Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2007

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej JUDr. M. P., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

vo veci neprijatia jej podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti B., a. s., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia

jej podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom.

Sťažnosť bola doplnená o znalecký posudok podaním doručeným ústavnému súdu

25. januára 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou založenou podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I v oddiele Sa vo vložke č. 3632/B. Sťažovateľka zastúpená

právnym zástupcom cestou kuriéra doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na

vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) realizovala tieto podania elektronickými prostriedkami.

Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda

podľa o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu

s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu

aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich podaniach uskutočnených

na DVD nosičoch. Okresný súd listom z 12. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že „list zo

dňa 30. 03. 2003 (označený ako sprievodný list k návrhu) nie je podaním podľa § 42 ods. 1

, a preto sme ho ani neklasifikovali ako podanie vo veci“. Okresný súd ďalej vo

svojom stanovisku uviedol, že „nakoľko OS Čadca nemá k dispozícii elektronickú podateľňu,

nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou

formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona“, a

preto sťažovateľke vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Sťažovateľka

reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je

podaním v zmysle , lebo, ako to vyplýva už z označenia listu, ide len

o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby na vydanie

platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči a sú

podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka

tiež konštatovala, že podania boli realizované v súlade s a boli riadne

doručené, preto v zmysle považuje 31. marec 2006 za deň začatia konania.

Sťažovateľka poukázala aj na to, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami možno už

od 1. mája 2002, pričom nie je vinou sťažovateľky, že okresný súd nemá vytvorené

podmienky na ich prijímanie. Sťažovateľka 19. októbra 2006 urobila nové podanie na

okresný súd rovnakým spôsobom ako predtým. Znova teda zaslala okresnému súdu

sprievodný list a jeden DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu

s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania

obsiahnuté na tomto druhom DVD nosiči obsahovali rovnaké návrhy ako v prvom prípade.

Okresný súd listom z 27. októbra 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podanie urobené

19. októbra 2006 nemožno prijať, a to z dôvodu, že „na Okresnom súde v Čadci nemáme k

dispozícii technické prostriedky, ktoré by umožnili prijať Vaše podanie elektronickou formou

prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona“.

Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru okresným súdom v konaniach vedených vo veciach sťažovateľky ako

navrhovateľky proti odporcom. Ďalej žiada vysloviť, že uvedené podania sťažovateľky ako

navrhovateľky z 11. októbra 2006 urobené 19. októbra 2006 elektronickými prostriedkami

a podpísané zaručeným elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným

spôsobom, pričom sa okresnému súdu prikazuje na základe týchto podaní konať. Požaduje

tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 10 000 Sk „za každé

jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde (...)“. Napokon sa domáha náhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1

a v dohovoru postupom okresného súdu v súvislosti s neprijatím jej

podaní realizovaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože

to kogentné ustanovenie nedovoľuje (napr. I. ÚS

235/03, , , ).

Námietky sťažovateľky v súvislosti s porušením ňou označených práv zaručených

a dohovorom postupom okresného súdu treba považovať za „iný zásah“.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka

podala návrhy elektronickými prostriedkami okresnému súdu prvýkrát 31. marca 2006.

Okresný súd listom z 12. apríla 2006 oznámil sťažovateľke dôvody, pre ktoré neboli jej

podania prijaté a v prílohe tohto listu jej vrátil DVD nosiče obsahujúce elektronické

podania. Predmetný list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr

do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z tohto dňa reagovala na oznámenie okresného

súdu.

Sťažovateľka sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí

zásah do svojich základných práv a slobôd, dozvedela najneskôr do 26. apríla 2006.

V súlade s ustanovením jej preto najneskôr v uvedený

deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa

vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru spočívajúcemu v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených

elektronickými prostriedkami, zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 13. decembra 2006

doručenou ústavnému súdu 14. decembra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty dvoch mesiacov ( ). Vzhľadom na

túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 19. októbra 2006 o podanie návrhov, ktoré podľa

jej slov „obsahovali rovnaké návrhy (týkali sa tých istých vecí) ako to bolo v prípade DVD

nosiča – podania zo dňa 31. 3. 2006“ nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3

právne významný. Vzhľadom na podstatné skutkové a právne

okolnosti a na povahu namietaného zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo

prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté), zostala totožnosť (identita)

zásahu, ktorý sťažovateľka namieta vo vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1

a v dohovoru, zachovaná aj pokiaľ ide o opakovaný pokus urobiť

zamýšľané podania elektronickými prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany

okresného súdu. O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za

ktorých k nemu malo dôjsť, boli sťažovateľke známe (čo vyplýva z jej argumentácie ako aj

z listín pripojených k sťažnosti), vrátane skutočností, že elektronickou podateľňou v zmysle

osobitných predpisov nedisponoval v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike,

pričom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom z 3. apríla 2006 oznámilo

okresným súdom svoje stanovisko k prijímaniu a používaniu elektronických podaní,

v ktorom uviedlo: „(...) Elektronická podateľňa sa zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej

moci alebo orgán verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis (...) v styku

s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami (...) Vzhľadom na skutočnosť, že súdy

Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti

splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podanie elektronickou formou (...).“

Sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla

2006.

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri

druhom pokuse o podanie návrhov elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte

malo, resp. mohlo dôjsť k zmene stanoviska príslušného okresného súdu. Opakovanie

pokusu o podanie návrhov formou elektronických podaní v októbri 2006 preto ústavný súd

považoval iba zo formálny úkon zo strany sťažovateľky aj napriek jej tvrdeniu, že tak

urobila: „(...) v domnení, že Okresný súd Čadca odstránil technické nedostatky, pre ktoré

neprijal (...) podanie zo dňa 31. 3. 2006 (...).“ Sťažovateľka neuviedla žiadnu relevantnú

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala takýto predpoklad.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007