Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 176/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a sudcov Juraja Babjaka a Eduarda

Báránya prerokoval sťažnosť M. F., bytom N., zastúpenej advokátom JUDr. S. Z., D.,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. M. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia M. F.

v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na bankový účet advokáta

JUDr. S. Z. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti M. F. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2005

doručená sťažnosť M. F., bytom N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. S. Z., D., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Trenčín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 15. júna 2005 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom zo 4. decembra 1997

sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti, a to spätne od 1. septembra 1995.

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. -68 z 24. augusta 1998 v časti návrhu vyhovel

a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Voči tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie

22. septembra 1998 a odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne – ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -79 z 30. apríla 1999 v časti prvostupňový rozsudok zrušil

a vrátil vec na nové konanie. Okresný súd rozhodol opätovne rozsudkom č. k. -133,

Sen 143/98 dňa 10. augusta 2000 tak, že návrh matky zamietol a výživné na maloleté deti

nezvýšil. Tento rozsudok krajský súd uznesením č. k. -162 z 3. septembra 2002

zrušil a prikázal okresnému súdu vec znovu prejednať.

Dňa 7. februára 2003 bola sťažovateľka vyzvaná na predloženie dokladov týkajúcich

sa jej zamestnávateľov od roku 1995 a zaslanie potvrdenia o návšteve školy, resp.

oznámenie o zamestnaní dcéry B. Tieto doklady doložila 24. februára 2003. Dňa 6. mája

2003 doložila aj správu o majetkových pomeroch otca a požiadala okresný súd o vytýčenie

pojednávania. Keďže pojednávanie vytýčené nebolo, podala sťažnosť predsedovi okresného

súdu na prieťahy v konaní. Napriek tomu, že predseda okresného súdu uviedol, že vec bude

ďalej sledovať, došlo k vytýčeniu pojednávania až na 22. apríl 2004 a došlo aj k zmene

zákonnej sudkyne. Na okresnom súde sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie 31. mája 2004

a na pojednávaní 24. júna 2004 bol vyhlásený rozsudok č. k. -261, Sez 143/98,

ktorým bol návrh na zvýšenie výživného zamietnutý. Voči tomuto podala sťažovateľka

odvolanie.

Sťažovateľka sa domnieva, že postupom okresného súdu v konaní o zvýšenie

výživného na maloleté deti nebolo rešpektované základné právo zaručené čl. 48 ods. 2

a právo zaručené dohovoru. Dôsledkom postupu okresného súdu bol stav

právnej neistoty sťažovateľky spojený so vznikom nedôvery a pochybností ohľadom

rozhodovania súdov. Nečinnosťou dotknutého súdu bola sťažovateľka nútená zabezpečovať

potrebné prostriedky na výživu svojich maloletých detí aj formou pôžičiek a uskromňovania

sa na základných životných potrebách, čím došlo k zníženiu životnej úrovne sťažovateľky

a takisto životnej úrovne jej detí.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že nekonaním okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. došlo k porušeniu jej ústavného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka

taktiež žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk

s uložením povinnosti uhradiť ho do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu a priznanie

náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a dve paušálne náhrady

spolu vo výške 19 600 Sk taktiež s uložením povinnosti uhradiť ich do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu na účet jej právneho zástupcu.

Sťažovateľka žiadala o anonymizáciu údajov o jej osobe ako aj osobe právneho

zástupcu a uviedla, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

V doplnení sťažnosti z 26. apríla 2005 sťažovateľka uviedla, že vzniknutými

prieťahmi došlo k výraznej zmene pomerov v jej rodine. Radikálne sa znížila životná

