Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 74/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. septembra 2007

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Juraja Horvátha o sťažnosti M. Č., A. Č., J. Č. a L. Č., všetky bytom V., časť B.,

zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Č. a A. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo J. Č. a L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

3. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. M. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom

štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. A. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. M. Č. a A. Č. p r i z n á v a úhradu trov konania 10 216 Sk (slovom

desaťtisícdvestošesťnásť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

zaplatiť na účet advokátky JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2007

doručená sťažnosť M. Č., A. Č., J. Č. a L. Č., všetky bytom V., časť B. (ďalej aj

„sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., v ktorej namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ “) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V označenom konaní si M. Č. uplatnila voči odporcovi náhradu za pohrebné náklady,

poškodenie bicykla, ktorý bol zničený pri dopravnej nehode, ktorú pri podaní žaloby

vyčíslila v sume 3 000 Sk mesačne, a to počnúc od 1. augusta 1999 (pre jej štyri v tom čase

ešte maloleté dcéry).

Počas konania M. Č. čiastočne zobrala žalobu späť (5. apríla 2000) v nadväznosti na

plnenie zo strany vedľajšieho účastníka v tom čase Slovenskej poisťovne, a. s. Navrhla tiež

vykonať znalecké dokazovanie (17. januára 2002) na určenie mesačnej renty, ako aj

predvolať svedkov, ktorých by mal okresný súd vypočuť. V súvislosti s nadobudnutím

plnoletosti maloletých detí M. Č. postupne do konania vstupovali dospelé dcéry (A. –

17. júna 2005, J. a L. – 31. júla 2006). M. Č. sa 8. marca 2004 obrátila so žiadosťou

o prešetrenie dôvodov, prečo sa v súdnom spore postupuje pomaly, priamo na Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré postúpilo žiadosť (podľa obsahu posúdenú ako

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní) predsedovi okresného súdu, ktorý uznal čiastočnú

opodstatnenosť jej sťažnosti z dôvodu nečinnosti okresného súdu v trvaní 17 mesiacov (od

22. januára 2001 do 3. septembra 2002).

Znalecký posudok po ustanovení nového znalca bol M. Č. doručený až 11. novembra

2004. Pojednávanie, na ktorom znalec podával vysvetlenie k znaleckému posudku, ale až po

urgencii sťažovateliek, sa uskutočnilo 30. septembra 2005 a následne bolo odročené. M. Č.

žiadala o nariadenie ďalšieho pojednávania. To sa uskutočnilo 18. augusta 2006 a bolo

odročené na neurčito s tým, že bude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, ktorého sa

dožadoval žalovaný a vedľajší účastník. Toto bolo nariadené uznesením z 28. februára

2007.

Sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľov M. Č., A. Č., J. Č. a L. Č. zaručené

Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Košice

I., č. k. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I., aby konal

vo veci vedenej pod sp. zn. .

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške každému

po 60 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I., povinný zaplatiť sťažovateľom do 3 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

z 26. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právna zástupkyňa

sťažovateliek a predseda okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez

ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľka, M. Č., podala dňa 23. 11. 1999 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa

domáhala náhrady škody z dôvodu vynaložených nákladov súvisiacich so smrťou jej

manžela.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa ust. Ods. 1 bolo

vo veci nariadené pojednávanie na 3. 4. 2000, 27. 11. 2000, 22. 1. 2001, 3. 9. 2002, 22. 10.

2002, 16. 12. 2002, 11. 3. 2003 a 20. 5. 2003.

Uznesením č. k. zo dňa 30. 9. 2003 súd nariadil vo veci znalecké

dokazovanie.

Proti výroku tohto uznesenia o povinnosti zložiť zálohu na trovy znaleckého

dokazovania podal odvolanie žalovaný.

Spis bol dňa 31. 10. 2003 postúpený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -93 zo dňa 4. 5. 2004

potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa a 14. 6. 2004 vrátil spis.

Medzičasom však ustanovená znalkyňa, Ing. M. D., oznámila súdu, že pre množstvo

znaleckých posudkov zadaných v staršom termíne a tiež z dôvodu, že v predmetnej veci nie

je kompetentná podávať znalecké posudky, nemôže posudok vypracovať.

Uznesením č. k. zo dňa 24. 6. 2004 súd zmenil uznesenie

Okresného súdu Košice I č. k. -80 a ustanovil na vypracovanie posudku

znalca, Ing. Š. A..

