Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 114/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom JUDr. P. Z., P., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 , ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. apríla 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2006 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. Z., P., ktorou namieta porušenie svojich

práv podľa , (ďalej len „“), ako

aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 23. apríla 2003.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že za trestný čin lúpeže, nedovoleného ozbrojovania

spolupáchateľstvom bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 15. novembra 2002 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. apríla 2003 odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov

so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa neho však v predmetnom trestnom

konaní došlo k porušeniu jeho ústavných práv, a preto v sťažnosti poukázal na rozhodujúce

skutkové okolnosti, ktoré ho viedli k tomuto záveru.

Dňa 7. novembra 2002 na hlavnom pojednávaní pred krajským súdom v konaní

predniesol námietku zaujatosti voči členovi senátu J. B. z dôvodu, že tento počas

hlavného pojednávania čítal dennú tlač. Krajský súd ani najvyšší súd nevyslovili zaujatosť

člena príslušného senátu a nevylúčili ho z prejednávania predmetnej trestnej veci.

Na hlavnom pojednávaní krajského súdu 12. novembra 2002 sťažovateľ opätovne vzniesol

námietku zaujatosti, ale už voči všetkým členom senátu, pretože podľa neho bezdôvodne

tolerovali členovi senátu čítanie novín počas hlavného pojednávania, keď sa vykonávali

dôkazy rozhodujúce pre posúdenie jeho viny, resp. pre posúdenie výšky a druhu trestu.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 12. novembra 2002 rozhodol, že predseda

senátu ani členovia senátu v uvedenej trestnej veci nie sú zaujatí a nie sú vylúčení

z prejednávania veci. Sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu

najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 5. februára 2003 nevyhovel s odôvodnením, že ak sa

členovia senátu, resp. niektorý člen senátu náležite nevenuje priebehu konania, nie je táto

skutočnosť sama o sebe dôvodom na vyslovenie ich zaujatosti. K rovnakému záveru došla

aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá

rozhodujúc o podnete sťažovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie zákona z 20. januára

2004 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. apríla 2003) tento listom z 26. septembra 2005 odložila ako

neopodstatnený, pretože nezistila žiadne skutočnosti odôvodňujúce podanie sťažnosti pre

porušenie zákona v prospech sťažovateľa. Podľa tvrdenia sťažovateľa mu predmetné

rozhodnutie generálnej prokuratúry sp. zn. XV Pz 176/04 bolo doručené 14. decembra 2005.

V súvislosti s uvedenými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu

sťažovateľ je toho názoru, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa .

Porušenie označeného základného práva sťažovateľ namieta aj z dôvodu, že napriek

podaniu sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu na pojednávaní 12. novembra 2002,

tento súd v rozpore so zákonom vykonal vyhlásenie rozsudku dňa 15. novembra 2002, ako

aj nezákonne postupoval pri vypočutí chráneného svedka.

Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd aj najvyšší súd nepostupovali v súlade

s príslušnými ustanoveniami , a v tomto podľa neho nezákonnom

postupe vidí aj porušenie základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval, že najvyšší súd

porušil svojím konaním tým, že mu nezabezpečil právo na súdnu

ochranu, tým, že mu nezabezpečil prerokovanie veci v jeho prítomnosti

a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že mu neumožnil právo na spravodlivý proces. Zároveň žiada,

aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 700 000 Sk.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

( a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

.

Ochrana základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je poskytovaná

proti konkrétne vymedzeným porušovateľom označených práv a slobôd, ktorí majú

právomoc (kompetenciu) konať a rozhodovať o otázkach spojených so základnými právami

a slobodami v zmysle . Je na sťažovateľovi, aby uviedol konkrétny

orgán verejnej moci, ktorý je v jeho veci oprávnený a povinný chrániť základné práva

a slobody v rozsahu vymedzenom konkrétnymi všeobecne záväznými právnymi predpismi,

predovšetkým zákonmi.

Sťažovateľ ako porušovateľa ním označených základných práv označil v záhlaví

svojej sťažnosti najvyšší súd. V petite sťažnosti žiada ústavný súd, aby vyslovil porušenie

ním označených základných práv konaním tohto porušovateľa. Z písomného podania

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu je teda zrejmé, že ten, o kom sa v podnete tvrdí, že

porušil jeho základné práva a proti komu návrh smeruje, je najvyšší súd (teda nie aj krajský

súd, ani generálna prokuratúra).

Keďže v zmysle je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie

je tento prípad), zvlášť pokiaľ ide o označenie osoby, proti ktorej návrh smeruje (odporcu),

ústavný súd v uvedenom rozsahu vec ďalej skúmal a rozhodol v nej.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 23. apríla 2003 v trestnom konaní vedenom proti nemu je podaná

oneskorene.

V okolnostiach prípadu je zjavné, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu

nadobudol právoplatnosť skôr ako dva mesiace pred 15. februárom 2006, keď sa sťažovateľ

obrátil na ústavný súd. Vyplýva to z dátumu jeho podnetu podaného 20. januára 2004

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na podanie sťažnosti pre porušenie zákona

proti právoplatnému rozhodnutiu najvyššieho súdu. Vzhľadom na uvedené o viazanosti

návrhom ústavný súd sa nezaoberal argumentáciou sťažovateľa o zachovaní lehoty na

podanie sťažnosti ním počítanej od doručenia rozhodnutia generálnej prokuratúry o podnete

na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.

Preto je sťažnosť namietajúca porušenie sťažovateľových základných práv

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 23. apríla 2003 podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006