Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 126/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. P. V., T., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa rozsudkom Okresného súdu

Topoľčany č. k. -98 z 10. augusta 1992, ako aj rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave - pobočka v Nitre, č. k. -115 z 8. apríla 1993, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. P. V. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2006 doručená sťažnosť MUDr. P. V., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného vlastníckeho práva podľa

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-98 z 10. augusta 1992, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave – pobočka

v Nitre (ďalej len „krajský súd“), č. k. -115 z 8. apríla 1993.

V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že rozsudkom okresného súdu č. k. -98

z 10. augusta 1992 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -115 z 8. apríla

1993 bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území M., zapísaným na LV č. 83 ako parcela č. 209 - zastavaná plocha

o výmere 249 m2, dom súpisné č. 15 a parcela č. 210 – záhrada o výmere 1096 m2 (ďalej

len „nehnuteľnosti“) tak, že predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného

vlastníctva PharmDr. M. G., bytom T.

Ako ďalej uvádza sťažovateľka, nehnuteľnosti vlastnili jej rodičia, R. a V. V.

V rokoch 1964-1966 ešte za života rodičov sťažovateľka vybudovala k rodičovskému

domu prístavbu z vlastných finančných prostriedkov (ďalej len „prístavba“). Prístavba sa

nestala súčasťou hlavnej veci, t. j. súčasťou rodičovského domu, ale na základe

geometrického plánu bol vydaný pre prístavbu samostatný list vlastníctva č. 161 a prístavbe

bolo pridelené aj samostatné súpisné číslo 15.

Po smrti matky sťažovateľky v roku 1997 sa dedičmi nehnuteľností stal v jednej

polovici otec sťažovateľky R. V., sťažovateľka so sestrou A. G. dedili každá po jednej

štvrtine. Prístavba nebola predmetom dedičského konania. Po smrti otca sťažovateľky sa

vlastníkmi nehnuteľností stala sťažovateľka spolu so sestrou, každá v jednej polovici. Po

smrti sestry sťažovateľky sa jej dedičom stal jej syn PharmDr. M. G. (ďalej len

„navrhovateľ“).

V roku 1991 podal navrhovateľ návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Vo veci rozhodoval okresný súd a rozhodol tak, že

nehnuteľnosti mu určil do výlučného vlastníctva s tým, že sťažovateľke mal poskytnúť

finančné vyrovnanie, čo aj urobil.

Podľa sťažovateľky okresný súd zahrnul do podielového spoluvlastníctva aj

prístavbu, ktorá však nemohla byť predmetom vyporiadania, lebo jej výlučnou vlastníčkou

bola sťažovateľka, o čom predložila súdu dôkaz, a to list vlastníctva č. 161. Okresný súd

však tento dôkaz vôbec neakceptoval, v dôsledku čoho sa predmetom vyporiadania stala aj

nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky.

Sťažovateľka podala odvolanie z dôvodu odňatia jej vlastníctva k prístavbe a vznik

bezdôvodného obohatenia navrhovateľa krajskému súdu, pobočke v Nitre, ktorý však

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Nápravu nezákonného stavu sa sťažovateľka

pokúšala dosiahnuť aj dovolaním, aj návrhom na obnovu konania, avšak tieto neboli podľa

nej pripustené.

Na základe právoplatného rozhodnutia následne navrhovateľ podal okresnému súdu

návrh na vypratanie nehnuteľností. Vec bola na tomto súde vedená pod sp. zn. .

Titulom právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná vypratať

predmetné nehnuteľnosti (rozsudkom sp. zn. z 28. septembra 2003 odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa), ako exekučného titulu, bol zo strany navrhovateľa

daný návrh na výkon rozhodnutia, v dôsledku ktorého bola sťažovateľka z prístavby násilne

vysťahovaná.

Podľa sťažovateľky jej rozhodnutím súdu bolo nezákonne odňaté vlastnícke právo

a porušený , pretože predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva

bola aj nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve. List vlastníctva č. 161 je podľa jej názoru

relevantným, vierohodným dokladom o jej vlastníckom práve, ktoré jej bolo uvedenými

rozhodnutiami súdov odňaté.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd deklaroval, že jej

vlastnícke právo garantované bolo porušené rozhodnutím okresného súdu č. k.

-98 z 10. augusta 1992 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

115 z 8. apríla 1993, zrušil rozhodnutie okresného súdu č. k. -98 z 10. augusta

1992 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -115 z 8. apríla 1993 a

priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

( a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

.

Ústavný súd pri skúmaní, či v okolnostiach prípadu došlo k porušeniu sťažovateľkou

namietaného ústavného práva (vlastníckeho práva), neposudzoval všetky súdne rozhodnutia

sťažovateľkou uvádzané v sťažnosti (rozhodnutie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti), ale

len vydané v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, vedenom na okresnom súde pod sp. zn. a v odvolacom konaní

vedenom na krajskom súde pod sp. zn. , pretože práve tie sú podľa obsahu

a najmä petitu predmetom sťažnosti sťažovateľky. Keďže v zmysle § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (okrem prípadov

výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie je tento prípad), ústavný súd v uvedenom

rozsahu vec ďalej skúmal a rozhodol v nej.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľky, týkajúca sa rozhodnutí okresného

a krajského súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , je podaná

oneskorene.

V okolnostiach prípadu je zjavné, že napadnutý rozsudok okresného súdu č. k.

-98 z 10. augusta 1992, v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

115 z 8. apríla 1993 nadobudol právoplatnosť skôr, ako dva mesiace pred 28. februárom

2006, keď sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd. Napriek tomu, že dátum právoplatnosti

namietaného rozhodnutia odvolacieho krajského súdu sťažovateľka v sťažnosti neuvádza,

dokonca toto rozhodnutie nie je ani priložené ako súčasť spisovej dokumentácie, ústavný

súd nadobudol vedomosť o tejto právnej skutočnosti z iných rozhodnutí vo veci

sťažovateľky, doložených k sťažnosti, a to z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 31. októbra 1997 o neplatnosť zápisu vlastníctva, z odôvodnenia ktorého

priamo vyplýva dátum právoplatnosti namietaného rozhodnutia krajského súdu, a to

27. august 1993, taktiež z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 30. novembra

1994 o obnovu konania, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že sťažovateľka podala 17. januára

1994 návrh na obnovu konania proti právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu sp. zn.

z 10. augusta 1992 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 8. apríla 1993. O tom, že k právoplatnosti rozhodnutia v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva došlo ešte v roku 1993, svedčí aj tvrdenie sťažovateľky

v sťažnosti, v zmysle ktorého navrhovateľ podal na základe právoplatného rozhodnutia

návrh na vypratanie nehnuteľností a konanie na okresnom súde malo spisovú značku

vedenú v roku 1993.

Preto je sťažnosť sťažovateľky namietajúca porušenie jej základného vlastníckeho

práva rozsudkom okresného súdu č. k. -981 z 10. augusta 1992, ako aj rozsudkom

krajského súdu č. k. -115 z 8. apríla 1993 podaná oneskorene. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd už nerozhodoval o návrhu sťažovateľky o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ani o ďalších návrhoch na rozhodnutie ústavného

súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006