Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 34/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť O. M., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2007 doručená sťažnosť O. M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania (v procesnom

postavení odporkyne v I. rade) vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktoré

začalo 10. júna 1996 podaním návrhu M. H. o určenie neplatnosti závetu. Okresný súd

v predmetnej veci rozhodol 20. mája 2005 „vynesením rozsudku v neprospech

sťažovateľky“, ktorá sa 19. júla 2005 proti tomuto rozsudku odvolala. Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní o určenie neplatnosti závetu

vedenom pod sp. zn. potvrdil 18. mája 2006 rozsudok prvostupňového súdu.

Sťažovateľka 13. októbra 2006 podala okresnému súdu dovolanie proti rozsudku krajského

súdu č. k. -127 z 18. mája 2006. Ústavný súd zistil, že okresný súd vyzval

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, proti ktorému

sa odvolala. Predmetný spis sa z uvedeného dôvodu nachádza od decembra 2006

na krajskom súde, kde je vedený pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti podrobne chronologicky opísala priebeh napadnutého

konania pred prvostupňovým súdom a v jeho závere uviedla, že okresný súd postupoval

neefektívne a nevyužil procesné prostriedky na rýchle zabezpečenie ochrany práv

účastníkov, keď „Za obdobie od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 10. 06. 1996

až do 20. 05. 2005 súd ani raz nevypočul v celom konaní hlavného svedka, a to (...), ktorá

ako jediná znalkyňa mala možnosť prísť do osobného kontaktu s poručiteľkou, hovoriť s ňou

a na základe toho vypracovať odborný posudok“.

Podľa sťažovateľky intenzita porušenia jej označených práv „je o to vyššia, že súd

prvého stupňa svojim postupom odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom a to tým,

že jej neumožnil cestou jej právneho zástupcu požiadať súd prvého stupňa predvolať

na pojednávaní dňa 20. 05. 2005 kľúčových svedkov a predniesť súdu ďalšie, pre kauzu

podstatné argumenty, a to navrhnutie vypočutia súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo –

odvetvie psychiatrie (...) ako aj notárky (...)“.

Sťažovateľka taktiež nemohla „pristúpiť k podaniu návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia“ pretože „Právny zástupca sa na pojednávaní nemohol nechať

zastúpiť, keďže s súlade s plnomocenstvom vydaným sťažovateľkou nebol oprávnený

postúpiť vec na zastupovanie inému advokátovi (...)“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej

sťažnosť prijal a po predbežnom prerokovaní v senáte vydal nasledovný nález:

„1. Okresný súd Bratislava I. svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné ústavné právo O. M. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. O. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000.000,- Sk (...).

3. Okresnému súdu Bratislava I. sa ukladá, aby nahradil trovy právneho zastúpenia

O. M. (...).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v zákone ( ). Vzhľadom na to ústavný súd

predbežne prerokoval sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa

iba z hľadiska možného porušenia označeného základného práva

sťažovateľky okresným súdom v prvostupňovom konaní (sťažovateľka nenamietala

porušenie označeného základného práva v súvislosti s jeho úkonmi ako súdu prvého stupňa

vykonávanými v dovolacom konaní).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod. sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Označené konanie prvostupňového súdu bolo

právoplatne skončené 27. septembra 2006, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 20. mája 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 18. mája 2006.

Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v ,

t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ). Inými slovami

to znamená, že ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už uplynula

lehota ustanovená v , nemôže sa už z tohto dôvodu

na základe sťažnosti podanej podľa zaoberať opodstatnenosťou námietok

o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej medzinárodnej zmluve

o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis ).

Z informácie krajského súdu poskytnutej ústavnému súdu 21. marca 2007 vyplýva,

že rozsudok okresného súdu sp. zn. z 20. mája 2005 nadobudol právoplatnosť

27. septembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 18. mája

2006.

Vzhľadom na dátum právoplatného skončenia napadnutého konania (27. september

2006) a dátum doručenia sťažnosti (26. február 2007) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde na podanie sťažnosti podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako podanú

oneskorene (napr. , , ).

Ústavný súd záverom poznamenáva, že podanie dovolania sťažovateľkou proti

rozsudku krajského súdu z 18. mája 2006 je z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu smerujúcej iba proti postupu okresného súdu bez právneho

významu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007