úroveň jej rodiny, musela absolvovať rekvalifikačný kurz a našla si prácu v zahraničí ako

opatrovateľka. V dôsledku výkonu práce v zahraničí bola odlúčená od svojich detí v čase,

keď ju najviac potrebovali. Táto práca bola veľmi náročná a ako fyzicky, tak aj psychicky

vyčerpávajúca. Vzniknutý stav právnej neistoty vyvolaný prieťahmi v konaní žiada riešiť

primeraným finančným zadosťučinením vo výške 500 000 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril aj JUDr. D. V. poverený

výkonom funkcie predsedu okresného súdu listom sp. zn. Spr. 1115/05 z 20. júla 2005,

v ktorom tiež oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci. K vyjadreniu predložil

podrobnú správu o vykonaných úkonoch vo veci, ako aj o ďalších skutočnostiach

rozhodujúcich pre posúdenie, či v postupe okresného súdu vo veci vznikali prieťahy

v konaní. Uviedol, že pokiaľ ide o právnu zložitosť sporu, je toho názoru, že vec nie je

právne zložitá, ide o bežný návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Skutkovo však

hodnotí vec ako vyššie zložitú, čo zdôvodňuje aj množstvom vykonaných dôkazov. Zo spisu

sp. zn. nezistil prekážku postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku. Nezistil ani prieťahy, ktoré by spôsobila sťažovateľka alebo iný účastník konania.

Uviedol, že z opisu skutkového stavu vyplýva, že okresný súd vo veci uskutočnil

niekoľko pojednávaní, zadovážil množstvo listinných dôkazov a vo veci vydal postupne

tri rozsudky. Za takého stavu si netrúfa hodnotiť, či v predmetnom konaní boli spôsobené

prieťahy, aj keď objektívne možno hodnotiť, že konanie vo veci zvýšenia výživného

na maloleté deti trvajúce od 14. decembra 1997 až dosiaľ je neprimerane dlhé. K otázke,

či zistil zbytočné prieťahy v konaní, sa nevyjadril. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že vo veci

právoplatne rozhodol krajský súd rozsudkom 7. júla 2005 a toto rozhodnutie v čase

napísania správy bolo práve doručované.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska okresného súdu,

ale najmä predloženého spisu sp. zn. zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Dňa 4. decembra 1997 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zvýšenie

výživného na jej maloleté deti.

Dňa 11. decembra 1997 bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená

Okresnému súdu Považská Bystrica.

Dňa 5. januára 1998 Okresný súd Považská Bystrica uznesením preniesol príslušnosť

na okresný súd. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. februára 1998.

Dňa 16. februára 1998 bol spis po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o prenesení

príslušnosti doručený okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 18. marca 1998 okresný súd požiadal príslušný daňový úrad o podanie správy

a určil termín pojednávania na 6. máj 1998.

Dňa 18. marca 1998 okresný súd uznesením ustanovil maloletým deťom

sťažovateľky opatrovníka.

Dňa 6. mája 1998 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu potreby zabezpečenia listinných dôkazov.

Dňa 19. mája 1998 bola okresnému súdu doručená odpoveď daňového úradu.

Dňa 16. júna 1998 a 18. júna 1998 boli okresnému súdu doručené ďalšie listinné

dôkazy.

Dňa 25. júna 1998 okresný súd určil termín pojednávania na 24. august 1998.

Dňa 24. augusta 1998 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok.

Dňa 22. septembra 1998 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

proti rozsudku.

Dňa 28. septembra 1998 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu

sťažovateľky.

Dňa 16. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu

k odvolaniu sťažovateľky.

Dňa 21. októbra 1998 okresný súd predložil krajskému súdu na rozhodnutie spis

spolu s odvolaním sťažovateľky.

Dňa 30. apríla 1999 krajský súd rozsudok okresného súdu v časti zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 19. augusta 1999 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 11. október 1999, pričom sťažovateľke bola uložená povinnosť predložiť

potrebné listinné dôkazy.

Dňa 29. septembra 1999 okresný súd požiadal daňový úrad o podanie správy.

Dňa 11. októbra 1999 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu potreby zabezpečenia listinných dôkazov týkajúcich sa

príjmov odporcu.

Dňa 13. októbra 1999 okresný súd požiadal zamestnávateľa odporcu o podanie

správy.

V dňoch 21. októbra 1999, 25. októbra 1999, 8. novembra 1999 a 19. novembra 1999

boli okresnému súdu doručené odpovede na základe dožiadaní.

Dňa 25. januára 2000 okresný súd určil termín pojednávania na 9. marec 2000.

Dňa 15. februára 2000 okresný súd žiadal odporcovho zamestnávateľa o podanie

správy.

