Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 124/07
PDF · 162.36 KB
No categories available
II. ÚS 124/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2007
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej JUDr. M. P., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
vo veci neprijatia jej podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti B., a. s., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra
2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia
jej podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom.
Sťažnosť bola doplnená o znalecký posudok podaním doručeným ústavnému súdu
25. januára 2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou založenou podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I v oddiele Sa vo vložke č. 3632/B. Sťažovateľka zastúpená
právnym zástupcom cestou kuriéra doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na
vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) realizovala tieto podania elektronickými prostriedkami.
Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda
podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu
s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu
aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich podaniach uskutočnených
na DVD nosičoch. Okresný súd listom z 12. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že „list zo
dňa 30. 03. 2003 (označený ako sprievodný list k návrhu) nie je podaním podľa § 42 ods. 1
O. s. p., a preto sme ho ani neklasifikovali ako podanie vo veci“. Okresný súd ďalej vo
svojom stanovisku uviedol, že „nakoľko OS Čadca nemá k dispozícii elektronickú podateľňu,
nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou
formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona“, a
preto sťažovateľke vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Sťažovateľka
reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je
podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo, ako to vyplýva už z označenia listu, ide len
o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby na vydanie
platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči a sú
podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka
tiež konštatovala, že podania boli realizované v súlade s § 42 ods. 1 OSP a boli riadne
doručené, preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje 31. marec 2006 za deň začatia konania.
Sťažovateľka poukázala aj na to, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami možno už
od 1. mája 2002, pričom nie je vinou sťažovateľky, že okresný súd nemá vytvorené
podmienky na ich prijímanie. Sťažovateľka 19. októbra 2006 urobila nové podanie na
okresný súd rovnakým spôsobom ako predtým. Znova teda zaslala okresnému súdu
sprievodný list a jeden DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu
s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania
obsiahnuté na tomto druhom DVD nosiči obsahovali rovnaké návrhy ako v prvom prípade.
Okresný súd listom z 27. októbra 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podanie urobené
19. októbra 2006 nemožno prijať, a to z dôvodu, že „na Okresnom súde v Čadci nemáme k
dispozícii technické prostriedky, ktoré by umožnili prijať Vaše podanie elektronickou formou
prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona“.
Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru okresným súdom v konaniach vedených vo veciach sťažovateľky ako
navrhovateľky proti odporcom. Ďalej žiada vysloviť, že uvedené podania sťažovateľky ako
navrhovateľky z 11. októbra 2006 urobené 19. októbra 2006 elektronickými prostriedkami
a podpísané zaručeným elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným
spôsobom, pričom sa okresnému súdu prikazuje na základe týchto podaní konať. Požaduje
tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 10 000 Sk „za každé
jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde (...)“. Napokon sa domáha náhrady trov právneho
zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v súvislosti s neprijatím jej
podaní realizovaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože
to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje (napr. I. ÚS
235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04).
Námietky sťažovateľky v súvislosti s porušením ňou označených práv zaručených
ústavou a dohovorom postupom okresného súdu treba považovať za „iný zásah“.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka
podala návrhy elektronickými prostriedkami okresnému súdu prvýkrát 31. marca 2006.
Okresný súd listom z 12. apríla 2006 oznámil sťažovateľke dôvody, pre ktoré neboli jej
podania prijaté a v prílohe tohto listu jej vrátil DVD nosiče obsahujúce elektronické
podania. Predmetný list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr
do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z tohto dňa reagovala na oznámenie okresného
súdu.
Sťažovateľka sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí
zásah do svojich základných práv a slobôd, dozvedela najneskôr do 26. apríla 2006.
V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený
deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa
čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru spočívajúcemu v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených
elektronickými prostriedkami, zo strany okresného súdu.
Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 13. decembra 2006
doručenou ústavnému súdu 14. decembra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na
túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.
Opakovaný pokus sťažovateľky z 19. októbra 2006 o podanie návrhov, ktoré podľa
jej slov „obsahovali rovnaké návrhy (týkali sa tých istých vecí) ako to bolo v prípade DVD
nosiča – podania zo dňa 31. 3. 2006“ nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde právne významný. Vzhľadom na podstatné skutkové a právne
okolnosti a na povahu namietaného zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo
prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté), zostala totožnosť (identita)
zásahu, ktorý sťažovateľka namieta vo vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zachovaná aj pokiaľ ide o opakovaný pokus urobiť
zamýšľané podania elektronickými prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany
okresného súdu. O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za
ktorých k nemu malo dôjsť, boli sťažovateľke známe (čo vyplýva z jej argumentácie ako aj
z listín pripojených k sťažnosti), vrátane skutočností, že elektronickou podateľňou v zmysle
osobitných predpisov nedisponoval v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike,
pričom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom z 3. apríla 2006 oznámilo
okresným súdom svoje stanovisko k prijímaniu a používaniu elektronických podaní,
v ktorom uviedlo: „(...) Elektronická podateľňa sa zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej
moci alebo orgán verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis (...) v styku
s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami (...) Vzhľadom na skutočnosť, že súdy
Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti
splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podanie elektronickou formou (...).“
Sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla
2006.
Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri
druhom pokuse o podanie návrhov elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte
malo, resp. mohlo dôjsť k zmene stanoviska príslušného okresného súdu. Opakovanie
pokusu o podanie návrhov formou elektronických podaní v októbri 2006 preto ústavný súd
považoval iba zo formálny úkon zo strany sťažovateľky aj napriek jej tvrdeniu, že tak
urobila: „(...) v domnení, že Okresný súd Čadca odstránil technické nedostatky, pre ktoré
neprijal (...) podanie zo dňa 31. 3. 2006 (...).“ Sťažovateľka neuviedla žiadnu relevantnú
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala takýto predpoklad.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2007