Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5To-42-2021.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/42/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaných: F. Z., nar. XX.XX.XXXX a spol., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.9.2020, č.k. 18T/35/2018-451 na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.1.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda, rozsudkom zo dňa 23.9.2020, č.k. 18T/35/2018-451 rozhodol tak, že obžalovaných F. Z., O. B., P. P. a Z. C. podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. 2Pv 476/17/2201-27 zo dňa 20.04.2018, v ktorej im bolo kladené za vinu, že sa mali dopustiť zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 07.10.2007 v čase o 16:00 hod v S., okres Dunajská Streda, spoločným konaním preskočili riadne oplotenú bránu vedúcu do oploteného dvora rodinného domu pod súpisným číslom X na S. ulici v S., ktorý bol obývaný S. O., nar. XX.XX.XXXX, tam obvinení O. B. a F. Z. chytili na dvore S. O. za jeho pravú a ľavú ruku a obvinení P. P. a Z. C. ho udierali rukami a päsťami do oblasti tváre, následne ho udierali a kopali do celého tela aj s obvineným O. B., po čom S. O. spadol na zem, kde ho naďalej kopali do celého tela a ako ležal na zemi obvinený O. B. chytil jeho pravú ruku a pritiahol ho k drevenému pňu, na ktorý položil jeho pravú ruku, vtedy sa ho obvinený P. P. opýtal, že s ktorou rukou udrel F. Z. - CUKORA, na čo mu obvinený P. P. začal vykrúcať malíček pravej ruky a so sekerou sa zahnal na jeho ruku, avšak vtedy vytrhol svoju ruku z držania obvineného O. B., a obvinený P. P. sekerou zaťal iba do prázdneho pňa, na to ho začali všetci štyria obvinení biť po celom tele, kopať a udierať, potom obvinení Z. C. a O. B. mu znovu chytili pravú ruku a zase ju dávali na peň, obvinený P. P. otočil sekeru a tupou zadnou časťou hlavy sekery ho udrel do čela, z čoho zostal omráčený a na záver mu povedali, že ak do večera neopustí S., tak sa vrátia a znovu ho zbijú, pričom S. O. spôsobili zranenia a to otras mozgu, zlomeninu prednej steny čeľuste, zlomeniny nosových kostí, pomliaždenie tváre a oblasti hrudnej chrbtice, ktorých doba liečenia bola od 07.10.2007 do 25.10.2007, podľa znaleckého posudku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného S. O., nar. XX.XX.XXXX v W. Z., trvale bytom T. XXX/X, S., s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, proti výroku o oslobodení obžalovaných, v ich neprospech, ktoré odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 18.11.2020. V odôvodnení odvolania prokurátor uviedol (skrátene).
3. Rozhodnutie súdu považujem za nesprávne. Súd všetky vo veci zadovážené dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaných, pričom nevzal do úvahy tie dôkazy, ktoré svedčia v ich neprospech. 4. O vine obžalovaných svedčí predovšetkým výpoveď samotného poškodeného S. O., ktorý usvedčuje (konštantne) všetkých štyroch obžalovaných zo spáchaného skutku. Taktiež sú obžalovaní z tohto skutku usvedčovaný výpoveďou svedka T. Z. a následne (podporne) aj listinnými dôkazmi (lekárske správy, znalecký posudok). 5. Poškodený S. O. na hlavnom pojednávaní dňa 12.06.2019 uviedol, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Po útoku mu vzali 150,- Sk, následne išli do baru, kde sa pochválili, že ho zbili. P. sa ho pýtal, ktorou rukou udrel bratranca Z., najprv mu vykrúcali prsty, potom mu chceli sekerou odťať zápästie. Následne dostal od P. jeden úder do čela a potom druhý do oblasti chrbtice. Susedka na nich začala kričať, oni sa zľakli a utiekli. Následne asi po týždni ho vyhľadali P., C., B., pričom mu začali ponúkať finančnú hotovosť, že ak ju nezoberie, má sa odsťahovať zo S.. V dome bol vtedy s ním Z., ktorý to videl, sedel na gauči. Po incidente sa skrýval z dôvodu, že mal z obžalovaných strach. Poškodený v rámci jednotlivých výpovedí v prípravnom konaní podrobne opisoval priebeh skutku, pričom s výnimkou podaného trestného oznámenia zakaždým označil ako útočníkov všetkých štyroch obžalovaných. 6. Zároveň čo sa týka výpovede svedka T. Z. je potrebné uviesť nasledovné. Na pojednávaní dňa 26.08.2020 svedok uviedol, že on nič nevidel, bol vnútri. On počul len toľko, ked' obžalovaný prišiel do izby a hodil taniere o zem. Vtedy mu povedal, že ho zbili B., C. a ďalšie mená si nepamätá. Na otázku či mu hovorili, ako má vo veci vypovedať odpovedal nie. Následne bola podľa § 264 ods. 1 Tr. por. čítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 06.02.2018, pričom svedok po jej prečítaní uviedol, že sa pridržiava tejto výpovede. Zároveň taktiež na d'alšiu otázku svedok uviedol, že pravda je to, čo uviedol pred vyšetrovateľom. Svedok dňa 06.02.2018 uviedol, že v roku 2007 býval so S. O. v rodinnom dome v S.. Predmetný deň ležal v posteli na izbe, pričom začul buchot železnej brány. Buchot začul aj S. O. a tak vyšiel na dvor. On nevidel kto a ako preliezol vstupnú bránu, z dvora bolo počuť veľký krik. Vtedy vyšiel na dvor aj on a videl, že na dvore sú traja alebo štyria ľudia, pričom pamätá sa, že medzi nim bol O. B. a C.. Títo štyria následne šli do zadnej časti záhrady, kde sa im schoval S. O., on šiel naspäť do izby, nevidel čo sa deje, len počul krik. Potom to celé skončilo a oni odišli. O. sa následne vrátil dosť zbitý. