Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 1/06
PDF · 110.9 KB
No categories available
III. ÚS 1/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 1/06-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. januára 2006
predbežne prerokoval sťažnosť K. C., bytom Z., v ktorej namieta porušenie svojich
základných práv rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 So 111/04
z 13. apríla 2005, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť K. C. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta
2005 doručená sťažnosť K. C., bytom Z. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta
porušenie svojich základných práv rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 So 111/04 z 13. apríla 2005.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 1. júla 2005 jej bol doručený rozsudok
najvyššieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 20 Sd 212/03-22 zo 17. februára 2004, ktorým jej bola
uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený dôchodok (jeho časť) v celkovej výške
27 818 Sk.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazovala na skutočnosť, že pracovníčka
odporcu (Sociálnej poisťovne) ju nesprávne usmernila tak, že pokiaľ je na invalidnom
dôchodku a jej dcéra má byť opatrovateľkou, do 18 rokov dcérinho veku jej patrí plná dávka
invalidného dôchodku, pretože táto (dcéra) sa považuje za nezaopatrené dieťa a nie je
potrebné, aby sa zaevidovala na príslušnom úrade práce. Až keď sťažovateľka príslušnému
úradu oznámila, že jej dcéra dosiahla plnoletosť, dozvedela sa, že uvedenú sumu musí
vrátiť, pretože jej dcéra nebola zaevidovaná na úrade práce.
Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd, ktorý svojím rozsudkom sp. zn. 4 So 111/04
z 13. apríla 2005 potvrdil rozsudok krajského súdu zo 17. februára 2004, sa jej problémom
dosť dôkladne nezaoberal, avšak proti jeho rozhodnutiu už odvolanie nie je prípustné.
V prílohe k svojej sťažnosti sťažovateľka zaslala ústavnému súdu aj splnomocnenie
na jej zastupovanie advokátom, ktorého jej má ústavný súd ustanoviť na zastupovanie
v konaní o jej sťažnosti.
Zo spisového materiálu v uvedenej veci ústavný súd zistil, že rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 4 So 111/04 z 13. apríla 2005 bol odporcovi v predmetnej veci (Sociálnej
poisťovni) doručený 23. júna 2005 a sťažovateľke 21. júna 2005.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie svojich bližšie neoznačených
základných práv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 So 111/04 z 13. apríla 2005. Podľa
zistenia ústavného súdu predmetný rozsudok najvyššieho súdu z 13. apríla 2005 nadobudol
právoplatnosť 23. júna 2005.
Sťažnosť sťažovateľky z 9. augusta 2005 podaná na pošte 26. augusta 2005, ktorou
namietala porušenie svojich základných práv, bola ústavnému súdu doručená 30. augusta
2005.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania
návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry,
podľa ktorej, sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky z 9. augusta 2005
bola podaná po uplynutí lehoty ustanovenej pre podanie sťažnosti v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, a preto ju bolo potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. januára 2006