Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 34/07
PDF · 159.6 KB
No categories available
IV. ÚS 34/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 34/07-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť O. M., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/96 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť O. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára
2007 doručená sťažnosť O. M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 20/96.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania (v procesnom
postavení odporkyne v I. rade) vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 20/96, ktoré
začalo 10. júna 1996 podaním návrhu M. H. o určenie neplatnosti závetu. Okresný súd
v predmetnej veci rozhodol 20. mája 2005 „vynesením rozsudku v neprospech
sťažovateľky“, ktorá sa 19. júla 2005 proti tomuto rozsudku odvolala. Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní o určenie neplatnosti závetu
vedenom pod sp. zn. 6 Co 334/05 potvrdil 18. mája 2006 rozsudok prvostupňového súdu.
Sťažovateľka 13. októbra 2006 podala okresnému súdu dovolanie proti rozsudku krajského
súdu č. k. 6 Co 334/05-127 z 18. mája 2006. Ústavný súd zistil, že okresný súd vyzval
sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, proti ktorému
sa odvolala. Predmetný spis sa z uvedeného dôvodu nachádza od decembra 2006
na krajskom súde, kde je vedený pod sp. zn. 5 Co 545/06.
Sťažovateľka v sťažnosti podrobne chronologicky opísala priebeh napadnutého
konania pred prvostupňovým súdom a v jeho závere uviedla, že okresný súd postupoval
neefektívne a nevyužil procesné prostriedky na rýchle zabezpečenie ochrany práv
účastníkov, keď „Za obdobie od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 10. 06. 1996
až do 20. 05. 2005 súd ani raz nevypočul v celom konaní hlavného svedka, a to (...), ktorá
ako jediná znalkyňa mala možnosť prísť do osobného kontaktu s poručiteľkou, hovoriť s ňou
a na základe toho vypracovať odborný posudok“.
Podľa sťažovateľky intenzita porušenia jej označených práv „je o to vyššia, že súd
prvého stupňa svojim postupom odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom a to tým,
že jej neumožnil cestou jej právneho zástupcu požiadať súd prvého stupňa predvolať
na pojednávaní dňa 20. 05. 2005 kľúčových svedkov a predniesť súdu ďalšie, pre kauzu
podstatné argumenty, a to navrhnutie vypočutia súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo –
odvetvie psychiatrie (...) ako aj notárky (...)“.
Sťažovateľka taktiež nemohla „pristúpiť k podaniu návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia“ pretože „Právny zástupca sa na pojednávaní nemohol nechať
zastúpiť, keďže s súlade s plnomocenstvom vydaným sťažovateľkou nebol oprávnený
postúpiť vec na zastupovanie inému advokátovi (...)“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej
sťažnosť prijal a po predbežnom prerokovaní v senáte vydal nasledovný nález:
„1. Okresný súd Bratislava I. svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 20/96 porušil základné ústavné právo O. M. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. O. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000.000,- Sk (...).
3. Okresnému súdu Bratislava I. sa ukladá, aby nahradil trovy právneho zastúpenia
O. M. (...).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne
uvedených v zákone (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na to ústavný súd
predbežne prerokoval sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy iba z hľadiska možného porušenia označeného základného práva
sťažovateľky okresným súdom v prvostupňovom konaní (sťažovateľka nenamietala
porušenie označeného základného práva v súvislosti s jeho úkonmi ako súdu prvého stupňa
vykonávanými v dovolacom konaní).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod. sp. zn. 10 C 20/96 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Označené konanie prvostupňového súdu bolo
právoplatne skončené 27. septembra 2006, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok
okresného súdu sp. zn. 10 C 20/96 z 20. mája 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 6 Co 334/05 z 18. mája 2006.
Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03). Inými slovami
to znamená, že ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už uplynula
lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemôže sa už z tohto dôvodu
na základe sťažnosti podanej podľa čl. 127 ústavy zaoberať opodstatnenosťou námietok
o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej medzinárodnej zmluve
o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis I. ÚS 110/03).
Z informácie krajského súdu poskytnutej ústavnému súdu 21. marca 2007 vyplýva,
že rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 C 20/96 z 20. mája 2005 nadobudol právoplatnosť
27. septembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 334/05 z 18. mája
2006.
Vzhľadom na dátum právoplatného skončenia napadnutého konania (27. september
2006) a dátum doručenia sťažnosti (26. február 2007) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako podanú
oneskorene (napr. III. ÚS 312/05, III. ÚS 41/06, II. ÚS 339/06).
Ústavný súd záverom poznamenáva, že podanie dovolania sťažovateľkou proti
rozsudku krajského súdu z 18. mája 2006 je z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie
sťažnosti ústavnému súdu smerujúcej iba proti postupu okresného súdu bez právneho
významu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2007