Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 38/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. S., N., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -260 z 12. apríla 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. januára 2006

doručená sťažnosť Ing. Š. S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“)

č. k. -260 z 12. apríla 2005 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Dňa 25. 02. 1997 som ako navrhovateľ podal na Okresný súd v Novom Meste nad

Váhom žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorý bol 13. 03. 1998 doplnený

zmenou návrhu a Návrhom na vydanie predbežného opatrenia. 15. 06. 1998 rozhodol

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením (...) o zamietnutí predbežného opatrenia,

proti ktorému som 03. 07. 1998 podal odvolanie.

Dňa 10. 11. 1998 vydal I. stupňový Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudok

(...), proti ktorému podal odvolanie žalovaný. Dňa 13. 05. 1999 vydal rozsudok (...)

II. stupňový Krajský súd Trenčín, proti ktorému podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Dňa

25. 05. 2000 vydal rozsudok (...) Najvyšší súd Slovenskej republiky Bratislava ako dovolací

súd, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho II. stupňového Krajského súdu Trenčín z dôvodu

hmotnoprávnych a procesných vád. 31. 1. 2002 II. stupňový Krajský súd Trenčín uznesením

(...) zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.

Okresný súd rozsudkom (...) č. zo dňa 19. 05. 2004 zamietol môj návrh,

ktorým som sa domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Krajský súd v Trenčíne svojím rozhodnutím (...) č. zo dňa 12. 04. 2005

rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. potvrdil.

Zamietnutie môjho návrhu na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

výpoveďou odporcu súd dôvodil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol

pracovný pomer, ktorý potom nemohol byť neplatne rozviazaný.

K tomuto názoru súdy dospeli na základe toho, že s odporcom som mal uzatvorenú

pracovnú zmluvu so zaradením resp. druhom práce THP - ekonomicko-obchodný riaditeľ

spol. s. r. o., a súčasne som bol menovaný konateľom spoločnosti. Činnosť, ktorú som

vykonával na základe pracovnej zmluvy nebola činnosťou konateľa, nevykonával som na jej

základe činnosti štatutára spoločnosti. Súdy tvrdia, že činnosti, ktoré som vykonával na

základe pracovnej zmluvy sú vraj činnosťou spadajúcou pod činnosť konateľa spoločnosti

a preto uzatvorená pracovná zmluva bola simulovaná, pracovný pomer nevznikol a preto

nemohol zaniknúť.

Následne bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol uznesením (...).

Toto zhodnotenie skutkového stavu považujem za nesprávne. U žalobcu som

vykonával činnosti jednak na základe pracovnej zmluvy so zaradením ako som vyššie

uviedol a jednak ako konateľ spoločnosti, t. j. ako štatutárny orgán spoločnosti.

Pracovný pomer vznikol na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obaja

účastníci sa riadili právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tejto zmluvy, plnili ich a to až

do, podľa mňa, neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Nič nenasvedčovalo tomu počas trvania pracovného pomeru, že by niektorý

z účastníkov namietal jeho neplatnosť a v konaní pred súdom vôbec nebolo preukázané

konkrétnymi skutkovými zisteniami, že by išlo o simulovaný právny úkon. Túto okolnosť

odporca ani počas celého konania, až do rozhodnutia Najvyššieho súdu a vyslovenia jeho

názoru v tomto smere, nenamietal.

U odporcu som vykonával činnosť podľa pracovnej zmluvy a činnosť konateľa

pričom išlo o činnosti rozdielneho charakteru. Takto vykonávané činnosti žiadny právny

predpis nezakazuje a pritom pracovná zmluva nezastrešovala moju činnosť konateľa. (...)

Sťažovateľ tvrdím, že bolo porušené moje základné právo zaručené

Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a to, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Porušenie svojich práv sťažovateľ vidím v tom, že Okresný súd v Novom Meste nad

Váhom v konaní a Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd v tejto veci

nerešpektoval objektívne zistené skutočnosti, vôľu účastníkov pri uzatváraní pracovnej

zmluvy a rozhodol vo veci v rozpore so skutkovými zisteniami. (...)

Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky tento návrh prijal na ďalšie konanie a po prerokovaní prijal tento nález:

Právo Ing. Š. S. na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Krajského súdu v Trenčíne č. zo dňa 12. 04. 2005 porušené bolo.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -260 z 12. apríla 2005 došlo k porušeniu jeho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Podľa zistenia

ústavného súdu uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. mája 2005.

Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v ,

t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ).

Pretože napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2005, predmetná

sťažnosť bola podaná v čase (6. januára 2006), keď už dávno uplynula lehota ustanovená

v . Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné

sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2006