Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 145/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2007

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2007

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní o odvolaní vedenom pod sp. zn. a v konaní o dovolaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.

z 28. júna 2005 v konaní o sťažovateľom podanom opravnom prostriedku zrušil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie z 3. marca 2004 a naň nadväzujúce rozhodnutia z 19. marca

2004, 5. mája 2004 a 11. novembra 2004 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Pretože na

zrušené rozhodnutia nadväzovalo ďalšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 9. júna

2005, sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie. Najvyšší súd v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. rozhodol rozsudkom z 25. mája 2006, ktorým

napadnutý rozsudok potvrdil. Sťažovateľ podal proti právoplatnému rozsudku dovolanie,

ktoré najvyšší súd ako súd dovolací uznesením sp. zn. z 29. januára 2007

odmietol ako neprípustné.

Sťažovateľ namieta, že odvolací súd v rozhodnutí argumentoval, že sťažovateľ proti

rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 9. júna 2005 do rozhodovania odvolacieho súdu

nepodal opravný prostriedok, a preto nebol právny dôvod na jeho preskúmanie súdom, hoci

sťažovateľ 14. júla 2005 podal „návrh na opravný prostriedok“ proti označenému

rozhodnutiu. Sťažovateľ namieta aj to, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal aj

s ďalšími jeho námietkami v odvolaní, „a to hlavne pokiaľ ide o moje finančné náležitosti –

zákonný nárok k istine“.

Vo vzťahu k rozhodnutiu dovolacieho súdu sťažovateľ namieta, že došlo k odopretiu

spravodlivosti, pretože dovolanie bolo odmietnuté v rozpore so zákonom, čo sťažovateľ

odôvodňuje svojím právnym názorom, podľa ktorého je dovolanie v jeho veci prípustné

podľa (ďalej len „OSP“) v spojení s

, a preto neobstojí argumentácia najvyššieho súdu, že neboli zistené podmienky

dovolania podľa až 239 .

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vyslovil, že najvyšší súd svojím postupom

v konaní o odvolaní sťažovateľa vedenom pod sp. zn. a v konaní o dovolaní

sťažovateľa vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa dohovoru, v nadväznosti na to žiada, aby ústavný

súd zrušil označené rozhodnutia, prikázal najvyššiemu súdu vo veci znovu konať

a rozhodnúť a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 150 000 Sk a náhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

1. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. z dôvodu, že nesúhlasí s právnym posúdením prípustnosti dovolania

najvyšším súdom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa

ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú ( v spojení s ).

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr.

, ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa bolo dovolanie v jeho veci

prípustné podľa v spojení s , a preto nebol v súlade

so zákonom postup najvyššieho súdu, ktorý skúmal, či bola splnená niektorá z podmienok

prípustnosti dovolania podľa až 239 . Takýto výklad ustanovenia

je však v rozpore s jeho znením, ktoré priamo odkazuje na primerané použitie

ustanovení tretej hlavy štvrtej časti (dovolanie) pre dovolacie konanie vo veciach

dôchodkového zabezpečenia. Najvyšší súd teda postupoval v súlade so zákonom, keď

preskúmal, či sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa až

a keď zistil, že žiadna z týchto podmienok splnená nebola, dovolanie odmietol.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd svoj postup v namietanom konaní

dostatočne odôvodnil, jeho závery o neprípustnosti dovolania nie sú v zrejmom rozpore

so zákonnou úpravou, ktorú aplikoval v danom prípade, a preto nemožno toto rozhodnutie

považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak v rozpore so základným právom

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a so zárukami vyplývajúcimi

z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Odmietnutie dovolania nespĺňajúceho zákonné náležitosti pre jeho prípustnosť

nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti (). Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru v konaní najvyššieho súdu

vedenom pod sp. zn. ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene, pretože

napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť ešte pred tým, ako sa

sťažovateľ obrátil neprípustným dovolaním na najvyšší súd, a sťažnosť ústavnému súdu

bola podaná 11. mája 2007, teda v čase, keď už uplynula dvojmesačná lehota počítaná od

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle .

V tomto prípade nemožno začiatok lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu

spájať s doručením rozhodnutia o dovolaní, pretože neprípustné dovolanie nemožno

z hľadiska považovať za účinný a dostupný právny prostriedok

nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa

tohto článku , a na jeho podanie preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (mutatis mutandis , ,

). V takých prípadoch lehota na podanie ústavnej sťažnosti plynie odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Uznesenie najvyššieho súdu

o odmietnutí dovolania z dôvodu jeho neprípustnosti treba považovať za rozhodnutie

deklaratórnej povahy, ktoré autoritatívne konštatuje neexistenciu práva, v danom prípade

práva podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu ().

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa

v celom rozsahu sa ústavný súd už nezaoberal návrhom sťažovateľa na ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ani jeho ďalšími nárokmi uplatnenými

v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007