Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 40/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Juraja

Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti J. C., bytom

B., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , ako aj pre namietané porušenie

jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. C. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom

dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania J. C.

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva

slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. P. H., Advokátska

kancelária, B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. C. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

z 10. februára 2006 č. k. -11 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. C., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj pre namietané porušenie

jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že 12. júna

2003 podal okresnému súdu žalobu, ktorou sa proti Asociácii športových klubov B.

domáhal zaplatenia 150 000 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd bol vo veci nečinný viac ako rok. Až uznesením z 22. júna 2004 vyzval

sťažovateľa, aby doplnil žalobu o údaj o štátnom občianstve sťažovateľa ako účastníka

konania [podľa sťažovateľa povinnosť uvádzať tento údaj v návrhu na začatie konania bola

zavedená až v dôsledku novely účinnej od 1. septembra

2003 (ďalej len „OSP“)], aby upresnil petit žaloby v časti týkajúcej sa príslušenstva

uplatňovanej pohľadávky (podľa sťažovateľa bol petit žaloby v uvedenej časti dostatočne

zrozumiteľný a určitý) a aby predložil potrebný počet rovnopisov žaloby s prílohami (podľa

sťažovateľa bol okresnému súdu požadovaný počet rovnopisov návrhu na začatie konania

predložený už pri podaní žaloby).

Sťažovateľ tvrdí, že napriek jeho názoru o neodôvodnenosti uznesenia okresného

súdu z 22. júna 2004, doplnil žalobu podaním doručeným okresnému súdu 21. júla 2004.

Napriek tomu okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie. Stalo sa tak až vo februári 2005,

t. j. po vyše 7 mesiacoch od doplnenia žaloby. Pretože postup okresného súdu vo veci

považoval sťažovateľ z hľadiska jeho plynulosti za nenáležitý, podaním z 12. apríla 2005

žiadal o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd bol vo veci nečinný až

do 19. októbra 2005.

Sťažnosťou z 19. októbra 2005 sa sťažovateľ domáhal odstránenia zbytočných

prieťahov v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov u predsedu okresného súdu. Až na základe tejto sťažnosti nariadila

zákonná sudkyňa pojednávanie v predmetnej veci na 30. november 2005.

Sťažovateľ namieta, že „... nevytýčením pojednávania dlhšie ako 2 roky v jeho veci,

ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou , a to až

do 30. 11. 2005 bolo zo strany porušovateľa porušené sťažovateľove právo podľa čl. 48

ods. 2 , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na

prejednanie veci v primeranej lehote“.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že okresný súd v predmetnom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle , ako aj jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 300 000 Sk a aby uložil krajskému súdu povinnosť nahradiť trovy sťažovateľa

v konaní pred ústavným súdom v sume 5 302 Sk.

V podaní z 23. marca 2006 doručenom ústavnému súdu 28. marca 2006 sťažovateľ

prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil, že súhlasí s upustením

od verejného ústneho pojednávania v tejto veci.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 7. marca 2006 predložil okresný súd v prílohe

listu z 22. marca 2006 ústavnému súdu spis týkajúci sa sťažovateľovej veci vedenej pod

sp. zn. uvedúc, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto

veci. K tvrdeniam sťažovateľa v sťažnosti sa okresný súd nevyjadril (kópia sťažnosti bola

okresnému súdu za týmto účelom doručená 13. marca 2006 spolu s uznesením o prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie).

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu týkajúceho sa

posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na

svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe

predložených listín a obsahu predmetného spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ doručil 12. júna 2003 okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým

sa domáhal zaplatenia pohľadávky v sume 150 000 Sk s príslušenstvom, proti Asociácii

športových klubov, B., so sídlom B. (ďalej len „žalovaný“). Tento návrh bol zaevidovaný

pod sp. zn. .

Na základe úpravy súdnej kancelárie z 24. júna 2003 bol k spisu v tejto veci 7. júla

2003 pripojený spis okresného súdu sp. zn. (vrátený bol 14. novembra 2005).

