Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/77/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Digital Trade s.r.o., so sídlom Javorová 6, 931 01 Šamorín, IČO: 46 519 432, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101229208/2020 zo dňa 28.07.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda svojim rozhodnutím číslo 100423581/2020 zo dňa 13.2.2020 podľa a v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35 486,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 106,72 eur a vyrubil daň v sume 35 379,61 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane na základe predložených dôkazov a záznamov DPH zistil, že daňový subjekt spoločnosť Digital Trade s.r.o., so sídlom v Šamoríne si za obdobie apríl 2013 uplatnil právo na odpočet dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z faktúr od odberateľa spoločnosti MASSILIA Kft., so sídlom Sárfu utca , 1156 H - Budapest, Maďarsko za predaj tovaru v hodnote 212.918 eur.

3.

Kontrolovaný daňový subjekt spoločnosti Digital Trade s.r.o., ani odberateľ spoločnosť MASSILIA Kft. vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že žalobca dodal tovar tak, ako to uviedol v predložených dokladoch, čím mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

4.

Daňový subjekt pri daňovej kontrole neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie zdanených obchodov deklarovaných prijatými faktúrami, nepreukázal, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach boli skutočne uskutočnené odberateľom uvedeným na faktúre.

5.

Správca dane ďalej skonštatoval, že daňové doklady - faktúry sú z hľadiska preukázania dodania tovaru použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť aj vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Predložené listinné dôkazy nepreukázali, že predmetné zdaniteľné plnenia boli skutočne dodané deklarovanému odberateľovi, nakoľko je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo poskytnuté tak, ako je uvedené na doklade.

6.

Nadobudnutie tovaru platiteľom dane deklarovanom na faktúrach MASSILIA Kft. sa nepodarilo preveriť. Zistenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili dodanie tovaru odberateľovi v Maďarsku tak, ako to kontrolovaný daňový subjekt uvádza v podanom daňovom priznaní v súhrnnom výkaze. Maďarská spoločnosť nepodala svoje priznanie DPH k dani z príjmu, ani súhrnné výkazy za rok 2013 nepodávala, pričom posledné daňové priznanie podala za obdobie II. kvartálu 2011.

7.

Na základe zistení z medzinárodných výmenných informácii sa nepotvrdilo, že tovar bol dodaný platiteľovi dane zaregistrovanému v inom členskom štáte, nakoľko platiteľ dane deklarovaním na faktúrach nepriznal, že tovar reálne nadobudol, vlastnil a disponoval ním. Správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na preverovaných faktúrach bolo skutočne dodané deklarovanému odberateľovi.

8.

Správca dane ďalej poukázal, že v posudzovanom prípade preveroval aj prepravu sporného tovaru, ktorý zabezpečoval dodávateľ prostredníctvom prepravcu a preverovaním odberateľa sa nepreukázalo, že na odberateľa prešlo právo nakladať so sporným tovarom ako vlastník. Údaje z mýtneho systému, ktoré správca dane predložil ako podporný dôkaz nepreukázali, že preprava tovaru sa uskutočnila tak, ako je deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Správca dane nezískal dôkaz o tom, akou trasou bol tovar prepravený zo Slovenska do Maďarska, pričom vozidlo, v ktorom mal byť tovar prepravený nebolo zaznamenané v mýtnom systéme.

9.

Správca dane preveril aj miesto vykládky a prevzatia tovaru odberateľov v Maďarsku na adrese Szabadság utca 56, 2143 Kistarcsa Hungary, maďarská daňová správa vo svojej odpovedi spochybnila tvrdenia daňového subjektu o tom, že tovar bol dodaný do iného členského štátu platiteľovi dane, nakoľko v deklarovanom mieste vykládky nebolo evidované žiadne informácie o tom, že by tam mal maďarský odberateľ prenajaté priestory.

10.

Z uvedeného dôvodu správca dane skonštatoval, že nebolo dostatočne preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi deklarovanému na faktúrach v inom členskom štáte a že daňový subjekt oprávnene fakturoval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

11.

Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 31.12.2018 odvolanie, v ktorom skonštatoval v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú obsahom žalobného návrhu.

12.

Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím číslo 101229208/2020 zo dňa 28.7.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100423581/2020 zo dňa 13.2.2020.

13.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt počas kontroly predložil správcovi dane sporné faktúry s príslušnými dodacími listami a CMR, ktorými deklaroval dodávku sporného tovaru do Maďarka, spoločnosti MASSILIA Kft. so statusom oslobodenej od DPH. Označené doklady sú však iba jednou z podmienok pre preukázanie opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od DPH, sami o sebe nie sú dostatočným preukázaním prepravy sporného tovaru do iného členského štátu

deklarovanému odberateľovi. Spoločnosť MASSILIA Kft. nepriznala a nezdanila nadobudnutie sporného tovaru od daňového subjektu; spoločnosť MASSILIA Kft. bola už v roku 2013 nečinná a na adrese sídla nekontaktná; riaditeľ spoločnosti MASSILIA Kft s príslušným správcom dane nespolupracoval a neposkytol požadované stanovisko; že posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť MASSILlA Kft. za obdobie 2. štvrťrok 201l; že IČ DPH bolo spoločnosti MASSILlA Kft. zrušené dňa 15.05.2013 a dňa 09.07.2015 spoločnosť ukončila činnosť.

14.

CMR, predložené k sporným faktúram, majú dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi nedostatočnú aj z dôvodu, že vozidlo s EČV uvedeným na príslušných CMR (NZ-l66BL, deklarovaný prepravca spoločnosť KALMITRANS, s.r.o.) nemalo v deklarovaných dňoch zaznamenaný v mýtnom systéme pohyb na území Slovenska. Navyše na príslušných CMR nie je uvedené ani kto mal za spoločnosť MASSILIA Kfl. sporný tovar prevziať.

15.

Za vylučujúce akékoľvek pochybnosti nemožno považovať ani rozporné výpovede vodiča vozidla s EČV NZ-166 BL, X. H. ml., ktorý bol súčasne i konateľom prepravnej spoločnosti KALMITRANS, s. r. o., keďže dňa 06.04.2017 tvrdil, že pri vykládke na adrese Szabadság ut. 56, 2143 Kistarcsa, Maďarsko boli prítomní zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft, na rozdiel od toho však dňa 12.06.2019 tvrdil, že na mieste určenia podľa CMR na vrátnici oznámil, že priviezol tovar od daňového subjektu pre odberateľa uvedeného na CMR a tovar vyložil na mieste, ktoré mu určil skladník, ktorý prekontroloval a potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou odberateľa. V súvislosti s tvrdením X. H. ml., že tovar prevzali zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft, je potrebné uviesť, že podľa informácií poskytnutých maďarskou daňovou správou spoločnosť MASSILIA Kft. už v kontrolovanom období nevykazovala znaky obchodnej činnosti. Ani výpovede X. H. nepotvrdili, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému odberateľovi, spoločnosti MASSILIA Kft.

16.

Pochybnosti o dodaní sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti .MASSILlA Kft. nemohli vylúčiť ani potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom bez dátumu prevzatia tovaru v inom štáte, bez dátumu skončenia prepravy, s pečiatkou spoločnosti MASSILIA Kft., na ktorých meno, priezvisko a funkcia osoby, ktorá mala predmetné potvrdenia podpísať, nie sú uvedené a nie je teda zrejmé, kto predmetné potvrdenia za spoločnosť MASSILIA Kft. podpísal.

17.

Vzhľadom nato, že spoločnosť MASSILIA Kft. v roku 20l3 nepodávala už žiadne daňové priznania, nevykazovali žiadnu ekonomickú činnosť, posledné daňové priznanie k DPH podala za 2. štvrťrok 2011, v dôsledku čoho jej bolo i dňa 15.05.2013 zrušené IČ DPH, nemožno považovať „prehlásenia o opustení sporného tovaru územia SR, o jeho prijatí do evidencie v mieste podnikania v Maďarsku a o jeho budúcom predaji v Maďarsku“, ktoré mal podpísať I. A. ako ,,oficiálny zástupca alebo splnomocnená osoba firmy MASSILIA Kft, 1156 Budapest, Sárfu u. 19.1l.5." za vierohodný dôkaz o dodaní sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, v Maďarsku.

