Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 51/07
PDF · 96.85 KB
No categories available
I. ÚS 51/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť O. M., M., vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v konaniach vedených Okresným súdom Martin pod sp. zn. 3 T 1/02 a Krajským súdom
v Žiline pod sp. zn. 2 To 306/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2007
doručená sťažnosť O. M., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v konaniach vedených Okresným súdom Martin (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 3 T 1/02 a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
pod sp. zn. 2 To 306/2005. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. apríla 2007.
Zo sťažnosti a z priložených dokladov vyplýva, že rozsudkami okresného súdu
sp. zn. 3 T 1/02 z 2. februára 2005 a krajského súdu sp. zn. 2 To 306/2005 z 3. mája 2006
bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Bol mu
za to uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu dvanásť mesiacov. Podľa názoru sťažovateľa právoplatné rozsudky
porušujú jeho označené základné práva podľa ústavy, keďže bol uznaný vinným, hoci je
nevinný. Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený 19. júla 2006.
Z pripojeného spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1189/06 vyplýva, že sťažovateľ ešte
28. júla 2006 podal sťažnosť, ktorou namietal zákonnosť a ústavnosť tých istých
rozsudkov všeobecných súdov ako v tomto konaní. Prípisom sudcu ústavného súdu
č. k. Rvp 1189/06-3 zo 4. septembra 2006 bolo podanie sťažovateľa odložené.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri
napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Na prerokovanie a rozhodnutie tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku
okresného súdu sp. zn. 3 T 1/02 z 2. februára 2005, nie je daná právomoc ústavného súdu.
Podľa citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy je totiž právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám iba subsidiárna a je daná iba vtedy, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozsudku okresného súdu
bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, právomoc poskytnúť ochranu
označeným právam sťažovateľa mal krajský súd ako súd odvolací. Tým je zároveň vylúčená
právomoc ústavného súdu.
Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku
krajského súdu sp. zn. 2 To 306/2005 z 3. mája 2006. Sťažnosť treba v tejto časti považovať
za oneskorene podanú. Je to tak preto, lebo rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi
doručený 19. júla 2006, pričom sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 2. apríla
2007, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ sa pokúšal bez úspechu dosiahnuť podanie
dovolania proti rozsudku krajského súdu prostredníctvom generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, resp. ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Nevyužil však
vlastnú možnosť podať dovolanie, hoci má na to právo. Pritom dovolanie je možné podať
v trojročnej zákonnej lehote. Musí sa tak udiať prostredníctvom obhajcu.
Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2007