Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 90/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2006

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2005 doručená sťažnosť Ing. J. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. M., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“) postupom

a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.

.

Porušenie svojho označeného práva vidí sťažovateľ v nasledovnom ním podrobne

opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ uviedol, že je jediným vlastníkom a štatutárnym zástupcom obchodnej

spoločnosti V., s. r. o., P., v konkurze (ďalej aj „úpadca“). Dňa 5. augusta 1994 bolo na

krajskom súde začaté konanie o vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti, ktorá

v tom čase mala sídlo v N. Zmenu sídla spoločnosti na P. zaregistroval Okresný súd

Bratislava – vidiek v obchodnom registri 16. novembra 1995. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 5. januára 1996 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 (podľa ktorého sa každý môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a čl. 48 ods. 2

(aby sa vec prerokovala v prítomnosti sťažovateľa a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonaným dôkazom) postupom a rozhodnutiami krajského súdu došlo podľa

sťažovateľa tým, že krajský súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. :

1. nevzal do úvahy zmenu v obchodnom registri a uznesením sp. zn.

z 5. januára 1996 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu s pôvodným sídlom N.,

2. pozmenil zápisnicu z prieskumného pojednávania konaného 22. augusta 1996,

podľa ktorej štatutárny zástupca úpadcu bol prítomný na prieskumnom pojednávaní

a vyjadril sa pred súdom k zoznamu vypracovanému správkyňou konkurznej podstaty.

V skutočnosti zástupca úpadcu mal fyzicky znemožnenú účasť byť prítomný na súdnom

pojednávaní, pretože bol políciou odvedený mimo budovu pojednávania pred začatím

prieskumného pojednávania,

3. konal bez prítomnosti zástupcu úpadcu – sťažovateľa na pojednávaní 22. augusta

1996, ktorý sa nemohol vyjadriť k meritu veci (aby poprel pravosť, výšku a poradie

prihlásených pohľadávok), neprerušil ani neodročil toto pojednávanie,

4. nevypočul sťažovateľa k jednotlivým návrhom týkajúcim sa spôsobu odpredaja

majetku mimo dražby, uznesenie z 20. augusta 1996, zo 4. septembra 1996, z 18. septembra

1996, z 20. novembra 1996, opravné uznesenie z 24. januára 1997, ako aj uznesenie sp. zn.

Z-2-3 K 147/04 z 12. mája 1997 na odpredaj majetku úpadcu vydal bez vypočutia úpadcu,

protiprávne opravil uznesenie z 20. novembra 1996 vo veci udelenia súhlasu na predaj

majetku úpadcu (vsunul nové ustanovenie o hnuteľných veciach),

5. v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 5. januára 1996 o vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu nepravdivo uviedol, že úpadca má väčšie pasíva ako aktíva, keď

v súdnom spise je uvedené, že aktíva predstavujú 326 574 448 Sk a záväzky len

8 153 059 Sk, nevypočul sťažovateľa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a k podmienkam

vyhlásenia konkurzu,

6. pripustil manipulovanie so súdnym spisom sp. zn. ,

7. dohodovacie konanie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, ktoré začal výzvou

zo 6. októbra 1994, skončil bez zákonného podkladu (pre neoznámenie plnenia projektu

ozdravenia),

8. diskriminujúcim, nespravodlivým spôsobom nad rámec zákona poskytol ochranu

veriteľovi A., a. s., a aj ďalším veriteľom,

9. nezaoberal sa podaním veriteľa A., a. s., z 22. januára 1996 o späťvzatí návrhu na

vyhlásenie konkurzu, neprehodnotil svoje uznesenie o vyhlásení konkurzu z 5. januára

1996, hoci mu o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase

vyhlásenia konkurzu (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) túto možnosť ponúkal.

K porušeniu základných práv podľa označených článkov podľa sťažovateľa

došlo aj zo strany najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. tým, že tento

súd neodstránil vadu v označení sídla spoločnosti a uznesením z 27. marca 1996 uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 5. januára 1996 o vyhlásení konkurzu na majetok

úpadcu potvrdil. Ako uviedol sťažovateľ, najvyšší súd aj vo veci späťvzatia návrhu na

vyhlásenie konkurzu veriteľom A., a. s., nepostupoval správne, keď posúdil podanie tohto

veriteľa ako oneskorené.

Podľa sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu o vyhlásení konkurzu na majetok

úpadcu, ktorý nebol predlžený ani v úpadku, bolo porušené ústavné právo sťažovateľa

vlastniť majetok a požívať jeho ústavnú i zákonnú ochranu. V tejto súvislosti sťažovateľ

argumentuje tým, že z dôvodov neodborne vykonávanej správy majetku správcom

konkurznej podstaty a nedostatočného dohliadania súdu nad činnosťou správcu bol

sťažovateľ ukrátený na majetku v rozsahu viac ako 800 000 000 Sk.

