Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 40/06
PDF · 251.31 KB
No categories available
III. ÚS 40/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Juraja
Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti J. C., bytom
B., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj pre namietané porušenie
jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03, na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03 p o r u š i l
základné právo J. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. C. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom
dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania J. C.
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva
slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. P. H., Advokátska
kancelária, B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti J. C. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením
z 10. februára 2006 č. k. III. ÚS 40/06-11 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. C., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj pre namietané porušenie
jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 97/03.
Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že 12. júna
2003 podal okresnému súdu žalobu, ktorou sa proti Asociácii športových klubov B.
domáhal zaplatenia 150 000 Sk s príslušenstvom.
Okresný súd bol vo veci nečinný viac ako rok. Až uznesením z 22. júna 2004 vyzval
sťažovateľa, aby doplnil žalobu o údaj o štátnom občianstve sťažovateľa ako účastníka
konania [podľa sťažovateľa povinnosť uvádzať tento údaj v návrhu na začatie konania bola
zavedená až v dôsledku novely Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. septembra
2003 (ďalej len „OSP“)], aby upresnil petit žaloby v časti týkajúcej sa príslušenstva
uplatňovanej pohľadávky (podľa sťažovateľa bol petit žaloby v uvedenej časti dostatočne
zrozumiteľný a určitý) a aby predložil potrebný počet rovnopisov žaloby s prílohami (podľa
sťažovateľa bol okresnému súdu požadovaný počet rovnopisov návrhu na začatie konania
predložený už pri podaní žaloby).
Sťažovateľ tvrdí, že napriek jeho názoru o neodôvodnenosti uznesenia okresného
súdu z 22. júna 2004, doplnil žalobu podaním doručeným okresnému súdu 21. júla 2004.
Napriek tomu okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie. Stalo sa tak až vo februári 2005,
t. j. po vyše 7 mesiacoch od doplnenia žaloby. Pretože postup okresného súdu vo veci
považoval sťažovateľ z hľadiska jeho plynulosti za nenáležitý, podaním z 12. apríla 2005
žiadal o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd bol vo veci nečinný až
do 19. októbra 2005.
Sťažnosťou z 19. októbra 2005 sa sťažovateľ domáhal odstránenia zbytočných
prieťahov v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov u predsedu okresného súdu. Až na základe tejto sťažnosti nariadila
zákonná sudkyňa pojednávanie v predmetnej veci na 30. november 2005.
Sťažovateľ namieta, že „... nevytýčením pojednávania dlhšie ako 2 roky v jeho veci,
ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 8 C 97/03, a to až
do 30. 11. 2005 bolo zo strany porušovateľa porušené sťažovateľove právo podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na
prejednanie veci v primeranej lehote“.
Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol,
že okresný súd v predmetnom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať vo veci bez zbytočných prieťahov, aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 300 000 Sk a aby uložil krajskému súdu povinnosť nahradiť trovy sťažovateľa
v konaní pred ústavným súdom v sume 5 302 Sk.
V podaní z 23. marca 2006 doručenom ústavnému súdu 28. marca 2006 sťažovateľ
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil, že súhlasí s upustením
od verejného ústneho pojednávania v tejto veci.
Na základe výzvy ústavného súdu zo 7. marca 2006 predložil okresný súd v prílohe
listu z 22. marca 2006 ústavnému súdu spis týkajúci sa sťažovateľovej veci vedenej pod
sp. zn. 8 C 97/03 uvedúc, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto
veci. K tvrdeniam sťažovateľa v sťažnosti sa okresný súd nevyjadril (kópia sťažnosti bola
okresnému súdu za týmto účelom doručená 13. marca 2006 spolu s uznesením o prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie).
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu týkajúceho sa
posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na
svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe
predložených listín a obsahu predmetného spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania v predmetnej veci.
Sťažovateľ doručil 12. júna 2003 okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým
sa domáhal zaplatenia pohľadávky v sume 150 000 Sk s príslušenstvom, proti Asociácii
športových klubov, B., so sídlom B. (ďalej len „žalovaný“). Tento návrh bol zaevidovaný
pod sp. zn. 8 C 97/03.