Proti uzneseniu č. k. zo dňa 30. 9. 2003 podal odvolanie žalovaný.

29. 10. 2003 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -93 potvrdil uznesenie

prvostupňového súdu a dňa 14. 6. 2004 vrátil spis Okresnému súdu Košice I.

Znalec, Ing. Š. A., doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného 28. 10.

2004.

Uznesením č. k. -127 súd rozhodol o odmene znalca a doručil

znalecký posudok účastníkom konania.

Vedľajšia účastníčka, A., dňa 2. 12. 2004 doručila súdu námietky voči znaleckému

posudku.

K 31. 12. 2004 vybavujúca sudkyňa, JUDr. M. P., prerušila výkon funkcie sudcu

a odišla do dôchodku.

Podľa rozvrhu práce bola vec pridelená 26. 1. 2005 na vybavenie JUDr. M. Ž.

a následne 6. 4. 2005 sudcovi JUDr. M. I..

Uznesením č. k. -148 zo dňa 6. 7. 2005 súd pripustil do konania na

strane žalobkyne A. Č..

Uznesením č. k. -149 zo dňa 21. 6. 2005 súd vyzval žalobkyne na

doplnenie a upresnenie žalobného návrhu.

Uznesením č. k. -155 zo dňa 23. 8. 2005 súd pripustil zmenu žaloby.

Dňa 30. 9. 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili

žalobkyne a vedľajšia účastníčka. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

označenia a predloženia ďalších dôkazov.

Po odchode z Okresného súdu Košice I JUDr. Ivana bol dňa 2. 12. 2005 spis

pridelený na vybavenie JUDr. L. L. a následne dňa 19. 12. 2005 JUDr. P. V., ktorý ho

vybavuje až doposiaľ.

Pojednávania dňa 16. 6. 2006 sa nezúčastnil žalovaný a právna zástupkyňa

žalobkýň. Pojednávanie bolo odročené na 18. 8. 2006.

Uznesením č. k. -183 zo dňa 31. 7. 2006 súd pripustil do konania na

strane žalobkýň J. Č. a L. Č..

Na pojednávaní dňa 18. 8. 2006 súd opätovne pripustil zmenu žaloby a nariadil

kontrolné znalecké dokazovanie.

Znalec, Ing. J. Š., PhD doposiaľ znalecký posudok nevypracoval.

Ako z uvedeného prehľadu vyplýva, súd vo veci koná.

Je pravdou, že konanie sa začalo 23. 11. 1999 a doteraz nie je skončené. Dĺžka

konania je závislá od toho, či ide o zložitú vec po právnej a skutkovej stránke, ako sa

správajú účastníci konania a aké sú objektívne možností na súde, t. j. aká je

zaťaženosť súdu.

Žaloby takéhoto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdu, preto

vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Konanie je však zložité vzhľadom na vecnú

stránku.

V priebehu konania žalobkyne niekoľkokrát doplňovali a upresňoval žalobný návrh,

postupne predkladali nové dôkazy, vedľajšia účastníčka a žalovaný namietali

znalecké posudky. Tieto skutočnosti podstatne prispeli k predĺženiu konania.

Najväčším dôvodom však boli viacnásobné zmeny v osobe vybavujúceho sudcu, za čo

účastníci nemôžu niesť zodpovednosť.“

II.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu ( , , ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , ústavný súd

v súlade so svojou judikatúrou ( , , ) zohľadňuje tri

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania je návrh na náhradu škody a určenie mesačnej

renty pre sťažovateľky. Z právneho hľadiska vec nie je zložitá, potreba znaleckého

dokazovania však signalizuje určitú skutkovú zložitosť, čo vyplýva aj z vyjadrenia predsedu

okresného súdu. Z hľadiska povahy veci a jej významu pre sťažovateľky je potrebné, aby

okresný súd postupoval v konaní s osobitnou starostlivosťou.

2. Správanie sťažovateliek ústavný súd posudzoval jednotlivo v závislosti od

okamihu, keď sa sťažovateľky stali účastníčkami konania, pretože len od tohto momentu

mohli v konaní uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, a teda sa aj

domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd.