Sťažovateľ v dôsledku toho, že konkurzné konanie na majetok úpadcu vedené na

krajskom súde pod sp. zn. trvá už 11 rokov, namieta aj porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Podľa

neho zbytočne predlžovaným súdnym konaním pretrváva stav jeho právnej neistoty, pretože

až ukončením konkurzného konania bude s konečnou platnosťou vyriešená otázka jeho

vlastníckeho práva.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd

1. deklaroval porušenie jeho práva na spravodlivý proces pred nezávislým

a nestranným súdom podľa , práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala

súdom bez zbytočných prieťahov podľa , práva, aby sa jeho vec

prerokovala verejne súdom v jeho prítomnosti podľa , práva, aby sa jeho

vec prerokovala verejne súdom a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom

podľa a práva vlastniť majetok podľa ,

2. uložil krajskému súdu, aby vo veci konal,

3. priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 000 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľa a k nej priložených listín zistil, že

uznesením sp. zn. z 5. januára 1996 krajský súd vyhlásil konkurz na majetok

úpadcu – obchodnej spoločnosti V., s. r. o., N. Najvyšší súd predmetné rozhodnutie

krajského súdu uznesením sp. zn. z 27. marca 1996 ako dôvodné potvrdil.

V dôsledku neukončených incidenčných sporov jednotlivých konkurzných veriteľov

predmetné konkurzné konanie nie je ani v súčasnosti ukončené. Podľa tvrdenia sťažovateľa

je tento jediným spoločníkom a konateľom úpadcu.

Úlohou konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je

v úpadku. Vo vzťahu k veriteľom úpadcu je cieľom ich pomerné uspokojenie z majetku

úpadcu. Na uspokojenie veriteľov slúži majetok podliehajúci konkurzu, ktorý tvorí

konkurznú podstatu.

Keďže sťažovateľ sťažnosťou podľa namietal, že krajský súd

a najvyšší súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. porušili jeho základné

práva podľa , a , ústavný súd sa zaoberal

otázkou jeho procesnej legitimácie v tomto type konania.

Sťažnosť podľa je individuálnym právnym prostriedkom na ochranu

ústavne zaručených základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb.

Definičným znakom pojmu sťažnosť je zásah orgánu verejnej moci do týchto základných

práv alebo slobôd. Zmyslom a účelom sťažnosti je ochraňovať fyzické osoby a právnické

osoby pred zásahmi do základných práv alebo slobôd predovšetkým zo strany orgánu štátu

[(rozhodnutiami, opatreniami alebo iným zásahom) , ].

Predpokladom procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa je to,

že fyzická osoba alebo právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných práv

a slobôd.

V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že hoci ako sťažovateľ vystupuje

fyzická osoba, v sťažnosti tento namieta porušenie základných práv úpadcu – obchodnej

spoločnosti V., s. r. o., ako účastníka konkurzného konania, zastúpeného konateľom –

sťažovateľom.

Táto skutočnosť je zrejmá z viacerých sťažovateľom v sťažnosti namietaných

postupov a rozhodnutí všeobecných súdov smerujúcich voči úpadcovi. Ide o prípady, keď

sťažovateľ vyčíta krajskému súdu a aj najvyššiemu súdu, že v uznesení o vyhlásení

konkurzu na majetok úpadcu neodstránili vadu v označení sídla úpadcu (na str. 4 sťažnosti),

že súd znevýhodňuje úpadcu, lebo nie je zabezpečená rovnosť ochrany vlastníctva (na str. 6

sťažnosti), že úpadca – jeho štatutárny zástupca nebol prítomný na prieskumnom

pojednávaní 22. augusta 1996, čo nebolo podchytené v zápisnici, čím sťažovateľ

spochybňuje objektívnosť procesu v neprospech úpadcu (na str. 8 sťažnosti), že úpadca sa

nemohol vyjadriť k meritu veci – aby poprel pravosť, výšku a poradie prihlásených

pohľadávok (na str. 9 sťažnosti), že uznesenia na odpredaj majetku krajský súd vydal bez

vypočutia úpadcu (na str. 10 - 11 sťažnosti), že súd skončil dohodovacie konanie bez

predchádzajúcej výzvy dlžníka (na str. 16 sťažnosti), že súd nemal preukázané, že by

majetok úpadcu bol preťažený (na str. 16 sťažnosti), že úpadca vyhlásením konkurzu

nestratil spôsobilosť na právne úkony ani vlastnícke právo na majetok (na str. 25 sťažnosti),

že bol ukrátený na majetku v rozsahu viac ako 800 000 000 Sk (na str. 26 sťažnosti).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo

právnická osoba môže uplatňovať ochranu na ústavnom súde jedine v záujme ochrany

svojich základných práv ().

Podľa aplikovateľnej judikatúry ústavného súdu „Ak sa niekto domáha svojou

sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich základných práv prostredníctvom, resp. z dôvodu

porušenia základných práv iného, takáto sťažnosť nespĺňa požiadavky predpísaných

náležitostí sťažnosti ani opodstatnenosti sťažnosti, ani podania sťažnosti oprávnenou

osobou“ ().

Podľa názoru ústavného súdu nemožno preto dospieť k záveru, že namietaný postup

a rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu možno spájať s porušením základných

práv sťažovateľa upravených v , a , tak ako sa

toho dožaduje sťažovateľ, pretože ním popisovaný postup a rozhodnutia všeobecných súdov

sa dotýkajú úpadcu (právnickej osoby) ako účastníka konkurzného konania, ktorý

vyhlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu ani spôsobilosť procesnú, a teda nestratil

ani spôsobilosť byť účastníkom konania o sťažnosti pred ústavným súdom. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, pričom navyše sťažovateľ je zastúpený ním zvoleným

advokátom, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú neoprávnenou osobou.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006