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 26.08.2020 je zrejmé, že práve tejto výpovede sa svedok pridržiava, pričom v tejto výpovedi celkom jednoznačne označil medzi útočníkmi osoby B. a C.. O tom, že poškodený S. O. utrpel viaceré zranenia svedčí jednak vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, ako aj lekárske správy. Znalec taktiež vyhodnotil, že poranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený. Zároveň samotná skutočnosť, že poškodený bol viackrát súdne trestaný nemôže sama o sebe znižovať dôveryhodnosť jeho výpovede. 7. Mám zato, že súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka T. Z., ktorý sám na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania, ktorá mu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a v rámci ktorej označil za útočníkov resp. za osoby, ktoré boli v predmetný deň na dvore rodinného domu obžalovaných C. a B.. Nebola preukázaná iná možná verzia daného skutku, pričom taktiež nebol vykonaným dokazovaním preukázaný ani zistený dôvod, z akého by si mal poškodený predmetný skutok, resp. páchateľov daného skutku vymyslieť a lživo obviniť vyššie uvedených obžalovaných. Poškodený konštantne označoval za páchateľov vyššie uvedených štyroch obžalovaných, pričom dvoch z nich (B., C.) označil priamo aj svedok S. Z. v rámci výpovede z prípravného konania. Zároveň medzi svedkom Z. a poškodeným O. bola v prípravnom konaní vykonaná aj konfrontácia, v rámci ktorej svedok Z. potvrdil, že spoznal všetky osoby (B., P., C., Z.), ktoré preliezli bránu rodinného domu. Výpoveď poškodeného je v tomto smere podporená aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva (čo do priebehu a spôsobu vzniku jednotlivých zranení). Nakoľko Okresný súd Dunajská Streda tak v danom prípade nevzal do úvahy dôkazy svedčiace o vine obžalovaných, resp. tieto nedôvodne vyhodnotil ako nedôveryhodné, je potrebné rozhodnutie súdu považovať za nesprávne. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 8. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval prokurátor na svojom odvolaní. Obžalovaný navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Splnomocnenec poškodeného žiadal priznať náhradu škody vo výške 1.307,7 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. 9. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. 11. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor vo svojom odvolaní nevytýka prvostupňovému súdu v tomto smere žiadne pochybenia. 12. Vykonané dokazovanie prvostupňový súd správnym spôsobom vyhodnotil (s výnimkou jedného pochybenia, ktoré je uvedené nižšie v odôvodnení tohto uznesenia, v odseku 15) a podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym záverom. 13. Oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu, napadnutý odvolaním, vychádza zo zistenia, že ku skutku popísanému v obžalobe došlo, pochybnými je však to, kto presne poškodeného vydieral, ublížil na zdraví a neoprávnene vnikol do jeho obydlia. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že poškodený S. O. v priebehu celého konania svoju výpoveď menil v otázke označenia možných páchateľov, resp. najprv páchateľov označil a potom odmietol vypovedať kvôli strachu. Z výpovede svedka Z. však vyplýva, že to bol práve poškodený, ktorý ho zbil a žiadal od neho takú výpoveď, v ktorej by ako útočníkov označil práve obžalovaných. Okrem obžalovaného Z. C. ide v osobách obžalovaných o úplne bezúhonné osoby, súdne netrestaných, nie problematické osoby (na rozdiel od poškodeného, ktorý je osobou viackrát súdne trestanou, v súčasnosti vo väzbe pre násilnú trestnú činnosť). Prvostupňový súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemohol spoľahlivo uzavrieť, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu bol spáchaný obžalovanými alebo len niektorým z obžalovaných. Všetci obžalovaní svoju vinu počas celého konania popierali, uvádzali, že nikdy neboli na dvore daného rodinného domu, neboli na mieste činu, poškodeného nenapadli, nemali s ním konflikt. Konflikt nemali ani so svedkom Z., čo svedok Z. aj potvrdil. Keďže v konaní nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, či súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne preukazovali, že skutok popísaný v obžalobnom návrhu spáchali obžalovaní, či len niektorý z nich, súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Po vykonaní dokazovania v konaní nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že skutok spáchali práve a jednoznačne obžalovaní. 