V priebehu konania M. Č. vzala žalobu čiastočne späť, rozširovala okruh aktívne

legitimovaných účastníčok a upravovala žalobný návrh, čo nemožno kvalifikovať ako

správanie, ktorým by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Podľa názoru ústavného

súdu však má M. Č. čiastočný podiel na doterajšej dĺžke konania, keď nepredložila

okresnému súdu vyjadrenie, či navrhuje, aby do konania vstúpili ako navrhovatelia jej

maloleté deti, a návrh podala až po výzve okresného súdu. Tento návrh nezosúladila so

znením petitu, na čo ju okresný súd opäť vyzýval, a nezúčastnila sa pojednávania, ktoré sa

uskutočnilo 30. septembra 2005.

Vstup A. Č. do konania okresný súd pripustil uznesením zo 17. júna 2005 a na jej

ťarchu možno pripísať, že sa dvakrát nezúčastnila pojednávania (30. septembra 2005

a 16. júna 2006). J. Č. a L. Č., ktorých vstup do konania okresný súd pripustil uznesením

z 31. júla 2006, svojím správaním neprispeli k namietanej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Po podaní návrhu na začatie konania okresný súd postupoval vo veci v zásade

plynulo až do 22. januára 2001, keď na pojednávaní rozhodol, že nariaďuje znalecké

dokazovanie na určenie mesačnej renty. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

okresný súd v skutočnosti vydal až 30. septembra 2003. Obdobie medzitým je poznačené

nečinnosťou v trvaní takmer šestnásť mesiacov (od 22. januára 2001 do 10. januára 2002

a od 28. januára 2002 do 6. júna 2002), ale tiež nesústredenou činnosťou, keď okresný súd

predvolával na pojednávania aj A. Č. a konal s ňou ako s navrhovateľkou v 2. rade, hoci

o návrhu na pripustenie jej vstupu do konania, ktorý bol podaný 28. januára 2002, rozhodol

až uznesením zo 17. júna 2005.

Obdobie, keď sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach, ktorý konal

o odvolaní odporcu proti povinnosti zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania

(od 29. októbra 2003 do 14. júna 2004), nemožno pripísať na ťarchu okresnému súdu.

V ďalšom období došlo k viacnásobnej zmene konajúceho sudcu, čo sa prejavilo

v postupe okresného súdu opakovanými obdobiami, počas ktorých vo veci nevykonával

procesné úkony (od 17. decembra 2004 do 17. júna 2005 a od 30. septembra 2005 do

15. mája 2006). V súčasnosti sa konanie nachádza vo fáze kontrolného znaleckého

dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením z 28. februára 2007.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že konanie

okresného súdu vedené pod sp. zn. nesmerovalo plynulo k rozhodnutiu

vo veci samej a je poznačené zbytočnými prieťahmi. Preto ústavný súd rozhodol, že okresný

súd svojím postupom v namietanom konaní porušil základné právo sťažovateliek M. Č. a A.

Č. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Vzhľadom na to, že J. Č. a L. Č. sa stali účastníčkami konania až po pripustení ich

vstupu do konania uznesením z 31. júla 2006 a okresný súd v tomto období nebol nečinný,

naopak, odvtedy uskutočnil pojednávanie (18. augusta 2006) a nariadil kontrolné znalecké

dokazovanie (28. februára 2007), ústavný súd rozhodol, že nebolo porušené ich základné

právo zaručené v .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateliek M. Č. a A. Č. na prerokovanie ich veci

bez zbytočných prieťahov podľa a v namietanom konaní do času

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nerozhodol, prikázal okresnému súdu, aby vo veci

vedenej pod sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľky žiadali z dôvodu porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2

priznať primerané finančné zadosťučinenie po 60 000 Sk. Podľa názoru ústavného

súdu nie je príkaz okresnému súdu, aby postupoval v namietanom konaní bez zbytočných

prieťahov, dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu. Preto považoval za

potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na

celkovú dĺžku konania, zistené obdobia nečinnosti okresného súdu, význam veci pre

sťažovateľky, ale aj po zohľadnení ich čiastočného podielu na doterajšej dĺžke konania,

ústavný súd považoval za primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať M. Č. finančné

zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún) a A. Č. finančné

zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom desaťťtisíc slovenských korún).

Napokon ústavný súd rozhodol podľa o náhrade

trov konania pre úspešné sťažovateľky, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. V., K.. Ústavný súd

trovy právneho zastúpenia priznal v sume 10 216 Sk (slovom desaťtisícdvestošesťnásť

slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14

ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, t. j. za jednej úkon právnej služby urobený v roku 2007

v sume 2 970 Sk a 178 Sk režijný paušál, s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 citovanej

vyhlášky), pretože išlo o právne úkony spoločne urobené pre dve fyzické osoby.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007