18.

V súvislosti s namietanými úhradami sporných faktúr Finančnému riaditeľstvu SR žalovaná uvádza, že doklady o úhrade nie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným sporným zdaniteľným obchodom, pokiaľ tieto nie sú odrazom reálneho plnenia pre deklarovaného odberateľa. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté deklarovanému odberateľovi a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným dodaniam sporného tovaru, vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov priznané oslobodenie od DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak teda daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie pre deklarovaného odberateľa, nemôže byť daňovému subjektu na základe takýchto faktúr a dokladov o úhrade bez ďalších hodnoverných dôkazov priznané oslobodenie od DPH.

19.

Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 zákona o správe daní v súlade so zásadami správy daní, uvedenými v § 3 zákona o správe daní; záver ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

20.

Pre záver o nepriznaní práva na oslobodenia dodávok sporného tovaru od DPH z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovarov či služieb deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

21.

Keďže dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti so spornými faktúrami, boli v konaní spochybnené, daňovému subjektu sa nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar ním deklarovaný bol skutočne dodaný spoločnosti MASSILIA Kft. a ani podľa výsledkov šetrenia maďarskej daňovej správy spoločnosť MASSILIA Kft .nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru, bola nekontaktná a následne zrušená, pochybnosti daňový subjekt nijakým spôsobom neodstránil; odvolací orgán sa stotožňuje so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie dodania sporného tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno nepochybného preukázania dodania tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 19 a § 22 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.

22.

K námietke ohľadne sídla a adresy vykládky a že spoločnosť MASSILIA Kft. zanikla dňa 09.07.2015, t.j. pred viac ako 4 rokmi pred preverovaním, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že zo zisťovania maďarskej daňovej správy vyplýva, že na adrese vykládky nie sú evidované žiadne informácie o tom, že by tam mala spoločnosť MASSILIA Kft. prenajaté priestory. Finančné riaditeľstvo SR súčasne poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť MASSILIA Kft. bola nekontaktná i na adrese sídla a to i v roku 2015, t.j. i pred 4 rokmi a rovnako i vtedajší riaditeľ spoločnosti MASSILIA Kft. O. G. U. nekomunikoval s príslušným správcom dane, keď na výzvu príslušného správcu dane požadované vyjadrenie neposkytol.

23.

V súvislosti s námietkou, že maďarská daňová správa nevyužila všetky právne možnosti na predvolanie resp. predvedenie svedka, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že Maďarská daňová správa postupuje podľa zákonov platných v Maďarskej republike.

II. Žaloba a žalobné dôvody

24.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 5.10.2020 žalobu, v ktorej namietal, že v súvislosti s preverovaním prepravy tovaru a odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, správca dane pri vyhodnotení tohto dôkazu opomenul uviesť, že prevádzka daňového subjektu, skladové priestory sa nachádzali v Náne pri pohraničnom meste Štúrovo, kde bola uskutočnená nakládka tovaru a nákladné vozidlo nemuselo použiť platené úseky ciest na území Slovenskej republiky.

25.

Ďalej žalobca uviedol, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď vodiča prepravcu spoločnosti Kalmitrans s.r.o. účelov, nelogicky, v neprospech daňového subjektu, keďže zo svedeckej výpovedi jasne vyplýva, že tovar opustil SR a bol vyložený v sklade na miesto určenia v CMR. Prevzatie tovaru potvrdil skladník podpisom a pečiatkou odberateľa. Prepravca postupoval obvykle v súlade s pravidlami v medzinárodnej preprave.

26.

