Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 58/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2007 v pléne

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. Z. S., G.,

a skupiny voličov J. R. st., G., M. R., G., J. R. ml., G., M. K. ml., G., J. H. ml., G.,

M. P. ml., G., L. P., G., M. M., G., D. P., G., M. P., G., M. K. st., G., A. K., G., M. H., G.,

J. H. st., G., J. H., G., M. H., G., M. H., G., J. O., G., A. O., G., Ľ. O., G., A. G., G. a J. A.,

G., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. H., K., vo veci namietanej neústavnosti

a nezákonnosti volieb starostu obce G. konaných 2. decembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. S. a skupiny voličov J. R. st., M. R., J. R. ml., M. K. ml.,

J. H. ml., M. P. ml., L. P., M. M., D. P., M. P., M. K. st., A. K., M. H., J. H. st., J. H., M. H.,

M. H., J. O., A. O., Ľ. O., A. G. a J. A. (22 voličov) z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2006 doručená sťažnosť JUDr. Z. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a skupiny voličov J. R. st.,

M. R., J. R. ml., M. K. ml., J. H. ml., M. P. ml., L. P., M. M., D. P., M. P., M. K. st., A. K.,

M. H., J. H. st., J. H., M. H., M. H., J. O., A. O., Ľ. O., A. G., a J. A. (ďalej aj „skupina

voličov“) podľa , 3 a 4 (ďalej len „“) pre

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce G. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len

„sťažnosť“ a „voľby“).

Sťažovateľ ako kandidát na funkciu starostu obce G. sa zúčastnil volieb, v ktorých

získal hlasy 50 voličov zo 112 odovzdaných hlasovacích lístkov, teda viac ako 10 % hlasov

ustanovených v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na získanie

aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti na výsledky volieb starostu obce.

Sťažovateľ uviedol, že členmi volebnej komisie sa stali prevažne osoby, o ktorých je

známe, že podporovali starostu. Vzhľadom na rozdiel v počte získaných hlasov medzi

sťažovateľom a protikandidátom p. J. N., ako aj vzhľadom na zloženie volebnej komisie

nadobudol presvedčenie, že pri sčítaní hlasov došlo k chybám pri posudzovaní platnosti

hlasov v jeho neprospech, čo by mala potvrdiť členka volebnej komisie v obci p. I. R..

Okrem toho uviedol, že výsledky volieb boli ovplyvnené aj tým, že jeho manželka

M. S., jeho syn P. S. a jeho nevesta J. S. boli vyčiarknutí zo zoznamu voličov, a to z toho

dôvodu, že pracovníčka obecného úradu im nevystavila potvrdenie o trvalom pobyte

v obci, a to ani 1. decembra 2006 na pokyn terajšieho starostu obce.

Uvedenými skutočnosťami malo dôjsť k zmareniu objektívneho výsledku volieb

a ich ovplyvneniu, preto žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu vo volebnom obvode G.

vo voľbách do orgánov obecnej samosprávy, ktoré sa uskutočnili dňa 2. 12. 2006 za

neplatné.“

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde preskúmal, či podanie sťažovateľa spĺňalo všeobecné a osobitné náležitosti

návrhu podľa ods. l a 2, a podľa a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažnosť spĺňala všetky podmienky na jej prijatie, preto plénum ústavného súdu

16. mája 2007 prijalo podanú sťažnosť na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a písomnými listinami, ktoré

označil sťažovateľ, ako aj starosta obce.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol dve námietky, ktoré mali byť v rozpore

so zákonom a .

Prvá námietka sa týkala spôsobu spočítavania hlasov, ktoré sa malo stať v jeho

neprospech, a to členmi volebnej komisie najmä pri posudzovaní platnosti hlasov.

Z uvedeného dôvodu bola vypočutá pani I. R., členka volebnej komisie, a pani

Mgr. G. N., zapisovateľka volebnej komisie.

Z ich výpovedí vyplynulo, že v deň volieb sa neudiali mimoriadne udalosti a pri

sčítaní hlasov boli prítomní všetci členovia volebnej komisie. Sporný bol iba jeden hlas,

ktorý volebná komisia uznala za platný, a to v prospech sťažovateľa.

V priebehu vykonávania dokazovania ani jeden zo skupiny voličov na strane

sťažovateľa, a v konečnom dôsledku ani sám sťažovateľ, netvrdili, že sčítavanie hlasov sa

nedialo v súlade so zákonom.

Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej

samosprávy v zmysle , pričom ochraňuje základné práva a slobody

zaručené v .

Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov

samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou

zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (), pričom zistená

nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým

následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného

práva a jeho princípov ().

