Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 308/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., L., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Levice a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2006

doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v procesnom postavení žalovaného je

účastníkom konania vedeného okresným súdom pod označenou spisovou značkou. Okresný

súd uznesením z 8. apríla 1998 schválil v predmetnom konaní podľa § 99 ods. 2

(ďalej aj „OSP“) súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi

konania. Sťažovateľ poukazuje na to, že vo všetkých prílohách návrhu na začatie konania

bola uvedená adresa jeho trvalého pobytu (...) L. Okresný súd mu však napriek tomu

doručoval uznesenie o schválení súdneho zmieru na inú adresu, ktorá nikdy nebola adresou

jeho trvalého pobytu a taktiež nebola známa zo žiadnej písomnosti založenej v súdnom

spise. Z toho dôvodu nebola sťažovateľovi zásielka s uznesením o schválení súdneho

zmieru doručená.

Nadväzne na to okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru L. (ďalej

len „obvodné oddelenie“) o doručenie zásielky, pričom v žiadosti o jej doručenie znovu

uviedol nesprávnu adresu, na ktorú sťažovateľovi už predtým neúspešne doručoval.

Obvodné oddelenie v odpovedi na žiadosť okresného súdu mu podaním z 27. júla

1998 oznámilo, že sťažovateľ je prihlásený na trvalý pobyt na vyššie uvedenej adrese,

a pretože v mieste trvalého bydliska nebol zastihnutý, doručenie zásielky nebolo vykonané.

Opakovaný pokus o doručenie zásielky už zo strany obvodného oddelenia nebol

urobený a ani okresný súd sa ju znovu nepokúšal doručiť na správnu adresu, ktorá mu bola

oznámená obvodným oddelením, pričom sťažovateľ tvrdí, že sa na uvedenej adrese v tom

čase zdržiaval.

Namiesto pokusu o opakované doručenie zásielky okresný súd ustanovil

sťažovateľovi vyhláškou sp. zn. zo 16. septembra 1998 opatrovníka na účely

doručenia uznesenia o schválení súdneho zmieru. Z doručenky pre súdneho doručovateľa

vyplýva, že súdom ustanovený opatrovník prevzal rozhodnutie o ustanovení opatrovníka

spolu s uznesením o schválení súdneho zmieru 29. septembra 1998. Nadväzne na to

vyznačil okresný súd na predmetnom uznesení doložku právoplatnosti a vykonateľnosti,

podľa ktorej nadobudlo toto uznesenie právoplatnosť dňom 29. septembra 1998 a stalo sa

vykonateľným 26. októbra 1998.

Dňa 7. apríla 2006 sťažovateľ nahliadol do súdneho spisu v označenom konaní

a súčasne prevzal odpis uznesenia o schválení súdneho zmieru. Sťažovateľ tvrdí, že až

v tento deň sa prvýkrát oboznámil so všetkými skutočnosťami súvisiacimi s postupom

okresného súdu pri doručovaní uznesenia o schválení súdneho zmieru a od toho dňa si

riadne plní povinnosti voči žalobcovi, ktoré mu uvedené uznesenie ukladá.

Odvolávajúc sa na právny stav platný v relevantnom čase, ako aj na judikatúru

ústavného súdu sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd pri doručovaní uznesenia

o schválení súdneho zmieru postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku. Preto podľa sťažovateľa neboli v okolnostiach prípadu splnené zákonné

podmienky na vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia o schválení

súdneho zmieru.

Sťažovateľ ďalej argumentuje tým, že okresný súd mu ustanovil opatrovníka napriek

tomu, že pre takýto postup neboli naplnené zákonné podmienky podľa .

V danej veci totiž „... okresný súd nemohol mať za preukázaný záver, že pobyt sťažovateľa

nie je známy, pretože pobyt sťažovateľa mu bol známy, naposledy z listu obvodného

oddelenia Policajného zboru z 27. júla 1998, a v predmetnom konaní nešlo o doručovanie

písomnosti účastníkovi konania na adresu v cudzine. S oprávnením súdu ustanoviť

účastníkovi konania opatrovníka na doručovanie písomností v konaní je zároveň spojená

jeho ústavná zodpovednosť, aby skutkové okolnosti významné pre posúdenie splnenia alebo

