Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 226/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť P. b., a. s., so sídlom B., a B. I., a. s., so sídlom B.,

zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na právnu ochranu podľa a ich práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd tým, že Krajská prokuratúra v Bratislave a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky nezabezpečili sťažovateľom právo nahliadnuť do spisu vedeného

v konaní sp. zn. ČVS: –01 a právo na doručenie rozhodnutia o odložení

veci vydané v konaní sp. zn. ČVS: KÚV–48/OVEK-01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. b., a. s., a sťažnosť B. I., a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2004

doručená sťažnosť P. b., a. s., so sídlom B. (ďalej aj „sťažovateľ 1“), a B. I., a. s., so sídlom

B. (ďalej len „sťažovateľ 2“; obaja spolu ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a ich práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

tým, že Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) a Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) nezabezpečili

sťažovateľom právo nahliadnuť do spisu vedeného v konaní sp. zn. ČVS: KÚV–48/OVEK–

01 a právo na doručenie rozhodnutia o odložení veci vydané v konaní sp. zn. ČVS: KÚV–

48/OVEK-01.

Sťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 vo svojej sťažnosti uviedli, že 20. novembra 2000 podali

Krajskému úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave oznámenie o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin; toto podanie doplnili 4. januára 2001. Na

základe tohto doplnenia sa sťažovatelia ako poškodení prihlásili do konania s nárokom na

náhradu vyčíslenej škody jeho uplatnením. Vyšetrovateľka sťažovateľom listom sp. zn.

ČVS: KÚV–48/OVEK-01 zo 7. marca 2002 oznámila, že uznesením vyšetrovateľa

Policajného zboru pod č. p. ČVS: OVEK-2001 bola vec po preverení podľa § 159

ods. 1 odložená. Sťažovateľom nebolo predmetné uznesenie doručené.

Preto 19. marca 2002 podali krajskej prokuratúre žiadosť o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa, pretože jeho postup považovali za protiprávny. Splnomocnenec poškodených

(sťažovateľov) požiadal podaním zo 14. júna 2002 o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu

vedeného pod sp. zn. ČVS: KÚV–48/OVEK-2001; bolo mu však oznámené, že vyšetrovací

spis sa nachádza na krajskej prokuratúre. Podaním z 25. júna 2002 splnomocnenec

poškodených požiadal krajskú prokuratúru o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu vedeného

pod sp. zn. ČVS: KÚV–48/0VEK-2001 v tom čase sa nachádzajúceho na krajskej

prokuratúre. Tejto žiadosti nebolo vyhovené. Pretože krajská prokuratúra na žiadosť

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa náležitým spôsobom a v relevantnom čase

nereagovala, podaním z 19. februára 2004 sťažovatelia podali generálnej prokuratúre

žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a prokurátora. Krajská prokuratúra listom

sp. zn. z 8. apríla 2004, ku ktorému pripojila list sp. zn. zo

16. júla 2002, sťažovateľom oznámila svoje stanovisko k žiadosti o prešetrenie postupu

vyšetrovateľa, ktorým neuznala túto žiadosť za opodstatnenú a postup vyšetrovateľa

odobrila. Z toho dôvodu sťažovatelia na svojej žiadosti adresovanej generálnej prokuratúre

zotrvali. Dňa 3. júna 2004 bol sťažovateľom doručený list generálnej prokuratúry č. k.

-15 z 25. mája 2004, ktorým neuznala námietku neumožnenia nahliadnutia

do spisu za opodstatnenú, a to z toho dôvodu, že nešlo o trestný spis, pretože tzv.

preukazovací spis neobsahuje dôkazy, a neuznala ani námietku ohľadne nedoručenia

uznesenie o odložení veci, pretože sťažovateľ 1 v danej veci nevystupuje ako poškodený

(vykonaným preverovaním nebolo preukázané, že by mu vznikla škoda).

V nadväznosti na tento postup krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

opierajúc sa o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Sťažovatelia namietajú porušenie nimi označených základných práv ako poškodení

argumentujúc ich postavením vyplývajúcim z

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a z nadväzujúcich ustanovení s tým, že uplatnili

nárok na náhradu škody podľa nich na obhájiteľnom základe a vyšetrovateľ a ani prokurátor

neboli oprávnení uprieť im postavenie poškodených. Rovnako podľa ich názoru selekcia

spisov podľa toho, či sa v nich nachádzajú dôkazy alebo nie, a v nadväznosti na to

umožnenie alebo neumožnenie nahliadnuť do spisu je selektívnym prístupom k realizácii

ústavný práv, čo je v rozpore s princípom právneho štátu.

Sťažovatelia sú toho názoru, že v danej veci orgány činné v trestnom konaní tým, že

im nedoručili uznesenie o odložení veci a neumožnili nahliadnuť do spisu, porušili ich

základné právo na inú právnu ochranu, ako aj ich právo na spravodlivý proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru a právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľov na právnu ochranu garantované SR, na

spravodlivý proces garantované čl. 6 Ods. 1 Dohovoru a na účinný prostriedok nápravy

garantované čl. 13 Dohovoru boli porušené tým, že Krajská prokuratúra v Bratislave

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nezabezpečili sťažovateľom právo

nahliadnuť do spisu vedeného v konaní ČVS: –01 a právo na doručenie

rozhodnutia o odložení veci vydané v konaní ČVS: KÚV–48/OVEK-01.

2. Opatrenia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. zo dňa 16. 07.

2002 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV Gn 2147/04–15 zo dňa 25. 05.