14. Odvolací súd považuje zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré sú citované v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia za správne a zákonné. K spôsobu vyhodnotenia dôkazov odvolací súd uvádza, že nezistil, že by prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaných tak, ako to vo svojom odvolaní namieta prokurátor. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil prvostupňový súd, pretože súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nemožno prakticky nič vytknúť. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa neodporuje základným princípom logického myslenia. Ak súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil prvostupňový súd. 15. Jediným pochybením prvostupňového súdu pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov, bolo to, že vo vzťahu k svedkovi T. Z., pri hodnotení jeho výpovedí, poukazoval na to, že svedok bol vypočutý celkovo 4 krát a pri každej svojej výpovedi vypovedal inak. Prvostupňový súd pritom poukázal aj na výpovede tohto svedka, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní prečítané v súlade s príslušným ustanovení Trestného poriadku a preto ich nemožno brať pri hodnotení dôkazov do úvahy. Táto chyba však nemala vplyv na správnosť hodnotenia výpovede menovaného svedka a následne ani na správnosť záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd pri hodnotení komplexu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k uvedenému svedkovi možno vychádzať z jeho výpovede, ktorú urobil na hlavnom pojednávaní a tiež z jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 6. 2. 2018, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Obsah týchto výpovedí, bol popísaný v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto odvolací súd nepotrebuje na tomto mieste znovu tento obsah opisovať. Z obsahu týchto výpovedí je zrejmé, že si navzájom odporujú a nedávajú jasný a zrozumiteľný popis skutku, ktorý sa mal stať podľa obžaloby. Svedok po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, pri konfrontácii s ňou uviedol, že zotrváva na výpovedi z hlavného pojednávania, teda, že nič nevidel, že nevidel na poškodenom žiadne zranenia a to, že poškodeného zbili obžalovaní B. a C., mu mal povedať poškodený. Svedok tiež uviedol, že poškodený ho aj zbil, aj sa mu vyhrážal. Rovnako potvrdil aj svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie o tom to, že si svoju skoršiu výpoveď (v ktorej vypovedal proti obžalovaným) vymyslel a že ju na ňu naviedol poškodený. Vyhodnotenie takéhoto svedka ako málo dôveryhodnej osoby, je podľa názoru odvolacieho súdu namieste a logické. 16. Pokiaľ ide o vyhodnotenie pravdivosti výpovede poškodeného S. O. a hodnovernosti jeho osoby, ako aj o vyhodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, odvolací súd odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje. Možno iba v stručnosti zopakovať, že nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti. Ostatné vykonané dôkazy, pri ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach, vinu obžalovaných rovnako nepreukazujú. Tak ako prvostupňový súd, aj odvolací súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo bez rozumných pochybností a hodnoverne preukázané, že to boli práve obžalovaní, ktorý práve tým ich konaním, ktoré je uvedené v skutkovej vete obžaloby, spáchali skutok, kladený im za vinu. Rozsah dokazovania bol vyčerpaný v konaní pred prvostupňovým súdom a v súčasnosti niet ďalších dôkazov, ktoré by teraz pretrvávajúce nejasnosti a rozpory mohli odstrániť. Preto je pri rozhodovaní potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo tak, ako to v napadnutom rozsudku urobil prvostupňový súd. 17. K odvolacím námietkam prokurátora, tunajší súd uvádza, že tieto sú založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov, ako to urobil prvostupňový súd. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v odsekoch 14 až 16 tohto uznesenia, považuje odvolací súd vyhodnotenie vykonaného dokazovania zo strany prvostupňového súdu za správne, čím dáva aj odpoveď na prevažnú časť jeho odvolacích námietok. K samotnej výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 12. 6. 2019, ktorá je v spise zachytená na číslach listu 381 a 382, je potrebné uviesť, že poškodený vo svojej výpovedi veľmi málo, nepresne a neadresne vypovedá o samotnom priebehu fyzického konfliktu, ktorý mal mať s obžalovanými, pri ktorom mu mali obžalovaní spôsobiť zranenia popísané v obžalobe. Poškodený vo svojej výpovedi uvádza, že je to tak, ako to prokurátor prečítal. Následne bola prokurátorovi daná možnosť, aby poškodeného vypočul, pričom prokurátor pri svojom výsluchu poškodeného nevypočul na konkrétne okolnosti priebehu fyzického útoku, ktorého sa mali dopustiť obžalovaní. Výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní tak nedáva jasný a presvedčivý dôkaz o tom, že obžalovaní sa dopustili konania, ktoré im kladené za vinu. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku, rozhodol súd o zamietnutí odvolania prokurátora, ktoré považoval v celom rozsahu za nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.