Žalobca ďalej namietal, že nemôže v žiadnom prípade viesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa v daňovej oblasti. Pre kontrolovaný daňový subjekt jediné dostupné informácie sú v systéme VIES na overenie platnosti IČ DPH odberateľa. Kontrolovaný daňový subjekt nemal žiadne indície o neplnení si povinností odberateľa voči daňovej správe svojej krajiny.

27.

Ďalej žalobca namietal, že správca dane sedem rokov po uskutočnení transakcií v spolupráci s maďarskou daňovou správou preveroval miesto vykládky a prevzatie tovaru odberateľom v Maďarsku na adrese Szabadság utca 56, 2143 Kistarcsa, podľa správcu dane v deklarovanom miesto vykládky nie sú evidované žiadne informácie o tom, že by tam mal maďarský subjekt prenajaté priestory. Informácia pochádzala z dátumu 7.10.2019. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť MASSILIA Kft. Zanikla dňa 9.7.2015 t.j. viac ako štyri roky pred preverovaním, tzn. že v období preverovania tam ani nemohla byť. Žalobca poukázal na to, že dodanie tovaru na miesto vykládky bolo dvakrát potvrdené prepravcom, priestory, na ktoré poukázal žalobca boli vhodné na skladovanie, maďarská daňová správa nepreverovala u vlastníka komplexu, či v čase dodania tovaru spoločnosť MASSILIA Kft. mala nejaký vzťah s prenajímateľom.

28.

Podľa názoru žalobcu žalobca hodnovernými dôkazmi, jednoznačne preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska odberateľovi MASSILIA Kft. oslobodenej od dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

29.

Žalobca ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

30.

Žalobca poukázal, že správca dane, tak ako aj žalovaný v predmetnom konaní nesprávne vec posúdili a rozhodnutie dostatočne neodôvodnili, pričom bez riadneho odôvodnenia neprijali dôkazy, ktorý predložil žalobca. Žalobca poukázal, že z dikcie ako aj z článku 59 ods. 2 SR jednoznačne vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže byť v zmysle toho, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

31.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 6.11.2020, v ktorom uviedol, že I. a II. časť žaloby je zhodná s odvolacími námietkami žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 13.2.2020, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale odkazuje na toto rozhodnutie. Pokiaľ sa týka námietky, že správca dane vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil tak k tejto námietke žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného boli vydané podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalované rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa zákona o správe daní, v odôvodnení žalovaného rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom

rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu a uviedol, aké dôkazy ho ovplyvňovali pri hodnotení dôkazov ako aj odôvodnil aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

32.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 21.12.2020, v ktorej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval odôvodnenie daňovej správy, pričom rezonuje záver, že žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere svojich zahraničných odberateľov. Zásady uplatňované v daňovom poriadku sú obsiahnuté v I. časti v Z.z,. o správe daní a sú to predovšetkým zásada zákonnosti, zásada spolupráce, zásada hospodárnosti, zásada neverejného konania, zásada oficiality, zásada objektívneho hodnotenia dôkazov, zásada preferencie skutočného obsahu právneho úkonu. Uvedené zásady nepredstavujú nezáväzné požiadavky, ale práve naopak majú právnu záväznosť ako ktorékoľvek ustanovenie. Spomenuté atribúty sú základné pravidlá riadenia daňového konania a sú dôležitým prostriedkom ku správnej interpretácií ostatných ustanovení daňových zákonov. Jedná sa hlavne o správny výklad hmotnoprávnych predpisov a zákonov o správe daní a o správnu aplikáciu zákonnosti a o základné zásady daňového konania, nepripúšťa sa arbitrárnosť pri rozhodovaní. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný namietal, že žalobca v III. časti sa odvolal na zákon o správnom konaní, a to v súvislosti s náležitosťami rozhodnutia v daňovom konaní, keď žalobca uviedol, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Žalobca sa na správny poriadok odvolal vo všeobecnosti, pričom na rozhodnutie v daňovom konaní, bez ohľadu, či sa na toto konanie vzťahuje správny poriadok, platia rovnaké zákonné podmienky. Rozhodnutia v daňových veciach tiež musia obsahovať zhodne tri časti - výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, keď neobsahuje explicitne údaj, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, neobsahuje údaj o tom, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie jeho dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

33.

Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

34.

Podľa (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa o DPH

(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

(3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,

c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,

d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby,

e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

(4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

(5) Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

(6) Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy

autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.

(7) Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.

(8) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo

b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

(9) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu ( § 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

(10) Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov 6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa § 70 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom, 6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

(11) Pri dodaní tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie a predaj tovaru na diaľku podľa § 8 ods. 7, a pri dodaní tohto tovaru tejto zdaniteľnej osobe sa za deň dodania tovaru a deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň prijatia platby.6abc)

Podľa § 43 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

V. Konanie pred krajským súdom a právne posúdenie veci súdom

35.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal rozsah uplatnených žalobných dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

36.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Kontrola sa začala oznámením o začatí daňovej kontroly dňa 22.6.2015, pričom bola prerušená rozhodnutím číslo 102451411/2016 zo dňa 28.1.2016 od 5.2.2016 do 6.6.2016 v dôsledku dožiadaní MVI.

37.

Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 104023757/2016 zo dňa 3.10.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto protokolu zaslaný žalobcovi dňa 3.10.2016, pričom mu bol doručený 24.10.2016 a teda daňová kontrola bola ukončená týmto dňom 24.10.2016.

38.

Správca dane na základe predložených dokladov a preverení zistil rozdiel na dani z pridanej hodnoty proti podanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 35 486,33 eur.

39.

Ďalej krajský súd zistil, že daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr zaslaných odberateľovi spoločnosti MASSILIA Kft. so sídlom Sárfu utca , 1156 H - Budapest, Maďarsko za predaj tovaru v zdaňovacom období apríl 2013 v celkovej sume 212 918 eur a následne správca

dane preveroval nadobudnutie tovaru uvedeným odberateľom v inom členskom štáte, pričom správca dane skonštatoval, že po vykonaní daňovej kontroly dospel k záveru, že nemal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi deklarovanému na faktúrach v inom členskom štáte a že by daňový subjekt oprávnene fakturoval dodanie s oslobodením od dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

40.

Zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili.

41.

V danom prípade súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru možno konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu.

42.

Predložené listinné dôkazy by preto mali daňovému subjektu privodiť priaznivejšie posudzovanie jeho uplatneného nároku iba za podmienky, ak by v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR, bol dodaný do iného členského štátu a tam zdanený odberateľom žalobcu, čo v danom prípade preukázané nebolo.

43.

Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou zásadne spochybnené, pričom pochybnosti o veci konajúcich správnych orgánov vyplývajú aj z dôkazov predložených žalobcom, preto nemožno tvrdiť, že tieto neboli vyhodnocované, či vytýka správcovi dane, že neboli vyhodnotené v prospech žalobcu.

44.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje najmä na pochybnosti, ktoré vznikli pri preverovaní správcom dane v súvislosti s prepravou tovaru spoločnosťou Kalmitrans s.r.o. tak, ako to deklaroval žalobca, keď táto preprava bola deklarovaná na CMR listoch s dátumom 8.4.2013 faktúra 130100017 ako prepravca spoločnosti Kalmitrans s.r.o. CMR 8313481, s dátumom 17.4.2013 faktúra 130100020 prepravca Kalmitrans s.r.o. CMR 8313483 a preprava zo dňa 26.4.2013 faktúra 130100022 prepravca spoločnosť Kalmitrans s.r.o. CMR 8313485. Správca dane v tejto súvislosti zaslal dožiadanie príslušnému správcovi dane o preverenie fakturovaných prepráv subjektom spoločnosti Kalmitrans s.r.o. v odpovedi na dožiadanie správca dane uviedol, že bolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných prepráv a na základe prekontrolovaných dokladov dožiadaný správca daní uviedol, že dodanie služieb sa uskutočnilo. Faktúry boli uhradené bankovým prevodom, zaúčtované v účtovníctve na výstupe bola priznaná odvedená daň prepravy zabezpečovaná spoločnosťou Kalmitrans s.r.o.