Na základe úpravy súdnej kancelárie z 24. júna 2003 bol k spisu v tejto veci 7. júla
2003 pripojený spis okresného súdu sp. zn. 18 C 100/02 (vrátený bol 14. novembra 2005).
Okresný súd vyzval 3. februára 2004 (na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka
z 22. januára 2004) sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 5 dní. Výzva sa
okresnému súdu vrátila späť nedoručená 10. februára 2004.
Podľa úradného záznamu spísaného 12. mája 2004 sa na okresný súd dostavil právny
zástupca sťažovateľa Mgr. P. H., Advokátska kancelária, B., a predložil sťažovateľom
udelené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní.
Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo 14. mája 2004 bol sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne vyzvaný okresným súdom na
zaplatenie súdneho poplatku v lehote 5 dní pod hrozbou zastavenia konania. Svoju
poplatkovú povinnosť sťažovateľ splnil 28. mája 2004.
Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka z 23. júna 2004 bolo právnemu
zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie okresného súdu z 22. júna 2004, ktorým
okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podaného návrhu v lehote
10 dní. Právnemu zástupcovi bola výzva doručená 13. júla 2004.
Podaním doručeným okresnému súdu 21. júla 2004 sťažovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu svoj návrh na začatie konania doplnil.
Pokynom zo 17. septembra 2004 nechal vyšší súdny úradník doručiť podaný návrh
na začatie konania žalovanému, aby sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadril, a súčasne
nechal vyzvať právneho zástupcu sťažovateľa, aby súdu v lehote 10 dní predložil doklad
o právnej subjektivite žalovaného.
Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo 4. októbra 2004, doručeným okresnému súdu 6. októbra 2004.
Právny zástupca sťažovateľa odpovedal na výzvu okresného súdu podaním
zo 4. októbra 2004, doručeným 8. októbra 2004, v ktorom okrem iného oznámil, že
nesúhlasí, aby súd rozhodol v uvedenej veci bez pojednávania a v prílohe listu súdu priložil
doklad o právnej subjektivite žalovaného.
V úradnom zázname zo 7. novembra 2005 uviedla zákonná sudkyňa predmet konania
v sťažovateľovej veci, ktorej sa týkal pripojený spis okresného súdu sp. zn. 18 C 100/02,
a pokynom z 9. novembra 2005 ho nechala vylúčiť; zároveň nariadila pripojiť spis
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14 C 152/02 a zaslať vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa. Zákonná sudkyňa taktiež nariadila
pojednávanie vo veci na 30. november 2005, uložila predvolať naň účastníkov konania aj
ich právnych zástupcov a vyzvať právneho zástupcu žalovaného na predloženie viacerých
listinných dôkazov v zmysle jeho vyjadrenia k podanému návrhu. Zásielku okresného súdu
sa nepodarilo doručiť právnemu zástupcovi žalovaného a sťažovateľovi.
Dňa 29. novembra 2005 žalovaný prostredníctvom nového právneho zástupcu
okresnému súdu oznámil zmenu svojho právneho zastúpenia a súčasne v prílohe tohto listu
predložil súdom vyžiadané listinné dôkazy.
Okresný súd pojednávanie vo veci 30. novembra 2005 odročil s tým, že sa
nedostavili účastníci konania. Na pojednávaní boli prítomní ich právni zástupcovia.
Pojednávanie bolo odročené na 15. február 2006.
Právny zástupca sťažovateľa splnil svoju povinnosť uloženú mu na pojednávaní
30. novembra 2005 podaním doručeným okresnému súdu 13. decembra 2005, v ktorom mu
oznámil novú adresu sťažovateľa.
Podaním zo 7. februára 2006 doručeným okresnému súdu 8. februára 2006 reagoval
právny zástupca sťažovateľa na písomné vyjadrenie žalovaného k predmetu sporu
zo 4. októbra 2005.