Dňa 22. februára 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď odporcovho

zamestnávateľa.

Dňa 9. marca 2000 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 10. apríl 2000 z dôvodu potreby zabezpečenia listinných dôkazov z daňového

úradu.

Dňa 15. apríla 2000 okresný súd požiadal daňový úrad o podanie správy za účelom

zistenia príjmov odporcu.

Dňa 30. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom

žiadala o urýchlené rozhodnutie vo veci.

Dňa 10. apríla 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď z daňového úradu.

Dňa 10. apríla 2000 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu nezaslania správy z daňového úradu.

Dňa 18. apríla 2000 okresný súd požiadal daňový úrad znovu o podanie správy.

Dňa 9. mája 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď daňového úradu.

Dňa 12. júna 2000 okresný súd požiadal príslušný úrad práce o podanie správy

a 19. júna 2000 mu bola odpoveď úradu práce doručená.

Dňa 21. júna 2000 okresný súd určil termín pojednávania na 10. august 2000.

Dňa 10. augusta 2000 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh sťažovateľky zamietol.

Dňa 27. septembra 2000 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky.

Dňa 21. novembra 2000 okresný súd predložil spis spolu s odvolaním sťažovateľky

krajskému súdu na rozhodnutie.

Dňa 8. decembra 2000 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený z dôvodu nejasností pri doručovaní rozsudku sťažovateľke.

Dňa 13. decembra 2000 okresný súd určil termín výsluchu sťažovateľky

na 23. január 2001.

Dňa 23. januára 2001 okresný súd určil ďalší termín výsluchu sťažovateľky

na 13. február 2001 z dôvodu, že na skorší termín sa sťažovateľka nedostavila.

Dňa 13. februára 2001 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch sťažovateľky.

Dňa 4. apríla 2001 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch poštovej doručovateľky,

ktorá doručovala rozsudok sťažovateľke.

Dňa 6. apríla 2001 okresný súd opäť predložil krajskému súdu spis spolu

s odvolaním sťažovateľky.

Dňa 23. novembra 2001 krajský súd určil termín pojednávania na 4. december 2001.

Dňa 4. decembra 2001 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania (sťažovateľka bola

prítomná).

Dňa 22. júla 2002 krajský súd určil termín pojednávania na 3. september 2002.

Dňa 3. septembra 2002 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. septembra 2002 bol okresnému súdu doručený spis po rozhodnutí krajského

súdu.

Dňa 7. februára 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku a odporcu na oznámenie

požadovaných údajov.

Dňa 24. februára 2003 a 6. mája 2003 boli okresnému súdu doručené oznámenia

sťažovateľky.

Dňa 13. júna 2003 a opakovane 16. júla 2003 predsedníčka okresného súdu

upozornila na prieťahy konania v danej veci.

Dňa 23. septembra 2003 okresný súd spísal úradný záznam o ústnom oznámení

sťažovateľky.

Dňa 8. októbra 2003 predsedníčka okresného súdu pridelila spis inej zákonnej

sudkyni.

Dňa 2. decembra 2003 okresný súd vyzval účastníkov konania, ako aj iné subjekty

na oznámenie údajov potrebných pre rozhodnutie v danej veci.

Dňa 28. januára 2004 podpredsedníčka okresného súdu upozornila na nutnosť

plynulosti konania.

Dňa 27. februára 2004 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky

týkajúca sa prieťahov v konaní.

Dňa 5. marca 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 22. apríl 2004.

Dňa 22. apríla 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 31. máj 2004 z dôvodu potreby zabezpečenia listinných dôkazov (od odporcu,

aj od sťažovateľky).

Dňa 5. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky označené

„... dodatok k pojednávaniu...“.

Dňa 21. mája 2004 okresný súd spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu

právnym zástupcom sťažovateľky.

Dňa 31. mája 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 24. jún 2004 za účelom oznámenia výšky dlhu na výživnom.

Dňa 24. júna 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh sťažovateľky zamietol.

Dňa 17. augusta 2004 okresný súd žiadal príslušný odbor živnostenského

podnikania o zaslanie listinných dôkazov a 30. augusta 2004 mu bola požadovaná odpoveď

doručená.