nesplnenia zákonných podmienok na takýto postup boli preukázané mimo rozumných

pochybností. Okresný súd Levice bol povinný podrobne a dostatočne skúmať, či boli

naplnené zákonné podmienky na ustanovenie opatrovníka sťažovateľovi na doručenie

uznesenia o schválení súdneho zmieru tak, aby to bolo v súlade s ústavným právom

sťažovateľa ako účastníka konania na súdnu ochranu, najmä ak uznesenie ukladá

sťažovateľovi povinnosti voči druhému účastníkovi konania. V tomto smere je hodná

pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Levice o ustanovení opatrovníka nerozhodol

uznesením, ktoré by obsahovalo odôvodnenie jeho rozhodnutia, ale vyhláškou, čo možno

tiež považovať za postup, ktorý je v zjavnom rozpore s článkom 2 ods. 2 Slovenskej

republiky“.

Poukazujúc na uvedené dôvody vyslovil názor, „... že Okresný súd Levice

nepostupoval ústavne konformným spôsobom, keď sa vôbec nepokúsil doručiť uznesenie

o schválení súdneho zmieru na adresu trvalého pobytu sťažovateľa, ktorá bola súdu známa,

ale namiesto toho mu ustanovil opatrovníka na doručenie uznesenia bez toho, aby

dostatočným spôsobom preskúmal otázku, či sú na takýto postup naplnené všetky

podmienky ustanovené v .

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.

z 8. apríla 1998 o schválení súdneho zmieru nebolo sťažovateľovi nikdy

doručené do vlastných rúk, a to ani takým spôsobom, ktorý by bolo možné podľa

príslušných ustanovení považovať za náhradné doručenie.

Na náhradné doručenie uznesenia sťažovateľovi neboli naplnené zákonom ustanovené

podmienky.

Okresný súd Levice aj napriek svojmu nesprávneho postupu pri doručovaní

uznesenia o schválení súdneho zmieru sťažovateľovi, v rozpore so skutkovým a právnym

stavom veci, opatril uznesenie o schválení zmieru doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,

hoci rozhodnutie, vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, sa nestalo

právoplatným a ani vykonateľným.

Sťažovateľ si až dňa 7. apríla 2006 súčasne s nahliadnutím do spisu prevzal odpis

predmetného rozhodnutia súdu. Uvedeným dňom podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a dňom 26. apríla 2006 vykonateľnosť. Na základe uvedeného

rozhodnutia si sťažovateľ riadne plní povinnosti, ktoré mu vykonateľné rozhodnutie ukladá.

V predmetnej veci sa Okresný súd Levice pri doručovaní uznesenia o schválení

súdneho zmieru sťažovateľovi dôsledne neriadil ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, a príslušné zákonné ustanovenia upravujúce doručovanie aplikoval tak, že došlo

k popretiu ich účelu, podstaty a zmyslu. Postup okresného súdu preto považuje sťažovateľ

za nekonformný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Doručenie uznesenia o schválení súdneho zmieru sťažovateľovi, ktoré zaväzuje

sťažovateľa k plneniu povinností, prostredníctvom opatrovníka ustanoveného súdom, hoci

na takéto konanie neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady, treba považovať

za odmietnutie prístupu k spravodlivosti a za porušenie ústavného práva na súdnu alebo inú

právnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Ako konštatoval Ústavný súd

Slovenskej republiky, obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené

relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo

iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva

na súdnu alebo inú právnu ochranu (nález sp. zn. ).

Na základe vyššie uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že Okresný súd

Levice svojím postupom pri doručovaní uznesenia o schválení súdneho zmieru a opatrením

uznesenia o schválení súdneho zmieru doložkou právoplatnosti s dátumom právoplatnosti

29. september 1998 a doložkou vykonateľnosti s dátumom vykonateľnosti 26. október 1998,

porušil jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces podľa prvej

vety Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby po preskúmaní jeho sťažnosti vo veci

rozhodol ústavný súd nasledovným nálezom:

„Okresný súd Levice v konaní vedenom pod sp. zn. svojím postupom pri

doručovaní uznesenia o schválení súdneho zmieru z 8. apríla 1998 sťažovateľovi porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v článku 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Levice v konaní vedenom pod sp. zn. opatrením uznesenia

o schválení súdneho zmieru z 8. apríla 1998 doložkou právoplatnosti s dátumom

právoplatnosti 29. september 1998 a doložkou vykonateľnosti s dátumom vykonateľnosti

26. október 1998 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

zaručené v článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivý súdny

proces zaručené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Vyhlášku Okresného súdu Levice sp. zn. zo 16. septembra 1998

o ustanovení opatrovníka sťažovateľovi na doručenie rozhodnutia zrušuje.