2004 sa zrušujú, vec sa vracia na ďalšie konanie a Krajskej prokuratúre v Bratislave

a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vec vrátili vyšetrovateľovi

a aby vydali vyšetrovateľovi príslušnému na konanie vo veci ČVS: –01

pokyn na doručenie uznesenia o odložení veci vydaného v konaní ČVS: –01

sťažovateľom a umožnenie nahliadnutia do spisu vedeného v konaní ČVS: KÚV–

48/OVEK–01 sťažovateľmi.

3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“.

Ústavný súd požiadal v júni 2005 pred predbežným prerokovaním sťažnosti

o vyjadrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý preskúmal obsah

sťažnosti sťažovateľov a sťažnosť označil za opodstatnenú. V nadväznosti na toto zistenie

prijal opatrenia, na základe ktorých budú splnené obe požiadavky sťažovateľov – doručenie

uznesenia vyšetrovateľky bývalého Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru

v Bratislave zo 7. marca 2002 sp. zn. ČVS: KÚV–48/OVEK–01 (dnes Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave) a nahliadnutie do spisu bývalého Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave sp. zn. ČVS: KÚV–48/OVEK–01. Vzhľadom

na odstránenie vytýkaných procesných nedostatkov generálny prokurátor Slovenskej

republiky navrhol sťažovateľom späťvzatie sťažnosti. Ústavný súd vyzval preto

sťažovateľov na vyjadrenie k späťvzatiu sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov

ústavnému súdu oznámil, že k náprave porušených ústavný práv sťažovateľov nedošlo

a predmetné uznesenie o odložení veci im stále nebolo doručené. Sú toho názoru, že niet

prekážky pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej v zmysle ich

návrhu.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie ().

Sťažovatelia namietajú, že boli porušené nimi označené základné práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru. Ústavný súd preto skúmal, či označený

postup krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry mohol tieto práva sťažovateľov

porušiť.

Porušenie svojich práv odvodzujú sťažovatelia od ich postavenia ako poškodených,

keď po oznámení o spáchaní trestného činu 20. novembra 2000 doplnili svoje podanie

4. januára 2001 a na základe tohto doplnenia sa ako poškodení prihlásili do konania

s návrhom na náhradu nimi vyčíslenej škody. Oznámenie sťažovateľov o spáchaní trestného

činu však bolo 7. marca 2002 odložené, čo im bolo oznámené. Sťažovatelia však namietajú,

že im uznesenie o odložení veci nebolo doručené. Podľa

platného v čase odloženia oznámenia sťažovateľov o spáchaní trestného činu ak prokurátor,

vyšetrovateľ a policajný orgán oznámenie neprijmú, neodkladne o tom písomne

upovedomia oznamovateľa. Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán pred začatím

trestného stíhania odloží vec pre neprípustnosť trestného stíhania, zánik trestnosti činu alebo

neúčelnosti trestného stíhania, robia tak uznesením, ktoré treba podľa § 159 ods. 4

doručiť poškodenému, ktorý môže proti uzneseniu o odložení veci

podať sťažnosť; oznamovateľ sa o odložení veci vyrozumie, len ak o to požiadal.

Podľa platného znenia sa uznesenie o odložení veci

doručí tak navrhovateľovi, ako aj poškodenému, ak je známy; obaja môžu proti uzneseniu

podať sťažnosť.

Čo sa týka namietaného porušenia označených práv sťažovateľov postupom krajskej

prokuratúry v súvislosti s nedoručením im rozhodnutia o odložení veci sp. zn. ČVS: KÚV–

48/OVEK–01 zo 7. marca 2002, ústavný súd z odpovede krajskej prokuratúry na sťažnosť

sťažovateľov na postup vyšetrovateľky zo 16. júla 2002 vyplynulo, že P. b., a. s., v uvedenej

veci nie je poškodeným, pretože jej žiadna škoda nevznikla, je len oznamovateľom

spáchania trestného činu a o spôsobe vybavenia vyšetrovateľka so sťažovateľmi ako

s oznamovateľmi trestného činu aj komunikovala: P. b., a. s., upovedomila v súlade s § 159

ods. 4 o odložení veci. Navyše, ochrany podľa sa

možno domáhať len v rozsahu . Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej

činnosti vyslovil, že postupom, ktorý je v súlade so zákonom (pri akceptovaní prezumpcie

ústavnosti právnych predpisov do času, kým sa nepreukáže opak), nemožno porušiť

základné práva a slobody sťažovateľa. V tejto časti je preto sťažnosť podľa názoru

ústavného súdu zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na odloženie veci (oznámenia o spáchaní trestného činu) sťažovatelia

nezískali status poškodeného podľa , aj keď argumentujú

tým, že nárok na náhradu škody uplatnili na obhájiteľnom základe; táto argumentácia nemá

vzhľadom na odloženie veci právny význam. Bez právneho významu je v tejto súvislosti

tiež namietaná „selekcia“ spisov, pretože trestné stíhanie vôbec nezačalo. Vzhľadom na

túto skutočnosť nebolo reálne ani možné porušiť základné právo sťažovateľov ako

poškodených tým, že sa im neumožnilo nahliadnuť do spisu, a preto ústavný súd aj túto časť

sťažnosti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľov ústavný súd ešte uvádza, že sťažovatelia

namietajú porušenie ich základných práv v čase, keď nie je reálne vysloviť porušenie nimi

označených základných práv, a to práve z dôvodu odloženia oznámenia o spáchaní

trestného činu.

Pokiaľ sťažovatelia predmetnou sťažnosťou namietali aj porušenie čl. 13 Dohovoru,

bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú taktiež pre

absenciu reálnej a relevantnej súvislosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách

sťažovateľov už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2005