Dňa 4. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky.

Dňa 25. januára 2005 okresný súd odvolanie sťažovateľky odmietol ako oneskorene

podané.

Dňa 18. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu okresného súdu z 25. januára 2005.

Dňa 28. februára 2005 okresný súd doručil krajskému súdu na rozhodnutie spis spolu

s odvolaním.

Dňa 30. marca 2005 krajský súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky

na preukázanie skutočností uvádzaných v odvolaní.

Dňa 7. apríla 2005 právny zástupca sťažovateľky doručil krajskému súdu

požadované listinné dôkazy.

Dňa 26. mája 2005 krajský súd určil termín pojednávania na 7. júl 2005.

Dňa 7. júla 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odvolací

súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa z 25. januára 2005 a rozsudok prvostupňového

súdu zmenil.

Dňa 18. júla 2005 bol okresnému súdu doručený spis spolu s rozhodnutím krajského

súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstráni.

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na výsledok v prospech alebo neprospech

sťažovateľa, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba vo veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti, prípadne vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní,

ako to vyplýva z konštantnej judikatúry ústavného súdu, až právoplatným rozhodnutím

orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv

().

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť ().

Pri posúdení otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú práva a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup

samotného súdu.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd súhlasí s názorom predsedu okresného

súdu, že ide o štandardnú agendu okresného súdu, ktorú nemožno považovať za právne

zložitú. Taktiež skutkový postup vo veciach týkajúcich sa výživného je štandardný

a nemožno sa stotožniť s názorom okresného súdu o vyššej zložitosti skutkového zisťovania

vo veci.

Správanie účastníkov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred

súdom došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd zhodne so stanoviskom okresného súdu konštatuje, že vo veci neboli

zistené žiadne okolnosti v správaní účastníkov, ktoré by prispeli k prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom je postup samotného súdu vo veci.

Ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci vykonával úkony a aj trikrát rozhodol

rozsudkom. Je však ústavne neakceptovateľné, že určenie výživného na maloleté

deti od nápadu veci do právoplatného rozhodnutia okresného súdu trvá 7 a pol roka.

To, že okresný súd vo veci trikrát rozhodol, možno považovať za neefektívne konanie,

pretože došlo k zrušeniu týchto rozsudkov na základe opravných prostriedkov, a nie

k nastoleniu právnej istoty.

Prieťahy v konaní boli zistené od 16. septembra 2002 (doručenie spisu z krajského

súdu) do 7. februára 2003 (výzva sťažovateľke), t. j. 4 mesiace, od 23. septembra 2003

(spísanie úradného záznamu so sťažovateľkou) do 2. decembra 2003 (výzva účastníkom),

t. j. 2 mesiace, a od 2. decembra 2003 (výzva účastníkom) do 5. marca 2004 (termín

pojednávania), t. j. 4 mesiace. Uvedené obdobia v trvaní spolu 10 mesiacov vyznačujúce sa

neefektívnymi úkonmi spôsobili prieťahy minimálne v 1/3 dĺžky konania.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) musí sťažovateľ

uviesť rozsah a dôvody, pre ktoré požaduje primerané zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

500 000 Sk, čo aj primerane zdôvodnila.

Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného

na konkrétne okolnosti prípadu.

Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, pri ktorej prihliadal na povahu veci a okolnosti

prípadu, najmä postup okresného súdu vo veci a na predmet konania, a za spravodlivé

považoval priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk,

ktoré zaviazal zaplatiť okresný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(bod 2 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Sťažovateľka žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným

súdom.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho.

Na základe ustanovenia v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania môže ústavný súd uložiť niektorému účastníkovi

konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná a má právo na náhradu trov konania za jej

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb.

Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci

a dva režijné paušály spolu vo výške 19 600 Sk, pričom správny, vyhláške zodpovedajúci

výpočet je 2 501 Sk za jeden úkon v konaní pred ústavným súdom v roku 2005 a 150 Sk

za režijný paušál, t. j. spolu 5 302 Sk, ktoré ústavný súd zaviazal zaplatiť okresný súd

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu

(bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2005