Doložku právoplatnosti s dátumom právoplatnosti 29. september 1998 a doložku

vykonateľnosti s dátumom vykonateľnosti 26. október 1998 na uznesení Okresného súdu

Levice o schválení súdneho zmieru sp. zn. z 8. apríla 1998 zrušuje.

Okresný súd Levice je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. M. B., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Na základe výzvy ústavného súdu z 21. mája 2006 bol ústavnému súdu 6. júla 2006

predložený spis okresného súdu sp. zn. . Z č. l. 20 uvedeného spisu

predovšetkým vyplýva, že okresný súd, tak ako sa to uvádza v sťažnosti, ustanovil

16. septembra 1998 sťažovateľovi opatrovníka na doručenie uznesenia sp. zn.

z 8. apríla 1998. Súdom ustanovený opatrovník prevzal uvedené uznesenie 29. septembra

1998.

Z obsahu súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd ďalej zistil, že na jeho č. l. 21

sa nachádza splnomocnenie, ktoré 14. októbra 1998 sťažovateľ udelil advokátovi

JUDr. R. D., L., ktorým ho okrem iného v súvislosti s označeným konaním splnomocňuje

na „uzavretie novej dohody o splátkach a (...) Blava ()“.

Z úradného záznamu spísaného v občianskoprávnej kancelárii vyplýva, že „Práv.

zást. odporcu plná moc na p. v. so súhlasom sudcu Dr. R. nahliadol do spisu

za prítomnosti ved. kanc. dňa 15. 10. 1998“. Tento úradný záznam je podpísaný právnym

zástupcom sťažovateľa podľa plnej moci zo 14. októbra 1998 (vyplýva to z porovnania

podpisu menovaného advokáta s jeho podpisom na označenom splnomocnení) a vedúcou

súdnej kancelárie (nečitateľný podpis).

Podľa ustanovenia možno sťažnosť podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. uviedol: „Sťažnosť podľa čl. 127

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti

podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti.“

Porušenie označených základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. sťažovateľ namietal v sťažnosti zo 7. júna 2006 (toho istého dňa

podanej na poštovú prepravu) doručenej ústavnému súdu 9. júna 2006.

Sťažovateľ odvodzuje dodržanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu tvrdiac,

že „O postupe Okresného súdu Levice pri doručovaní uznesenia o schválení súdneho

zmieru vrátane ustanovenia opatrovníka súdom sa sťažovateľ dozvedel až nahliadnutím

do súdneho spisu vedeného v konaní sp. zn. dňa 7. apríla 2006“.

Ústavný súd sa s uvedenou argumentáciou sťažovateľa, pokiaľ ide o dodržanie lehoty

na podanie sťažnosti, nestotožňuje.

Vychádzajúc zo zistení ústavného súdu vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného

súdu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa o skutočnostiach, ktoré podľa obsahu

sťažnosti zakladajú porušenie jeho označených práv, mohol dozvedieť už od 15. októbra

1998, teda odo dňa, keď bol predmetný spis predložený na nahliadnutie jeho právnemu

zástupcovi. V tom čase bolo už z uvedeného spisu zrejmé, aký postup zvolil okresný súd

pri doručovaní uznesenia o schválení súdneho zmieru sťažovateľovi vrátane ustanovenia

opatrovníka. Na základe uvedeného považoval ústavný súd za dostatočne preukázané, že

sťažnosť voči namietanému postupu okresného súdu bola podaná po uplynutí zákonom

ustanovenej dvojmesačnej lehoty

Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd

sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako podanú oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti nie je už potrebné rozhodovať o takých nárokoch na ochranu

ústavnosti, ktorých uplatnenie a použitie predpokladá aspoň čiastočnú úspešnosť

sťažnosti ( ). Preto ústavný súd nerozhodoval o zrušení vyhlášky

okresného súdu sp. zn. zo 16. septembra 1998 ani o zrušení doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na označenom uznesení, čoho sa sťažovateľ

taktiež domáhal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006