Okresný súd vyzval 3. februára 2004 (na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka

z 22. januára 2004) sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 5 dní. Výzva sa

okresnému súdu vrátila späť nedoručená 10. februára 2004.

Podľa úradného záznamu spísaného 12. mája 2004 sa na okresný súd dostavil právny

zástupca sťažovateľa Mgr. P. H., Advokátska kancelária, B., a predložil sťažovateľom

udelené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní.

Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo 14. mája 2004 bol sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne vyzvaný okresným súdom na

zaplatenie súdneho poplatku v lehote 5 dní pod hrozbou zastavenia konania. Svoju

poplatkovú povinnosť sťažovateľ splnil 28. mája 2004.

Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka z 23. júna 2004 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie okresného súdu z 22. júna 2004, ktorým

okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podaného návrhu v lehote

10 dní. Právnemu zástupcovi bola výzva doručená 13. júla 2004.

Podaním doručeným okresnému súdu 21. júla 2004 sťažovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu svoj návrh na začatie konania doplnil.

Pokynom zo 17. septembra 2004 nechal vyšší súdny úradník doručiť podaný návrh

na začatie konania žalovanému, aby sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadril, a súčasne

nechal vyzvať právneho zástupcu sťažovateľa, aby súdu v lehote 10 dní predložil doklad

o právnej subjektivite žalovaného.

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním zo 4. októbra 2004, doručeným okresnému súdu 6. októbra 2004.

Právny zástupca sťažovateľa odpovedal na výzvu okresného súdu podaním

zo 4. októbra 2004, doručeným 8. októbra 2004, v ktorom okrem iného oznámil, že

nesúhlasí, aby súd rozhodol v uvedenej veci bez pojednávania a v prílohe listu súdu priložil

doklad o právnej subjektivite žalovaného.

V úradnom zázname zo 7. novembra 2005 uviedla zákonná sudkyňa predmet konania

v sťažovateľovej veci, ktorej sa týkal pripojený spis okresného súdu sp. zn. ,

a pokynom z 9. novembra 2005 ho nechala vylúčiť; zároveň nariadila pripojiť spis

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. a zaslať vyjadrenie právneho zástupcu

žalovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa. Zákonná sudkyňa taktiež nariadila

pojednávanie vo veci na 30. november 2005, uložila predvolať naň účastníkov konania aj

ich právnych zástupcov a vyzvať právneho zástupcu žalovaného na predloženie viacerých

listinných dôkazov v zmysle jeho vyjadrenia k podanému návrhu. Zásielku okresného súdu

sa nepodarilo doručiť právnemu zástupcovi žalovaného a sťažovateľovi.

Dňa 29. novembra 2005 žalovaný prostredníctvom nového právneho zástupcu

okresnému súdu oznámil zmenu svojho právneho zastúpenia a súčasne v prílohe tohto listu

predložil súdom vyžiadané listinné dôkazy.

Okresný súd pojednávanie vo veci 30. novembra 2005 odročil s tým, že sa

nedostavili účastníci konania. Na pojednávaní boli prítomní ich právni zástupcovia.

Pojednávanie bolo odročené na 15. február 2006.

Právny zástupca sťažovateľa splnil svoju povinnosť uloženú mu na pojednávaní

30. novembra 2005 podaním doručeným okresnému súdu 13. decembra 2005, v ktorom mu

oznámil novú adresu sťažovateľa.

Podaním zo 7. februára 2006 doručeným okresnému súdu 8. februára 2006 reagoval

právny zástupca sťažovateľa na písomné vyjadrenie žalovaného k predmetu sporu

zo 4. októbra 2005.

Pred otvorením pojednávania 15. februára 2006, na ktoré sa sťažovateľ dostavil,

okresný súd doručil doplňujúce vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. februára

2006 právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý následne uviedol, že sa k nemu v lehote troch

týždňov písomne vyjadrí. Okresný súd pojednávanie uznesením odročil na neurčito.

