Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 44/06
PDF · 141.05 KB
No categories available
I. ÚS 44/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 44/06-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. F. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., P., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 113/99 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. F. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2006 doručená sťažnosť JUDr. F. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 113/99 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 17. septembra 1999 na okresnom súde
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporcu C., spol. s r. o., B.,
zaplatenia 19 232,50 Sk s prísl. Súčasne bol podaný aj návrh na vydanie predbežného
opatrenia. Okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia 9. novembra 1999
zamietol. Platobný rozkaz bol vo veci vydaný 19. apríla 2000 pod sp. zn. 22 C 113/99. Proti
platobnému rozkazu podal odporca odpor, preto rozhodoval vo veci okresný súd prvýkrát
rozsudkom zo 17. septembra 2003 č. k. 22 C 113/99-77. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie sťažovateľ, v dôsledku ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
uznesením z 22. júna 2004 č. k. 7 Co 257/03–88 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom z 9. novembra 2005
č. k. 22 C 113/99-145 sťažovateľovi priznal z titulu zľavy z ceny zájazdu 18 271 Sk spolu
s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne odo dňa 11. júla 1999 až do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť sťažovateľovi 768 Sk z titulu náhrady trov konania.
Podľa názoru sťažovateľa postup okresného súdu sa vyznačuje zbytočnými
prieťahmi v konaní, a to napriek tomu, že využil aj dostupné prostriedky nápravy vo veci,
keďže podal aj sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Napriek tomu konanie trvá už
viac ako 6,5 roka, pričom okresný súd prvýkrát meritórne rozhodol po 4 rokoch od podania
návrhu. „Zdĺhavosť konania predĺžila a predlžuje podľa sťažovateľa jeho stav právnej
neistoty do tej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym.“
Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento
nález:
„1. Základné právo JUDr. F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Bratislave I v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 C 113/99 porušené bolo.
2. JUDr. F. K. priznáva finančné zadosťučinenie 50 000,- Sk, ktoré mu je Okresný
súd v Bratislave I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. JUDr. F. K. priznáva náhradu trov konania 5 788,- Sk, ktoré je Okresný súd
v Bratislave I povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. L., P., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 C 113/99 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa zistenia ústavného súdu v napadnutom konaní vydal okresný súd meritórne
rozhodnutie, a to rozsudok č. k. 22 C 113/99-145 9. novembra 2005, ktoré v spojení
s opravným uznesením okresného súdu č. k. 22 C 113/99-155 z 28. decembra 2005
nadobudlo právoplatnosť okrem výroku o trovách konania 31. januára 2006. Proti výroku
o trovách konania podal sťažovateľ odvolanie.
1. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak
v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného
základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr.
I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
Sťažovateľ v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 8. februára 2006,
namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 113/99. Z uvedených zistení však
jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie
označeného základného práva sťažovateľa v merite veci v napadnutom konaní už netrvalo,
preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
2. Pokiaľ sťažovateľ porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy namieta tým, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o jeho
odvolaní proti trovám napadnutého konania, je treba pripomenúť, že sťažovateľ predmetné
odvolanie podal 19. decembra 2005, a preto podľa názoru ústavného súdu postup okresného
súdu v tejto časti napadnutého konania nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda do úvahy,
aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie
konanie kvalifikovať ako porušenie tohto základného práva sťažovateľa, preto bolo
potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť.
Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2006