Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 385/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2007 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. E. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., pre namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť Ing. E. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún)

právnej zástupkyni JUDr. V. D., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. E. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2006 doručená sťažnosť Ing. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. V. D., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 6. decembra 2006 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

Sťažovateľa uviedla, že „ešte v roku 1996 podala... na Okr. súd Bratislava III

žalobu, ktorou sa domáhala od vlastníka jej bytu (...) uloženia povinnosti urobiť v byte

nahlásené opravy. Vec bola pridelená sudkyni K. F., ktorá o nej začala riadne konať

a na pojednávaniach 23. 4. 1997, 28. 5. 1997, 28. 7. 1997 a 13. 10. 1997 urobila potrebné

procesné úpravy, zo súdu však následne odišla. Ako druhý mal vo veci konať sudca Ľ. K.,

ktorý vytýčil T pojednávania na 2. 2. 1998, ktorý presne kolidoval s T pojednávania v inej

veci s tým istým odporcom. Následne ako tretia prevzala vec sudkyňa M. B., ktorá vo veci

plietla piate cez deviate a vôbec sa nezaoberala jej meritom. Po jej smrti bola vec ako

štvrtej sudkyni pridelená A. M. Po naštudovaní spisu, ktorý musela znova od začiatku

prejsť, vytýčila prvý T poj. na 3. 11. 2004, ďalší T poj. až o rok na 9. 11. 2005 a odvtedy

boli všetky ďalšie T zmarené. Dňa 18. 6. 2006 som sa preto obrátila na predsedu OS Ba III

– príl. 1, ktorý však moju sťažnosť označil za nedôvodnú s tým, že sudkyňa M. 1. 6. 2006

vytýčila ďalší T poj. na 4. 10. 2006 – príl. 2. Tento T však vzápätí na to zrušila – príl. 3

a z podania mojej klientky zo dňa 30. 8. 2006 – príl. 4, je nesporné, že prieťahy v konaní

sudkyňa zrejme robila úmyselne, pretože už pri rozhovoroch s PZO 1. 3. 2006 musela

vedieť, že zo súdu odchádza na dlhší čas“.

V petite svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1. Základné právo Ing. E. K. podľa SR v konaní Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez ďalších

zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. sa priznáva suma 100.000 Sk ako primerané finančné zadosťučinenie

za porušenie jej základného práva, ktorú jej je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť

v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. E. K. trovy konania a trovy

právneho zastúpenia do rúk advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu, ktorý

v liste sp. zn. Spr. 3899/2006 z 15. októbra 2006 doručenom ústavnému súdu 27. decembra

2006 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní veci. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu

z 20. novembra 2006 sp. zn. Spr. 3899/2006, ktoré ústavnému súdu bolo doručené

29. novembra 2006, predseda okresného súdu uviedol, že „predkladá vyjadrenie zákonnej

sudkyne vo veci, ktoré si osvojuje“. Zákonná sudkyňa uviedla zoznam vykonaných úkonov

bez zaujatia stanoviska k samotnému postupu v konaní.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu,

ako aj z predloženého spisu sp. zn. 14 C 120/96 zistil nasledovný stav konania:

Vo veci bola sťažovateľkou podaná žaloba na vyslovenie neplatnosti výpovede

z nájmu bytu (pre údajné neplatenie nájmu). V priebehu konania bol zmenený petit

žaloby „o odstránenie závad v byte...“ na návrh na zľavu z kúpnej ceny bytu pri prevode

do vlastníctva sťažovateľky.

Vo veci už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. z 9. apríla 2003, kedy

vyslovil neporušenie základného práva sťažovateľky. Vzhľadom na túto skutočnosť mohol

ústavný súd skúmať len namietané porušenie základného práva po 9. apríli 2003.

Z 10. apríla 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že bol pridelený opatrením

3/2003 do iného senátu.

Dňa 3. júla 2003 upravila sťažovateľka petit žaloby k čomu priložila aj prílohy.

Dňa 4. novembra 2003 bol podľa úradného záznamu spis opätovne pridelený inému

senátu.

Dňa 9. februára 2004 podľa úradného záznamu bol spis pridelený k Spr 3570/02,

Spr 3244/03.

Dňa 17. mája 2004 sťažovateľka urgovala určenie termínu pojednávania.

Dňa 23. júna 2004 bol určený termín pojednávania na 3. november 2004.

Dňa 14. júla 2004 predložila sťažovateľka ďalší petit žaloby s prílohami.

Dňa 15. júla 2004 spoločnosť B. N. oznámila okresnému súdu odstúpenie

predvolania.

Dňa 21. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 31. augusta 2004 zákonný sudca dal pokyn pripojiť spis sp. zn. .

Dňa 3. novembra 2004 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila

sťažovateľka z dôvodu práceneschopnosti. Bola pripustená zmena petitu a pojednávanie bol

odročené na neurčito.

Dňa 9. decembra 2004 sa k veci vyjadrila sťažovateľka.

Dňa 12. januára 2005 doručila sťažovateľka okresnému súdu opätovne zmenu petitu

žaloby.

Dňa 6. júla 2005 sťažovateľka urgovala určenie termínu pojednávania.