Pred otvorením pojednávania 15. februára 2006, na ktoré sa sťažovateľ dostavil,
okresný súd doručil doplňujúce vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. februára
2006 právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý následne uviedol, že sa k nemu v lehote troch
týždňov písomne vyjadrí. Okresný súd pojednávanie uznesením odročil na neurčito.
Dňa 2. marca 2006 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie v tejto veci na 15. máj
2006 a nechala naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov.
III.
3.1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov ...“
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola ... v primeranej lehote prejednaná ... súdom ..., ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch ...“
Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.
K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr.
Povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich
veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, skúma ústavný súd vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa
správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd.
3.2. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o civilnej žalobe
sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanému domáha plnenia peňažného záväzku zo zmluvy
uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka.
Ústavný súd, prihliadajúc predovšetkým na obsah súdneho spisu týkajúceho sa
posudzovaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 97/03, nezistil žiadne
skutočnosti svedčiace o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti predmetnej veci.
3.3. Pri posúdení správania sa sťažovateľa a jeho právneho zástupcu prihliadal
ústavný súd na ustanovenie § 101 OSP, z ktorého pre účastníka konania vyplýva procesná
povinnosť poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého postupu
v konaní.
Túto procesnú povinnosť si sťažovateľ neplnil vždy dôsledne. Predovšetkým
neoznámil včas okresnému súdu zmenu svojho pobytu, resp. nezabezpečil iným spôsobom,
aby mu bolo možné bez prekážok doručovať písomnosti súdu, o čom svedčia neúspešné
pokusy okresného súdu o doručenie výzvy z 3. februára 2004 a predvolania na pojednávanie
nariadeného na 30. november 2005. Aktuálnu adresu sťažovateľa oznámil okresnému súdu
právny zástupca sťažovateľa až 13. decembra 2005.
K predĺženiu posudzovaného konania prispelo tiež nezaplatenie súdneho poplatku
sťažovateľom pri podaní žaloby, v dôsledku čoho bol okresný súd povinný vyzvať ho na
odstránenie tohto nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti
(§ 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).
V sporovom konaní, akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú zodpovednosť
za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie v predmetnej veci (ktorým je spravidla súd
konajúci vo veci viazaný), za riadne predkladanie dôkazov a vykonanie iných úkonov
potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník (obdobne napr.
IV. ÚS 381/04, III. ÚS 347/04). V kontexte uvedeného nepovažoval ústavný súd za
„...neodôvodnené...“ ani uznesenie okresného súdu z 22. júna 2004 (tak ako to sťažovateľ
v sťažnosti namietal), ktorým okresný súd okrem iného uložil sťažovateľovi presne
špecifikovať výšku uplatňovaných nárokov pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky.
K predĺženiu posudzovaného konania prispeli teda aj nedostatky sťažovateľovho návrhu na
začatie konania, ktoré bolo potrebné zákonom stanoveným postupom odstrániť.
Na druhej strane ústavný súd po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu
sp. zn. 8 C 97/03 konštatuje, že označené skutočnosti týkajúce sa správania sťažovateľa
a jeho právneho zástupcu mohli ovplyvniť celkovú dĺžku posudzovaného konania iba
v obmedzenom rozsahu.
3.4. Ústavný súd preto skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov
v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup okresného súdu
konajúceho v predmetnej veci.
Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo konanie začalo, musí v ňom súd postupovať i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Postup okresného súdu v posudzovanom konaní nesmeroval efektívne a účinne
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania už v jeho úvodných fázach (po podaní
žaloby 12. júna 2003).
Po pripojení spisu v súvisiacej právnej veci sťažovateľa a žalovaného (7. júla 2003)
bol okresný súd v konaní nečinný až do 3. februára 2004, keď vyzval sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku (takmer sedem mesiacov). Pokus o doručenie výzvy (ktorá sa
vrátila späť ako nedoručená 10. februára 2004) opakoval okresný súd 14. mája 2004 (po
troch mesiacoch). Na odstránenie nedostatkov žaloby vyzval okresný súd sťažovateľa až
uznesením z 22. júna 2004 (rok po podaní žaloby).