Dňa 2. marca 2006 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie v tejto veci na 15. máj

2006 a nechala naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

III.

3.1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov ...“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola ... v primeranej lehote prejednaná ... súdom ..., ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch ...“

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.

K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

, resp. Listiny základných práv a slobôd nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr.

).

Povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(obdobne napr. , , ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa , resp. dohovoru, skúma ústavný súd vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa

správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

3.2. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o civilnej žalobe

sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanému domáha plnenia peňažného záväzku zo zmluvy

uzatvorenej podľa .

Ústavný súd, prihliadajúc predovšetkým na obsah súdneho spisu týkajúceho sa

posudzovaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , nezistil žiadne

skutočnosti svedčiace o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti predmetnej veci.

3.3. Pri posúdení správania sa sťažovateľa a jeho právneho zástupcu prihliadal

ústavný súd na ustanovenie , z ktorého pre účastníka konania vyplýva procesná

povinnosť poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého postupu

v konaní.

Túto procesnú povinnosť si sťažovateľ neplnil vždy dôsledne. Predovšetkým

neoznámil včas okresnému súdu zmenu svojho pobytu, resp. nezabezpečil iným spôsobom,

aby mu bolo možné bez prekážok doručovať písomnosti súdu, o čom svedčia neúspešné

pokusy okresného súdu o doručenie výzvy z 3. februára 2004 a predvolania na pojednávanie

nariadeného na 30. november 2005. Aktuálnu adresu sťažovateľa oznámil okresnému súdu

právny zástupca sťažovateľa až 13. decembra 2005.

K predĺženiu posudzovaného konania prispelo tiež nezaplatenie súdneho poplatku

sťažovateľom pri podaní žaloby, v dôsledku čoho bol okresný súd povinný vyzvať ho na

odstránenie tohto nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti

( o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

V sporovom konaní, akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú zodpovednosť

za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie v predmetnej veci (ktorým je spravidla súd

konajúci vo veci viazaný), za riadne predkladanie dôkazov a vykonanie iných úkonov

potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník (obdobne napr.

, ). V kontexte uvedeného nepovažoval ústavný súd za

„...neodôvodnené...“ ani uznesenie okresného súdu z 22. júna 2004 (tak ako to sťažovateľ

v sťažnosti namietal), ktorým okresný súd okrem iného uložil sťažovateľovi presne

špecifikovať výšku uplatňovaných nárokov pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky.

K predĺženiu posudzovaného konania prispeli teda aj nedostatky sťažovateľovho návrhu na

začatie konania, ktoré bolo potrebné zákonom stanoveným postupom odstrániť.

Na druhej strane ústavný súd po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu

sp. zn. konštatuje, že označené skutočnosti týkajúce sa správania sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu mohli ovplyvniť celkovú dĺžku posudzovaného konania iba

v obmedzenom rozsahu.

3.4. Ústavný súd preto skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov

v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup okresného súdu

konajúceho v predmetnej veci.

Podľa len čo konanie začalo, musí v ňom súd postupovať i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Postup okresného súdu v posudzovanom konaní nesmeroval efektívne a účinne

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania už v jeho úvodných fázach (po podaní

žaloby 12. júna 2003).

Po pripojení spisu v súvisiacej právnej veci sťažovateľa a žalovaného (7. júla 2003)

bol okresný súd v konaní nečinný až do 3. februára 2004, keď vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku (takmer sedem mesiacov). Pokus o doručenie výzvy (ktorá sa

vrátila späť ako nedoručená 10. februára 2004) opakoval okresný súd 14. mája 2004 (po

troch mesiacoch). Na odstránenie nedostatkov žaloby vyzval okresný súd sťažovateľa až

uznesením z 22. júna 2004 (rok po podaní žaloby).

