Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 71/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2006

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených a

a ľudských práv a základných slobôd zaručených čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. d), čl. 14

a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2006

doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“), základného

práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu zaručeného čl. 46 ods. 3

, práva na spravodlivé súdne konanie nezávislým a nestranným súdom zaručené

ods. 1 (sťažovateľ číselne označil len ako „čl. 6“) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na vypočutie alebo dať vypočuť svedkov

zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, práva zákazu diskriminácie založenej na

sociálnom pôvode zaručeného čl. 14 (sťažovateľ zrejme omylom uviedol čl. 15) dohovoru

a práva zákazu zneužitia práv (sťažovateľom označeného ako „zákaz marenia práv súdom –

porušovateľom práv“) zaručeného čl. 17 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ žiadal o ustanovenie právneho zástupcu, vyslovenie, že ním označené

základné práva boli porušené, priznanie „finančnej satisfakcie vo výške

200 000 Sk“, zaplatiť trovy konania a „iniciovať začatie disciplinárneho konania voči

sudkyni ...“.

Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je odporcom

v spore o návrhu Spoločenstva vlastníkov bytov D., na zaplatenie 58 746,16 Sk s prísl.

podanom na okresnom súde 4. februára 2002 a doplnenom 30. januára 2003 a 12. septembra

2005 (okresný súd zmenu návrhu pripustil 11. februára 2003 a 12. decembra 2005). Okresný

súd rozsudkom z 1. júla 2004 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

22 849,60 Sk s prísl. (rozsudok napadol sťažovateľ odvolaním 6. augusta 2004). Sťažovateľ

2. júla 2004 vzniesol námietku predpojatosti zákonnej sudkyne. Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) 13. augusta 2004 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Krajský súd 26. mája 2005 zrušil

prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (súdny spis bol

vrátený okresnému súdu 7. júla 2005). Okresný súd 12. decembra 2005 zamietol

sťažovateľov návrh na ustanovenie mu právneho zástupcu z radov advokátov a toho istého

dňa súhlasil so zmenou petitu návrhu z 12. septembra 2005. Predmetné uznesenia napadol

27. decembra 2005 sťažovateľ odvolaniami, ktoré boli 9. januára 2006 postúpené krajskému

súdu (ústavný súd dopytom na okresnom súde 13. februára 2006 zistil, že krajský súd

o odvolaniach ešte nerozhodol.)

Sťažovateľ 5. novembra 2004 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní (a 25. novembra 2004 opakovanú sťažnosť), ktorú poverená predsedníčka

okresného súdu v odpovedi z 8. decembra 2004 vyhodnotila ako neopodstatnenú

[„... Vo veci vednej pod sp. zn. som nezistila v konaní žiadne prieťahy. Po

vyhlásení rozsudku a jeho písomnom doručení účastníkom konania, súd plynulo vykonával

zákonom stanovené úkony smerujúce k tomu, aby bolo možné vec predložiť Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Vzhľadom k tomu, že ste súčasne s odvolaním voči

rozsudku podali námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, bolo potrebné vykonať ďalšie

úkony stanovené zákonom, v dôsledku čoho nebolo možné doposiaľ spis predložiť

odvolaciemu súdu. S poukazom na uvedené považujem Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní

za neopodstatnenú. (...)“]

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia každý má právo, aby sa jeho vec (...)

prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného

činu, má tieto minimálne práva: vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov

proti sebe.

Podľa čl. 14 dohovoru (zákaz diskriminácie) užívanie práv a slobôd priznaných

týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode,

ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie,

národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo

iné postavenie.

Podľa čl. 17 dohovoru (zákaz zneužívania práv) nič v tomto dohovore sa nemôže

vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať

činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných

práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to

dohovor ustanovuje.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa

garantovaných v a , ako aj v ,

písm. d), čl. 14 a čl. 17 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ( ), sťažovateľ okrem konštatovania, že „Ani po 3-

rokoch a 8 mesiacoch súdne konanie nespeje ku koncu!“, neuviedol žiadne právne

relevantné skutočnosti (na ktoré by mal ústavný súd prihliadnuť) potvrdzujúce

protiústavnosť doterajšieho postupu okresného súdu v predmetnej veci a ani neoznačil

(nekonkretizoval) obdobia, v ktorých konal okresný súd so zbytočnými prieťahmi.