Dňa 19. septembra 2005 bol do spisu doložený úradný záznam, podľa ktorého sa spis

nachádza pri Spr 570/02 a Spr 2186/03.

Dňa 10. septembra 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 9. november 2005.

Dňa 9. novembra 2005 sa na pojednávanie nedostavila sťažovateľka ani jej

zástupkyňa a pojednávanie bolo odročené na 1. február 2006.

Dňa 16. novembra 2005 vydal sudca pokyn kancelárii k otázke predvolaní

na pojednávanie 1. februára 2006.

Dňa 20. decembra 2005 sa k veci vyjadrila sťažovateľka.

Dňa 4. januára 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 1. február 2006.

Dňa 30. januára 2006 sa ospravedlnila z pojednávania zástupkyňa žalovaného M. R.

Dňa 1. februára 2006 pojednávanie bolo odročené na 17. marec 2006.

Dňa 20. februára 2006 sťažovateľka opätovne zmenila petit.

Dňa 17. marca 2006 sa konalo pojednávanie za účasti sťažovateľky a jej zástupkyne,

za odporcu sa nezúčastnil nikto. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 1. marca 2006 sa k veci vyjadrila M. R. a 31. marca 2006 sťažovateľka.

Dňa 31. marca 2006 zahlásil vstup do konania Ing. R. K. a sťažovateľka predložila

nový petit žaloby so žiadosťou o ustanovenie znalca z odboru stavebníctva.

Dňa 8. júna 2006 určil okresný súd termín pojednávania na 4. október 2006.

Dňa 4. októbra 2006 bolo pojednávanie odročené z dôvodu odchodu sudkyne na stáž.

Dňa 30. augusta 2006 sťažovateľka nahliadla do spisu a zároveň podala sťažnosť

na postup sudkyne v konaní.

Dňa 20. novembra 2006 bol spis zaslaný ústavnému súdu.

Dňa 13. decembra 2006 bol spis ústavným súdom vrátený.

Dňa 31. januára 2007 bola vec pridelená sudkyni JUDr. G.

Dňa 1. februára 2007 okresný súd požiadal register obyvateľov o zistenie pobytu

sťažovateľky.

Dňa 6. marca 2007 okresný súd vydal uznesenie o nepripustení zmeny návrhu

na začatie konania, ktoré bolo expedované 13. marca 2007.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (, ).

Až právoplatným rozhodnutím bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného

v nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol

ju s účinkami právoplatnosti prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , a iné) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu vo veci.

Pokiaľ ide o prvé kritérium spory pri užívaní a prevode bytového fondu patria

k stabilnej rozhodovacej agende všeobecného súdnictva. Skutková stránka je zložitá

pre sústavné menenie petitu, a tým aj predmet žaloby, ktorý v súčasnej podobe vyžaduje

aj znalecké skúmanie.

Pri posudzovaní správania účastníkov v konaní ako druhom skúmanom kritériu

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka aj naďalej opakovane mení petit žaloby, a tým

nevyvíja ani náležitú súčinnosť s okresným súdom, ktorá by smerovala k rozhodnutiu

vo veci.

Ústavný súd pri hodnotení tretieho kritéria postupu súdu vo veci opakovane zistil,

že okresný súd vo veci nekonal plynulo, a to bez existencie zákonnej preukážky brániacej

mu vo veci plynulo konať. Je ústavne neakceptovateľné, keď konanie na okresnom súde

trvá viac ako desať rokov bez toho, aby účastník konania obdržal právoplatné rozhodnutie

vo veci a bol nastolený stav právnej istoty.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

(bod 1 výroku nálezu).

Podľa ak porušenie základného práva a slobody vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd popri vyslovení

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

prikázal okresnému súdu vo veci konať.

Ústavný súd deklaroval porušenie základného práva sťažovateľky nečinnosťou

okresného súdu, preto mu prikázal vo veci konať bez prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky, zaoberal sa

aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal

do úvahy obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľky, ktorá neustále

menila petit žaloby, a tým negatívne ovplyvňovala priebeh konania, ale aj tú skutočnosť,

že ústavný súd už vo veci rozhodol, pričom zistil porušenie základného práva a vydal príkaz

na konanie bez prieťahov.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

Ústavný súd v okolnostiach prípadu považuje za primerané priznať sťažovateľke 40 000 Sk

(bod 3 výroku nálezu); vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov trovy konania pred ústavným

súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 citovaného zákona

ústavný súd prizná sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa výsledku konania

a uznesením uloží niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, preto ústavný súd rozhodol o priznaní trov

jej právneho zastúpenia (bod 4 výroku nálezu).

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred

ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd,

ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Sťažovateľka vyčíslila trovy právneho zastúpenia na 8 632 Sk za tri úkony právnej

služby po 2 730 Sk a tri paušálne náhrady po 164 Sk.

Ústavný súd uznal vykonanie dvoch úkonov právnej služby po 2 730 Sk a dve

paušálne náhrady po 164 Sk, čo spolu predstavuje sumu 5 788 Sk, ktorú zaviazal uhradiť

okresný súd (bod 4 výroku nálezu); vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel (bod 5 výroku

nálezu).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia ústavného

súdu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2007