45.

Krajský súd z uvedených CMR dokladov, ktoré boli predložené k sporným faktúram zistil, že na týchto CMR dokladoch je uvedené vozidlo prepravcu s evidenčným číslom NZ-166BL, na ktorý mal byť deklarovaný tovar prepravovaný, pričom pohyb tohto vozidla nebol zaznamenaný v mýtnom systéme na území SR, pričom z príslušných CMR dokladov nevyplýva a nikto za spoločnosť MASSILIA Kft. tovar v mieste vykládky neprevzal.

46.

Ďalej je sporná aj otázka prevzatia tovaru v mieste vykládky na adrese Szabadság utca 56, 2143 Kistarcsa v Maďarsku, keďže vodič X. H. ml., ktorý je súčasne aj konateľom prepravnej spoločnosti najskôr uviedol, že tento tovar prevzali zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft., pričom neskôr tvrdil, že tento tovar vyložil a prevzal ho len skladník, ktorý potvrdil prevzatie pečiatkou odberateľa. Tu krajský súd

rovnako ako správca dane a žalovaný uvádza, že v čase, keď mal byť prevzatý tovar zamestnancami spoločnosti MASSILIA Kft. táto spoločnosť už nevykazovala znaky obchodnej spoločnosti a vodič prepravcu nevedel uviesť konkrétne osoby, ktoré za spoločnosť MASSILIA Kft. tento tovar mali prevziať. Pochybnosti o dodaní sporného tovaru deklarovaný odberateľovi vyplývajú aj z tej skutočnosti, že na dokladoch o prevzatí tovaru chýba dátum a nie sú jasne identifikovateľné osoby, ktoré tento doklad podpísali. Okrem toho ako vyplýva z vyjadrenia maďarských daňových orgánov spoločnosť MASSILIA Kft. v roku 2013 už nepodávala žiadne daňové priznania, nevykazovala žiadnu obchodnú ani ekonomickú činnosť a posledné daňové priznanie podala za druhý štvrťrok 2011.

47.

Podľa názoru krajského súdu bola preprava tovaru tak, ako to deklaroval žalobca spochybnená jednoznačnými dôkazmi, resp. žalobca nepredložil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by potvrdili, že tovar bol prepravovaný tak, ako to deklaroval v predložených dokladoch.

48.

Okrem uvedenej skutočnosti týkajúce sa nepreukázania prepravy tovaru deklarovaným spôsobom, krajský súd poznamenáva, že v priebehu daňovej kontroly nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval akýkoľvek právny vzťah (nájomné zmluvy, vlastnícke listy a pod.), že spoločnosť MASSILIA Kft. v mieste vykládky na adrese Szabadság utca 56, 2143 Kistarcsa, Maďarsko mala byť tieto priestory vo vlastníctve resp. tieto priestory prenajaté od iného subjektu.

49.

Krajský súd poukazuje na to, že daňovému subjektu sa nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar nimi deklarovaný, bol skutočne dodaný spoločnosti MASSILIA Kft. a ani podľa výsledkov šetrenia maďarskej daňovej správy spoločnosti MASSILIA Kft. nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru, bola nekontaktná a následne zrušená.

50.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo aj posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.

51.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, ale aj iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pri tom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálnoprávne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.9.2017).

52.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020).

53.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ).

54.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

55.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

56.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý

si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.

58.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.

59.

Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu tak v súvislosti s námietkou, že správca dane pri hodnotení dôkazu týkajúceho sa prepravy tovaru zo skladových priestorov v Náne pri pohraničnom meste Štúrovo, opomenul, že táto nakládka bola vykonaná práve v tomto mieste a vozidlo, ktoré prepravovalo tovar nemuselo byť zachytené v mýtnom systéme, krajský súd poznamenáva, že táto skutočnosť je len špekulatívnou námietkou, ktorá predstavuje snahu žalobcu preukázať, že uvedené vozidlo prepravovalo tovar z územia SR do iného členského štátu, avšak je zrejmé, že pokiaľ by došlo k preprave takéhoto tovaru spôsobom, ako to deklaroval žalobca, muselo byť toto vozidlo zachytené v mýtnom systéme na hraniciach medzi týmito štátmi, čo by Národná diaľničná spoločnosť určite zaevidovala a nezaslala by správcovi dane potvrdenie o tom, že takéto vozidlo v mýtnom systéme zaevidované nebolo. Okrem toho mýtny systém v SR zachytáva pobyt vozidiel aj na cestách I. triedy.

60.

V súvislosti s účelovým a nesprávnym vyhodnotením výpovede svedka X. H. ml. vodiča, ktorý mal prepravovať tovar zo SR do skladu v Maďarsku tak krajský súd poznamenáva, že aj výpovede tohto vodiča neboli jednoznačné, keďže tento vodič bol vypočutý dvakrát, pričom v prvej výpovedi tvrdil, že tovar prezvali zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft., pričom však nevedel identifikovať tieto osoby a druhýkrát tvrdil, že tento tovar mal byť prevzatý skladníkom. Ide o zásadný rozpor v jeho výpovedi, ktorý správca dane vyhodnotil tým spôsobom v súvislosti aj s ďalšími okolnosťami, že preprava tovaru nebola dostatočne preukázaná takým spôsobom, ako to deklaroval žalobca, keďže ani z dokladov, ktoré mali potvrdiť prevzatie tovaru maďarskou stranou nebolo zrejmé, kto tieto doklady podpísal a tieto osoby neboli taktiež identifikovateľné. Povinnosť ich identifikácii spočívala práve na žalobcovi.

61.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa, krajský súd poznamenáva, že v zmysle § 24 daňového poriadku v procese správe daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, pričom z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. z. zo dňa 31.1.2018 z druhej vety vyplýva, že správca daní je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika, podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytovania zásad neutrality DPH, značí to, že daňový subjekt je povinný si pri uzatváraní akýchkoľvek obchodných transakcií preveriť svojho odberateľa a zistiť, či táto osoba je z hľadiska reálnosti a vierohodnosti obchodov osobou, u ktorej nie sú pochybnosti, že dôjde k zneužitiu práva v oblasti daní.

62.

V súvislosti s námietkou, že žalobca preveroval miesto vykládky a prevzatie tovaru až po 7 rokoch po uskutočnení transakcií, t.j. v čase, keď už spoločnosť MASSILIA Kft. zanikla, tak krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že k prevereniu týchto priestorov došlo v čase, kedy bola vykonávaná daňová kontrola, pričom je zrejmé, že žalobcovi sa žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať akýkoľvek vzťah k miestu vykládky a spoločnosti jeho odberateľa spoločnosti MASSILIA Kft.

63.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že preprava tovaru a dodanie tovaru do priestorov skladu v Maďarsku bolo potvrdené prepravcom dvakrát tak toto tvrdenie je podľa názoru krajského súdu zavádzajúce, pretože ako bolo už spomenuté prepravca - vodič X. H. ml. jednoznačne neidentifikoval, kto tovar prevzal a bol síce vypočutý dvakrát, avšak v každom prípade označil iné osoby, ktoré mali tento tovar prevziať, najskôr uvádzal, že to boli zamestnanci spoločnosti MASSILIA Kft. neskôr uviedol, že to bol skladník a ďalšie doklady ako bolo uvedené neboli dostupné v súvislosti s identifikáciou osôb, ktoré mali skutočne tento tovar na sklade v Maďarsku prevziať.

64.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že hoci daňové úrady hája fiškálne záujmy štátu ako prioritné, sú povinné zachovávať aj práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, krajský súd poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že toto spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutia obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky a je založené na náležite zistenom skutkovom stave, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v danom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

65.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona, súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

66.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému v zmysle nepriznal, keďže v danom prípade sa u žalovaného jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však súd v danom konaní nezistil.

67.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.