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namietal

predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy (a stále má, pretože

v sťažnosti tvrdí, že prípad je stále otvorený, doteraz neuzavretý), čo je okolnosť, ktorá

vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného

súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených

základných práv. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa však nevyplýva a ani sťažovateľ vôbec

netvrdí, že sa doteraz domáhal na príslušnom súde ochrany svojho označeného práva.

Nevyužitie tejto zákonnej možnosti ochrany základných práv sťažovateľa nemožno

nahradiť sťažnosťou na ústavnom súde, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv ( ).

Ústavný súd bol preto nútený sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou

sťažovateľa nemožno odstrániť, preto ústavný súd ani nevyzýval sťažovateľa na odstránenie

iných nedostatkov podania (nepresne a nedostatočne formulovaný petit, chýbajúce

plnomocenstvo na zastupovanie advokátom).

Navyše, ústavný súd zistil, že predmetná sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľom

označených porušovateľov jeho základných práv - spoločnosti Q., s. r. o.,. a L., a. s., K., je

podľa aj zjavne neopodstatnená z toho dôvodu, že

nesmeruje proti takému orgánu, ktorý má atribúty orgánu verejnej moci. Z ustanovenia

v spojení s a a 3 totiž vyplýva, že sťažnosťou podľa

ods. 1 je možné domáhať sa ochrany základných práv a slobôd proti takému

rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu uvedeného orgánu, ktorým tento autoritatívne

zasiahol do právnej sféry sťažovateľa (). V danom prípade sťažnosť v časti

smeruje proti subjektom súkromného práva (obchodným spoločnostiam), proti ktorým nie je

možné podať ústavnú sťažnosť.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005