Podľa názoru ústavného súdu bolo možné uvedené procesné úkony týkajúce sa

odstraňovania nedostatkov v podmienkach konania a prípravy prejednania veci realizovať

vzhľadom na ich charakter a obtiažnosť v podstatne kratšom časovom období, pričom

niektoré z nich bolo možné realizovať aj paralelne (napr. výzva na zaplatenie súdneho

poplatku a výzva na doplnenie návrhu na začatie konania). Za primeranú v tomto zmysle

považoval ústavný súd dobu maximálne štyroch mesiacov. Zostávajúcu časť označeného

obdobia od podania žaloby po výzvu okresného súdu sťažovateľovi na odstránenie

nedostatkov žaloby (približne osem mesiacov) posúdil ústavný súd ako obdobie, v ktorom

dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní zavinením okresného súdu.

Okresný súd bol v posudzovanom konaní následne nečinný v období od 8. októbra

2004, keď mu bola doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa na výzvu ohľadne

predloženia dokladu o právnej subjektivite žalovaného, do 7. novembra 2004, keď zákonná

sudkyňa posúdila predmet konania v sťažovateľovej veci, ktorej sa týkal pripojený spis

okresného súdu sp. zn. a pokynom z 9. novembra 2005 nariadila realizáciu

ďalších procesných úkonov vo veci (približne trinásť mesiacov).

Vzhľadom na označené obdobia neefektívnej činnosti a nečinnosti okresného súdu

v uvedenej veci (spolu dvadsaťjeden mesiacov) dospel ústavný súd k záveru, že základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( )

a jeho právo na prejednanie veci v primeranej dobe (čl. 6 ods. 1 dohovoru) boli porušené

(bod 1 výroku nálezu).

3.5. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v ďalšom

priebehu posudzovaného konania bez prieťahov.

Podľa „... Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať

pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,

kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.“

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj porušenie jeho práva

na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresného

súdu, podľa tomuto súdu prikázal, aby v ďalšom priebehu

posudzovaného konania konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

3.6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

z dôvodu, že v dôsledku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní „...sa nemohol

účinne domôcť svojho práva na vyplatenie zmluvne dohodnutej odmeny a tým pádom

uspokojovať svoje hmotné a kultúrne potreby...“.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože porušenie práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť

obnovením stavu pred ich porušením a výrok ústavného súdu, deklarujúci toto porušenie

nemožno, vzhľadom na okolnosti prípadu, považovať za dostatočnú a účinnú nápravu,

priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 20 000 Sk (bod 3

výroku nálezu). Priznaná suma finančného zadosťučinenia zohľadňuje podľa názoru

ústavného súdu nemajetkovú ujmu sťažovateľa v označenom konaní, v ktorom sa domáha

vyplatenia časti odmeny na základe tzv. „Hráčskej zmluvy“ z 27. októbra 1997. Pri

posúdení miery tejto nemajetkovej ujmy prihliadal ústavný súd na závažnosť predmetu

konania pre sťažovateľa (vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky), na celkovú dobu

predmetného konania (tri roky), na dĺžku zistených období poznačených zbytočnými

prieťahmi, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd (dvadsaťjeden mesiacov), ako aj na

skutočnosť, že sťažovateľ sčasti zavinil predĺženie celkovej doby prerokovania predmetnej

veci (neoznámením zmeny svojho pobytu, nezaplatením súdneho poplatku pri podaní

žaloby a nedostatkami návrhu na začatie konania, ktoré bolo potrebné odstrániť).

Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel

(bod 5 výroku nálezu).

3.7. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu

trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v uvedenom konaní vo výške 5 302 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia

, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne

alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri stanovení priznanej finančnej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a),

c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že predmet

konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,

alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS

129/03, ).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní

pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. mohol sťažovateľ

požadovať náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2x 2 501 Sk + 2x 150 Sk.

Ústavný súd dospel k záveru, že uplatnená náhrada trov konania právneho zastúpenia

neodporuje platným právnym predpisom, preto v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej

právnym zástupcom sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006