Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 90/06
PDF · 142.62 KB
No categories available
III. ÚS 90/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2006
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.
3 K 147/94, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2005 doručená sťažnosť Ing. J. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. M., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
a rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.
Porušenie svojho označeného práva vidí sťažovateľ v nasledovnom ním podrobne
opísanom skutkovom stave.
Sťažovateľ uviedol, že je jediným vlastníkom a štatutárnym zástupcom obchodnej
spoločnosti V., s. r. o., P., v konkurze (ďalej aj „úpadca“). Dňa 5. augusta 1994 bolo na
krajskom súde začaté konanie o vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti, ktorá
v tom čase mala sídlo v N. Zmenu sídla spoločnosti na P. zaregistroval Okresný súd
Bratislava – vidiek v obchodnom registri 16. novembra 1995. Krajský súd uznesením sp. zn.
3 K 147/94 z 5. januára 1996 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.
K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 (podľa ktorého sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a čl. 48 ods. 2
ústavy (aby sa vec prerokovala v prítomnosti sťažovateľa a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom) postupom a rozhodnutiami krajského súdu došlo podľa
sťažovateľa tým, že krajský súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 147/94:
1. nevzal do úvahy zmenu v obchodnom registri a uznesením sp. zn. 3 K 147/94
z 5. januára 1996 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu s pôvodným sídlom N.,
2. pozmenil zápisnicu z prieskumného pojednávania konaného 22. augusta 1996,
podľa ktorej štatutárny zástupca úpadcu bol prítomný na prieskumnom pojednávaní
a vyjadril sa pred súdom k zoznamu vypracovanému správkyňou konkurznej podstaty.
V skutočnosti zástupca úpadcu mal fyzicky znemožnenú účasť byť prítomný na súdnom
pojednávaní, pretože bol políciou odvedený mimo budovu pojednávania pred začatím
prieskumného pojednávania,
3. konal bez prítomnosti zástupcu úpadcu – sťažovateľa na pojednávaní 22. augusta
1996, ktorý sa nemohol vyjadriť k meritu veci (aby poprel pravosť, výšku a poradie
prihlásených pohľadávok), neprerušil ani neodročil toto pojednávanie,
4. nevypočul sťažovateľa k jednotlivým návrhom týkajúcim sa spôsobu odpredaja
majetku mimo dražby, uznesenie z 20. augusta 1996, zo 4. septembra 1996, z 18. septembra
1996, z 20. novembra 1996, opravné uznesenie z 24. januára 1997, ako aj uznesenie sp. zn.
Z-2-3 K 147/04 z 12. mája 1997 na odpredaj majetku úpadcu vydal bez vypočutia úpadcu,
protiprávne opravil uznesenie z 20. novembra 1996 vo veci udelenia súhlasu na predaj
majetku úpadcu (vsunul nové ustanovenie o hnuteľných veciach),
5. v odôvodnení uznesenia sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 o vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu nepravdivo uviedol, že úpadca má väčšie pasíva ako aktíva, keď
v súdnom spise je uvedené, že aktíva predstavujú 326 574 448 Sk a záväzky len
8 153 059 Sk, nevypočul sťažovateľa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a k podmienkam
vyhlásenia konkurzu,
6. pripustil manipulovanie so súdnym spisom sp. zn. 3 K 147/94,
7. dohodovacie konanie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, ktoré začal výzvou
zo 6. októbra 1994, skončil bez zákonného podkladu (pre neoznámenie plnenia projektu
ozdravenia),
8. diskriminujúcim, nespravodlivým spôsobom nad rámec zákona poskytol ochranu
veriteľovi A., a. s., a aj ďalším veriteľom,
9. nezaoberal sa podaním veriteľa A., a. s., z 22. januára 1996 o späťvzatí návrhu na
vyhlásenie konkurzu, neprehodnotil svoje uznesenie o vyhlásení konkurzu z 5. januára
1996, hoci mu zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase
vyhlásenia konkurzu (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) túto možnosť ponúkal.
K porušeniu základných práv podľa označených článkov ústavy podľa sťažovateľa
došlo aj zo strany najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obo 80/95 tým, že tento
súd neodstránil vadu v označení sídla spoločnosti a uznesením z 27. marca 1996 uznesenie
krajského súdu sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 o vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu potvrdil. Ako uviedol sťažovateľ, najvyšší súd aj vo veci späťvzatia návrhu na
vyhlásenie konkurzu veriteľom A., a. s., nepostupoval správne, keď posúdil podanie tohto
veriteľa ako oneskorené.
Podľa sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu o vyhlásení konkurzu na majetok
úpadcu, ktorý nebol predlžený ani v úpadku, bolo porušené ústavné právo sťažovateľa
vlastniť majetok a požívať jeho ústavnú i zákonnú ochranu. V tejto súvislosti sťažovateľ
argumentuje tým, že z dôvodov neodborne vykonávanej správy majetku správcom
konkurznej podstaty a nedostatočného dohliadania súdu nad činnosťou správcu bol
sťažovateľ ukrátený na majetku v rozsahu viac ako 800 000 000 Sk.
Sťažovateľ v dôsledku toho, že konkurzné konanie na majetok úpadcu vedené na
krajskom súde pod sp. zn. 3 K 147/94 trvá už 11 rokov, namieta aj porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa
neho zbytočne predlžovaným súdnym konaním pretrváva stav jeho právnej neistoty, pretože
až ukončením konkurzného konania bude s konečnou platnosťou vyriešená otázka jeho
vlastníckeho práva.
Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd
1. deklaroval porušenie jeho práva na spravodlivý proces pred nezávislým
a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala
súdom bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva, aby sa jeho vec
prerokovala verejne súdom v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva, aby sa jeho
vec prerokovala verejne súdom a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,
2. uložil krajskému súdu, aby vo veci konal,
3. priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 000 Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľa a k nej priložených listín zistil, že
uznesením sp. zn. 3 K 147/94 z 5. januára 1996 krajský súd vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu – obchodnej spoločnosti V., s. r. o., N. Najvyšší súd predmetné rozhodnutie
krajského súdu uznesením sp. zn. 2 Obo 80/96 z 27. marca 1996 ako dôvodné potvrdil.
V dôsledku neukončených incidenčných sporov jednotlivých konkurzných veriteľov
predmetné konkurzné konanie nie je ani v súčasnosti ukončené. Podľa tvrdenia sťažovateľa
je tento jediným spoločníkom a konateľom úpadcu.
Úlohou konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je
v úpadku. Vo vzťahu k veriteľom úpadcu je cieľom ich pomerné uspokojenie z majetku
úpadcu. Na uspokojenie veriteľov slúži majetok podliehajúci konkurzu, ktorý tvorí
konkurznú podstatu.
Keďže sťažovateľ sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy namietal, že krajský súd
a najvyšší súd v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 147/94 porušili jeho základné
práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sa zaoberal
otázkou jeho procesnej legitimácie v tomto type konania.
Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy je individuálnym právnym prostriedkom na ochranu
ústavne zaručených základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb.
Definičným znakom pojmu sťažnosť je zásah orgánu verejnej moci do týchto základných
práv alebo slobôd. Zmyslom a účelom sťažnosti je ochraňovať fyzické osoby a právnické
osoby pred zásahmi do základných práv alebo slobôd predovšetkým zo strany orgánu štátu
[(rozhodnutiami, opatreniami alebo iným zásahom) II.ÚS 187/03, IV. ÚS 197/03].
Predpokladom procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že fyzická osoba alebo právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných práv
a slobôd.
V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že hoci ako sťažovateľ vystupuje
fyzická osoba, v sťažnosti tento namieta porušenie základných práv úpadcu – obchodnej
spoločnosti V., s. r. o., ako účastníka konkurzného konania, zastúpeného konateľom –
sťažovateľom.
Táto skutočnosť je zrejmá z viacerých sťažovateľom v sťažnosti namietaných
postupov a rozhodnutí všeobecných súdov smerujúcich voči úpadcovi. Ide o prípady, keď
sťažovateľ vyčíta krajskému súdu a aj najvyššiemu súdu, že v uznesení o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu neodstránili vadu v označení sídla úpadcu (na str. 4 sťažnosti),
že súd znevýhodňuje úpadcu, lebo nie je zabezpečená rovnosť ochrany vlastníctva (na str. 6
sťažnosti), že úpadca – jeho štatutárny zástupca nebol prítomný na prieskumnom
pojednávaní 22. augusta 1996, čo nebolo podchytené v zápisnici, čím sťažovateľ
spochybňuje objektívnosť procesu v neprospech úpadcu (na str. 8 sťažnosti), že úpadca sa
nemohol vyjadriť k meritu veci – aby poprel pravosť, výšku a poradie prihlásených
pohľadávok (na str. 9 sťažnosti), že uznesenia na odpredaj majetku krajský súd vydal bez
vypočutia úpadcu (na str. 10 - 11 sťažnosti), že súd skončil dohodovacie konanie bez
predchádzajúcej výzvy dlžníka (na str. 16 sťažnosti), že súd nemal preukázané, že by
majetok úpadcu bol preťažený (na str. 16 sťažnosti), že úpadca vyhlásením konkurzu
nestratil spôsobilosť na právne úkony ani vlastnícke právo na majetok (na str. 25 sťažnosti),
že bol ukrátený na majetku v rozsahu viac ako 800 000 000 Sk (na str. 26 sťažnosti).
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo
právnická osoba môže uplatňovať ochranu na ústavnom súde jedine v záujme ochrany
svojich základných práv (II. ÚS 4/96).
Podľa aplikovateľnej judikatúry ústavného súdu „Ak sa niekto domáha svojou
sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich základných práv prostredníctvom, resp. z dôvodu
porušenia základných práv iného, takáto sťažnosť nespĺňa požiadavky predpísaných
náležitostí sťažnosti ani opodstatnenosti sťažnosti, ani podania sťažnosti oprávnenou
osobou“ (II ÚS 191/04).
Podľa názoru ústavného súdu nemožno preto dospieť k záveru, že namietaný postup
a rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu možno spájať s porušením základných
práv sťažovateľa upravených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako sa
toho dožaduje sťažovateľ, pretože ním popisovaný postup a rozhodnutia všeobecných súdov
sa dotýkajú úpadcu (právnickej osoby) ako účastníka konkurzného konania, ktorý
vyhlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu ani spôsobilosť procesnú, a teda nestratil
ani spôsobilosť byť účastníkom konania o sťažnosti pred ústavným súdom. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, pričom navyše sťažovateľ je zastúpený ním zvoleným
advokátom, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú neoprávnenou osobou.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. marca 2006