Podľa názoru ústavného súdu bolo možné uvedené procesné úkony týkajúce sa
odstraňovania nedostatkov v podmienkach konania a prípravy prejednania veci realizovať
vzhľadom na ich charakter a obtiažnosť v podstatne kratšom časovom období, pričom
niektoré z nich bolo možné realizovať aj paralelne (napr. výzva na zaplatenie súdneho
poplatku a výzva na doplnenie návrhu na začatie konania). Za primeranú v tomto zmysle
považoval ústavný súd dobu maximálne štyroch mesiacov. Zostávajúcu časť označeného
obdobia od podania žaloby po výzvu okresného súdu sťažovateľovi na odstránenie
nedostatkov žaloby (približne osem mesiacov) posúdil ústavný súd ako obdobie, v ktorom
dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní zavinením okresného súdu.
Okresný súd bol v posudzovanom konaní následne nečinný v období od 8. októbra
2004, keď mu bola doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa na výzvu ohľadne
predloženia dokladu o právnej subjektivite žalovaného, do 7. novembra 2004, keď zákonná
sudkyňa posúdila predmet konania v sťažovateľovej veci, ktorej sa týkal pripojený spis
okresného súdu sp. zn. 18 C 100/02 a pokynom z 9. novembra 2005 nariadila realizáciu
ďalších procesných úkonov vo veci (približne trinásť mesiacov).
Vzhľadom na označené obdobia neefektívnej činnosti a nečinnosti okresného súdu
v uvedenej veci (spolu dvadsaťjeden mesiacov) dospel ústavný súd k záveru, že základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy)
a jeho právo na prejednanie veci v primeranej dobe (čl. 6 ods. 1 dohovoru) boli porušené
(bod 1 výroku nálezu).
3.5. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v ďalšom
priebehu posudzovaného konania bez prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „... Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať
pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,
kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.“
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie jeho práva
na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresného
súdu, podľa čl. 127 ods. 2 ústavy tomuto súdu prikázal, aby v ďalšom priebehu
posudzovaného konania konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
3.6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
z dôvodu, že v dôsledku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní „...sa nemohol
účinne domôcť svojho práva na vyplatenie zmluvne dohodnutej odmeny a tým pádom
uspokojovať svoje hmotné a kultúrne potreby...“.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože porušenie práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť
obnovením stavu pred ich porušením a výrok ústavného súdu, deklarujúci toto porušenie
nemožno, vzhľadom na okolnosti prípadu, považovať za dostatočnú a účinnú nápravu,
priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 20 000 Sk (bod 3
výroku nálezu). Priznaná suma finančného zadosťučinenia zohľadňuje podľa názoru
ústavného súdu nemajetkovú ujmu sťažovateľa v označenom konaní, v ktorom sa domáha
vyplatenia časti odmeny na základe tzv. „Hráčskej zmluvy“ z 27. októbra 1997. Pri
posúdení miery tejto nemajetkovej ujmy prihliadal ústavný súd na závažnosť predmetu
konania pre sťažovateľa (vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky), na celkovú dobu
predmetného konania (tri roky), na dĺžku zistených období poznačených zbytočnými
prieťahmi, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd (dvadsaťjeden mesiacov), ako aj na
skutočnosť, že sťažovateľ sčasti zavinil predĺženie celkovej doby prerokovania predmetnej
veci (neoznámením zmeny svojho pobytu, nezaplatením súdneho poplatku pri podaní
žaloby a nedostatkami návrhu na začatie konania, ktoré bolo potrebné odstrániť).
Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel
(bod 5 výroku nálezu).
3.7. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu
trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v uvedenom konaní vo výške 5 302 Sk.
Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia
§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne
alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri stanovení priznanej finančnej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a),
c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet
konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,
alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS
129/03, III. ÚS 11/05).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.
V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. mohol sťažovateľ
požadovať náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za dva úkony
právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2x 2 501 Sk + 2x 150 Sk.
Ústavný súd dospel k záveru, že uplatnená náhrada trov konania právneho zastúpenia
neodporuje platným právnym predpisom, preto v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej
právnym zástupcom sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2006