Ústavný súd okrem toho judikoval, že voľby sú prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv

občanov priznaných alebo zákonom zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť

napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože označené porušenia

práva mohli ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Dôležitou súčasťou volebných vecí je

teda zisťovanie intenzity chýb volieb z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že vo všeobecnosti

musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:

1. protizákonnosť ako porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto

protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita

protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Teda základným predpokladom pre vyslovenie protizákonnosti volieb je nesporné

zistenie a konštatovanie, že voľby prebehli v rozpore so zákonom.

V posudzovanom prípade však sťažovateľ ničím nepreukázal, že by priebeh volieb

bol v rozpore so zákonom, alebo že pri sčítavaní hlasov došlo k manipulácii, a tým

k nezákonnosti konania niektorého z členov volebnej komisie. V konečnom dôsledku to

netvrdila ani skupina voličov, ktorá podpísala sťažnosť adresovanú ústavnému súdu

uvádzajúc, že tak urobila na požiadanie sťažovateľa.

V uvedenom smere teda plénum ústavného súdu posúdilo sťažnosť sťažovateľa

a skupiny voličov ako nepreukázanú a nedôvodnú.

V ďalšom sťažovateľ namietal, že výsledky volieb boli ovplyvnené aj tým, že obecný

úrad neprihlásil na trvalý pobyt jeho manželku, syna a nevestu, následne volebnou komisiou

boli vyčiarknutí zo zoznamu voličov, čím im bolo odopreté právo voliť a ich hlasy mohli

v konečnom dôsledku ovplyvniť počet hlasov vo voľbách starostu obce v jeho prospech.

Podľa ustanovenia

o voľbách do organov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný

zákon“) právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky,

ktorí majú v obci trvalý pobyt.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 volebného zákona zoznamy voličov oprávnených

hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce na základe stáleho zoznamu

voličov.

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení

pobytu občanov“) určuje mechanizmus a podmienky prihlasovania občanov na trvalý pobyt

a prechodný pobyt.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov, na postup štátnych

orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa

tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Z výpovede pracovníčky obecného úradu pani A. V. vyplynulo, že si sťažovateľ (nie

jeho príbuzní) 29. novembra 2006 vyzdvihol na obecnom úrade prihlasovacie lístky pre

trvalý pobyt, ktoré však podpisuje starosta obce, a ona bez jeho podpisu nebola oprávnená

vykonať zápis na trvalý pobyt. Starosta obce v tom čase čerpal riadnu dovolenku a bol

mimo obce. Preto s ohľadom na uvedenú situáciu telefonicky volala na Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky ohľadne uvedeného problému a bola informovaná, že ak neboli

splnené podmienky zákona, teda nebol vykonaný zápis na trvalý pobyt, nemôže zapísať

iných občanov do voličského zoznamu, teda ani príbuzných sťažovateľa. To bol aj dôvod,

prečo príbuzní sťažovateľa neboli do voličského zoznamu zapísaní. Sťažovateľ sa uvedenú

záležitosť snažil vybaviť na polícii vo V., tam však bol informovaný, že polícia nemôže

prikázať, resp. robiť zmeny v prihlasovaní občanov na trvalý pobyt.

Po voľbách v obci sťažovateľ dal podnet na konanie vo veci podozrenia zo spáchania

trestného činu súvisiaceho s uvedenou okolnosťou, toto konanie však nie je ukončené.

M. S., P. S. a J. S. nepodnikli žiadny právny krok tesne pred voľbami, resp. v čase

volieb na to, aby boli zapísaní do voličského zoznamu obce. Pritom z výpovede P. S.

vyplynulo, že na trvalý pobyt sa chcel so svojimi príbuznými prihlásiť len z toho dôvodu,

aby svojimi hlasmi vo voľbách pomohli otcovi – sťažovateľovi.

Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosť za nedôvodnú, pretože volebná

komisia bola viazaná len zoznamom voličov, ktorí boli prihlásení na trvalý pobyt v obci.

Osoby, ktorých sa zápis na trvalý pobyt týkal, nepodnikli žiadne právne kroky na

odstránenie uvedeného stavu. Ich neúčasť vo voľbách pritom podstatne neovplyvnila

výsledok volieb v obci.

Ústavný súd zistil, že ostatná skupina voličov podpísaných na ústavnej sťažnosti,

ako aj iní svedkovia nemali žiadnu vedomosť o okolnostiach zápisu príbuzných sťažovateľa

na trvalý pobyt v obci.

Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by v obci

G. v deň konania volieb došlo k manipulácii pri sčítavaní hlasov po vykonaných voľbách

a nebolo zistené ani porušenie zákona volebnou komisiou pri vyčiarknutí príbuzných

sťažovateľa zo zoznamu voličov.

Ústavný súd tak uzatvára, že skutočnosti uvedené sťažovateľom nepredstavovali

dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd zrušil výsledky volieb starostu obce G., pretože

nebolo zasiahnuté do súťaže politických síl nezákonným a neústavným spôsobom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007