Z chronologického priebehu doterajšieho konania pred okresným súdom, v ktorom

sťažovateľ vystupuje v postavení žalovanej strany (pozri I. časť odôvodnenia tohto

rozhodnutia), vyplýva, že okresný súd meritórne rozhodol 1. júla 2004, pričom treba brať do

úvahy aj skutočnosť, že pôvodný návrh bol doplnený 30. januára 2003 a okresný súd toto

doplnenie pripustil 11. februára 2003, teda že vo veci rozhodol po dvoch rokoch a štyroch

mesiacoch. Od uvedeného rozsudku okresného súdu, proti ktorému sťažovateľ podal

odvolanie, bola vec (vrátane rozhodovania o námietke sťažovateľa voči zákonnej sudkyni,

ktorej nebolo vyhovené) až do 7. júla 2005 na odvolacom súde. Aj v súčasnosti je

predmetný spis na odvolacom súde v dôsledku odvolania sťažovateľa voči uzneseniu

okresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom postupe

okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by oprávnene odôvodňovali (po

eventuálnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie) konštatovanie namietaného

porušenia sťažovateľom označeného základného práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Namietané porušenie práva „na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu“ ( ) sťažovateľ bližšie nekonkretizoval. V tejto časti odmietol

ústavný súd predmetnú sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie. Náhradu takejto škody (postup uplatnenia a subjekty rozhodujúce o nej)

upravujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci.

Podľa tvrdenia sťažovateľa porušenia „práva sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie“ (čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa mal okresný súd dopustiť tým, že „protizákonne

odmieta dokazovanie... sudkyňa úmyselne a nie nestranne odmieta spoznať skutočný stav

veci... žaloba mala byť od dňa podania vyjadrenia... 08. 04. 2002 zamietnutá... sudkyňa...

dva-krát (v roku 2003 a 2005) zisťovala majetok MUDr. B. na katastrálnom úrade a na

evidencii áut, čo je nehoráznosť!“ .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na spravodlivý súdny proces v sebe

nezhŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa

predstáv účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre

namietanie porušenia tohto práva. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy. Nezávislosť súdnej moci znamená, že táto je viazaná príkazmi tých

právnych predpisov, ktoré tvoria základ jej rozhodovacej činnosti. Je preto v danom prípade

právom (ale súčasne aj povinnosťou) súdu vykonať iba navrhované dôkazy, ktoré uzná za

právne relevantné. Nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkom nie je preto postupom,

ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a tým spôsobil porušenie

práva na súdnu ochranu. Ochrana predmetného základného práva je garantovaná radom

právnych noriem upravených . Medzi ne patrí najmä

inštančný postup uplatňovania práva (ktorý sťažovateľ v rámci odvolacieho konania proti

prvostupňovému rozsudku úspešne využil, t. j. že mu už v existujúcej etape konania bola

poskytnutá právna ochrana tohto základného práva na základe opravného prostriedku

sťažovateľovi dostupnému), ako aj možnosť (právo) domáhať sa vylúčenia sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť (sťažovateľ túto možnosť taktiež využil).

K predmetu posudzovanej veci je potrebné ešte poznamenať, že uplatňovanie zákona

v súdnom konaní, t. j. postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesno - právnymi

a hmotnými predpismi konania, nemožno hodnotiť ako porušenie základných ľudských práv

a slobôd. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností ústavný súd

(okrem vyššie uvedených dôvodov) prihliadol na skutočnosť, že posudzovaná vec ešte nie

je právoplatne rozhodnutá a prvostupňový súd bude ďalej konať v intenciách rozhodnutia

odvolacieho súdu, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd taktiež z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol tú časť sťažnosti,

v ktorej je namietané porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru. Predmetné

ustanovenie garantuje uplatnenie tohto práva len v trestnom konaní.

Porušenie základných práv zaručených čl. 14 (zákaz diskriminácie... pre sociálny

pôvod) a čl. 17 (zákaz zneužívania práv, „zákaz marenia práv súdom“) sťažovateľ právne

relevantným spôsobom nezdokumentoval (nepreukázal). Odvolávanie sa (poukazovanie) na

namietané porušenie vopred označených základných práv ( ,

dohovoru) nie je v posudzovanej veci dostatočným dôvodom preukazujúcim porušenie

týchto práv. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

základných práv zaručených čl. 14 a čl. 17 dohovoru odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Tú časť sťažnosti, v ktorej sa sťažovateľ dožadoval iniciovania začatia

disciplinárneho konania voči zákonnej sudkyni, ústavný súd odmietol, lebo rozhodovanie

o nej nepatrí do jeho právomoci.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd odmietol posudzovanú sťažnosť ako celok, nepovažoval za

účelné a dôvodné zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2006