Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 235/06
PDF · 134.63 KB
No categories available
I. ÚS 235/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., bytom T., vo veci namietaného porušenia základného
práva „na spravodlivý proces, na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1“ a základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12 C 258/01
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2006
doručená sťažnosť J. D., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva „na spravodlivý proces, na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1“
a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom
súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 258/01.
Sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
základných práv v predmetnom konaní, a priznal mu „primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 400 000 Sk“ .
Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že rozsudkom okresného
súdu č. k. PN-12 C 258/01-186 z 18. novembra 2005 bolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (v konaní bol sťažovateľ odporcom). Sťažovateľ napadol
rozsudok odvolaním z 13. januára 2006. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd
v predmetnom konaní porušil ním označené základné práva.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom (...).
Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v napadnutom konaní
porušil ním označené základné práva zaručené v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
o inom zásahu dozvedieť.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre
prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje
zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04).
Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti
Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127
ústavy, ktorou sa namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto
základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej lehoty je teda v prípade tohto práva
vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o jeho porušení.
Posúdenie tejto možnosti je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného práva, ako
aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.
Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti rozhodujúce pre plynutie zákonnej lehoty na
podanie sťažnosti, z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že o namietaných
skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu sa sťažovateľ dozvedel najneskôr
18. novembra 2005, keď okresný súd vo veci vyniesol rozsudok, resp. 3. januára 2006, keď
mu bol tento rozsudok doručený. Po tomto dátume sťažovateľ žiadny prieťah v konaní
okresného súdu už nenamietal a ani neuvádza. Predmetnú sťažnosť však ústavnému súdu
podal až 28. júna 2006, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania
pred ústavným súdom. Ústavný súd pritom nezistil z obsahu sťažnosti sťažovateľa žiadnu
skutočnosť alebo dôvod na to, aby zákonnú lehotu dvoch mesiacov počítal v danej veci od
neskoršieho času, než je čas, keď mu bolo oznámené, resp. doručené uvedené rozhodnutie
okresného súdu.
Z týchto dôvodov bolo potrebné jeho sťažnosti v časti namietajúcej porušenie
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.
Sťažovateľ ďalej namietal porušenie „i ďalšieho“ základného práva „na spravodlivý
proces, na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy“. Porušenie základného práva na
spravodlivý proces malo spočívať v zásade v tom, že okresný súd plne neprihliadol na
„dôkazový materiál“ predložený sťažovateľom. Z obsahu odvolania z 13. januára 2006
proti prvostupňovému rozsudku je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv a aj práva
na spravodlivý proces domáhal v rámci ešte neskončeného konania pred odvolacím súdom.
Vychádzajúc z už vyššie citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy („ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach ... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)
a skutočnosti, že ochranu označeného základného práva sťažovateľovi poskytne odvolací
súd, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde „sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov“.
Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej normy a skutočnosti, že sťažovateľ
v priebehu posudzovaného konania nenamietal zaujatosť zákonného sudcu, teda nevyužil
iný právny prostriedok, ktorý zákon (Občiansky súdny poriadok) na ochranu jeho práva
účinne poskytol, ústavný súd tú časť jeho sťažnosti, v ktorej namietal porušenie základného
práva na „nestranného sudcu“ odmietol ako neprípustnú.
V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu je predmetom predbežného
prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu k základným právam alebo slobodám,
porušenie ktorých sa namieta. Rozhodnutie o prikázaní vo veci konať, o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a náhrade trov konania nadväzuje na rozhodnutie
o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Vyššie uvedené dôvody však viedli
k tomu, že ústavný súd odmietol celú sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2006