Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., bytom T., vo veci namietaného porušenia základného

práva „na spravodlivý proces, na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1“ a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2006

doručená sťažnosť J. D., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva „na spravodlivý proces, na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1“

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v konaní vedenom na Okresnom

súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

základných práv v predmetnom konaní, a priznal mu „primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 400 000 Sk“ .

Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. PN-12 C 258/01-186 z 18. novembra 2005 bolo vyporiadané bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (v konaní bol sťažovateľ odporcom). Sťažovateľ napadol

rozsudok odvolaním z 13. januára 2006. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd

v predmetnom konaní porušil ním označené základné práva.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom (...).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v napadnutom konaní

porušil ním označené základné práva zaručené v a v .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa

pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , pričom neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127

, ktorou sa namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto

základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej lehoty je teda v prípade tohto práva

vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o jeho porušení.

Posúdenie tejto možnosti je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného práva, ako

aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti rozhodujúce pre plynutie zákonnej lehoty na

podanie sťažnosti, z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že o namietaných

skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu sa sťažovateľ dozvedel najneskôr

18. novembra 2005, keď okresný súd vo veci vyniesol rozsudok, resp. 3. januára 2006, keď

mu bol tento rozsudok doručený. Po tomto dátume sťažovateľ žiadny prieťah v konaní

okresného súdu už nenamietal a ani neuvádza. Predmetnú sťažnosť však ústavnému súdu

podal až 28. júna 2006, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom. Ústavný súd pritom nezistil z obsahu sťažnosti sťažovateľa žiadnu

skutočnosť alebo dôvod na to, aby zákonnú lehotu dvoch mesiacov počítal v danej veci od

neskoršieho času, než je čas, keď mu bolo oznámené, resp. doručené uvedené rozhodnutie

okresného súdu.

Z týchto dôvodov bolo potrebné jeho sťažnosti v časti namietajúcej porušenie

základného práva zaručeného odmietnuť podľa zákona

o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.

Sťažovateľ ďalej namietal porušenie „i ďalšieho“ základného práva „na spravodlivý

proces, na nestranného sudcu podľa “. Porušenie základného práva na

spravodlivý proces malo spočívať v zásade v tom, že okresný súd plne neprihliadol na

„dôkazový materiál“ predložený sťažovateľom. Z obsahu odvolania z 13. januára 2006

proti prvostupňovému rozsudku je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv a aj práva

na spravodlivý proces domáhal v rámci ešte neskončeného konania pred odvolacím súdom.

Vychádzajúc z už vyššie citovaného ustanovenia („ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach ... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a skutočnosti, že ochranu označeného základného práva sťažovateľovi poskytne odvolací

súd, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa ustanovenia „sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov“.

Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej normy a skutočnosti, že sťažovateľ

v priebehu posudzovaného konania nenamietal zaujatosť zákonného sudcu, teda nevyužil

iný právny prostriedok, ktorý zákon () na ochranu jeho práva

účinne poskytol, ústavný súd tú časť jeho sťažnosti, v ktorej namietal porušenie základného

práva na „nestranného sudcu“ odmietol ako neprípustnú.

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu je predmetom predbežného

prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu k základným právam alebo slobodám,

porušenie ktorých sa namieta. Rozhodnutie o prikázaní vo veci konať, o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrade trov konania nadväzuje na rozhodnutie

o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Vyššie uvedené dôvody však viedli

k tomu, že ústavný súd odmietol celú sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006