Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 58/07
PDF · 161.79 KB
No categories available
PL. ÚS 58/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 58/07-56
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2007 v pléne
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra
Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. Z. S., G.,
a skupiny voličov J. R. st., G., M. R., G., J. R. ml., G., M. K. ml., G., J. H. ml., G.,
M. P. ml., G., L. P., G., M. M., G., D. P., G., M. P., G., M. K. st., G., A. K., G., M. H., G.,
J. H. st., G., J. H., G., M. H., G., M. H., G., J. O., G., A. O., G., Ľ. O., G., A. G., G. a J. A.,
G., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. H., K., vo veci namietanej neústavnosti
a nezákonnosti volieb starostu obce G. konaných 2. decembra 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Z. S. a skupiny voličov J. R. st., M. R., J. R. ml., M. K. ml.,
J. H. ml., M. P. ml., L. P., M. M., D. P., M. P., M. K. st., A. K., M. H., J. H. st., J. H., M. H.,
M. H., J. O., A. O., Ľ. O., A. G. a J. A. (22 voličov) z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra
2006 doručená sťažnosť JUDr. Z. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a skupiny voličov J. R. st.,
M. R., J. R. ml., M. K. ml., J. H. ml., M. P. ml., L. P., M. M., D. P., M. P., M. K. st., A. K.,
M. H., J. H. st., J. H., M. H., M. H., J. O., A. O., Ľ. O., A. G., a J. A. (ďalej aj „skupina
voličov“) podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre
neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce G. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len
„sťažnosť“ a „voľby“).
Sťažovateľ ako kandidát na funkciu starostu obce G. sa zúčastnil volieb, v ktorých
získal hlasy 50 voličov zo 112 odovzdaných hlasovacích lístkov, teda viac ako 10 % hlasov
ustanovených v § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na získanie
aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti na výsledky volieb starostu obce.
Sťažovateľ uviedol, že členmi volebnej komisie sa stali prevažne osoby, o ktorých je
známe, že podporovali starostu. Vzhľadom na rozdiel v počte získaných hlasov medzi
sťažovateľom a protikandidátom p. J. N., ako aj vzhľadom na zloženie volebnej komisie
nadobudol presvedčenie, že pri sčítaní hlasov došlo k chybám pri posudzovaní platnosti
hlasov v jeho neprospech, čo by mala potvrdiť členka volebnej komisie v obci p. I. R..
Okrem toho uviedol, že výsledky volieb boli ovplyvnené aj tým, že jeho manželka
M. S., jeho syn P. S. a jeho nevesta J. S. boli vyčiarknutí zo zoznamu voličov, a to z toho
dôvodu, že pracovníčka obecného úradu im nevystavila potvrdenie o trvalom pobyte
v obci, a to ani 1. decembra 2006 na pokyn terajšieho starostu obce.
Uvedenými skutočnosťami malo dôjsť k zmareniu objektívneho výsledku volieb
a ich ovplyvneniu, preto žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu vo volebnom obvode G.
vo voľbách do orgánov obecnej samosprávy, ktoré sa uskutočnili dňa 2. 12. 2006 za
neplatné.“
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde preskúmal, či podanie sťažovateľa spĺňalo všeobecné a osobitné náležitosti
návrhu podľa § 20 ods. l a 2, § 59 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.
Sťažnosť spĺňala všetky podmienky na jej prijatie, preto plénum ústavného súdu
16. mája 2007 prijalo podanú sťažnosť na ďalšie konanie.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a písomnými listinami, ktoré
označil sťažovateľ, ako aj starosta obce.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol dve námietky, ktoré mali byť v rozpore
so zákonom a ústavou.
Prvá námietka sa týkala spôsobu spočítavania hlasov, ktoré sa malo stať v jeho
neprospech, a to členmi volebnej komisie najmä pri posudzovaní platnosti hlasov.
Z uvedeného dôvodu bola vypočutá pani I. R., členka volebnej komisie, a pani
Mgr. G. N., zapisovateľka volebnej komisie.
Z ich výpovedí vyplynulo, že v deň volieb sa neudiali mimoriadne udalosti a pri
sčítaní hlasov boli prítomní všetci členovia volebnej komisie. Sporný bol iba jeden hlas,
ktorý volebná komisia uznala za platný, a to v prospech sťažovateľa.
V priebehu vykonávania dokazovania ani jeden zo skupiny voličov na strane
sťažovateľa, a v konečnom dôsledku ani sám sťažovateľ, netvrdili, že sčítavanie hlasov sa
nedialo v súlade so zákonom.
Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy, pričom ochraňuje základné práva a slobody
Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov
samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou
zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99), pričom zistená
nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým
následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného
práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd okrem toho judikoval, že voľby sú prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv
občanov priznaných ústavou alebo zákonom zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť
napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože označené porušenia
práva mohli ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Dôležitou súčasťou volebných vecí je
teda zisťovanie intenzity chýb volieb z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
S ohľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že vo všeobecnosti
musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:
1. protizákonnosť ako porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto
protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita
protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Teda základným predpokladom pre vyslovenie protizákonnosti volieb je nesporné
zistenie a konštatovanie, že voľby prebehli v rozpore so zákonom.
V posudzovanom prípade však sťažovateľ ničím nepreukázal, že by priebeh volieb
bol v rozpore so zákonom, alebo že pri sčítavaní hlasov došlo k manipulácii, a tým
k nezákonnosti konania niektorého z členov volebnej komisie. V konečnom dôsledku to
netvrdila ani skupina voličov, ktorá podpísala sťažnosť adresovanú ústavnému súdu
uvádzajúc, že tak urobila na požiadanie sťažovateľa.
V uvedenom smere teda plénum ústavného súdu posúdilo sťažnosť sťažovateľa
a skupiny voličov ako nepreukázanú a nedôvodnú.
V ďalšom sťažovateľ namietal, že výsledky volieb boli ovplyvnené aj tým, že obecný
úrad neprihlásil na trvalý pobyt jeho manželku, syna a nevestu, následne volebnou komisiou
boli vyčiarknutí zo zoznamu voličov, čím im bolo odopreté právo voliť a ich hlasy mohli
v konečnom dôsledku ovplyvniť počet hlasov vo voľbách starostu obce v jeho prospech.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.
o voľbách do organov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný
zákon“) právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky,
ktorí majú v obci trvalý pobyt.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 volebného zákona zoznamy voličov oprávnených
hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce na základe stáleho zoznamu
voličov.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení
pobytu občanov“) určuje mechanizmus a podmienky prihlasovania občanov na trvalý pobyt
a prechodný pobyt.
Podľa ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov, na postup štátnych
orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa
tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Z výpovede pracovníčky obecného úradu pani A. V. vyplynulo, že si sťažovateľ (nie
jeho príbuzní) 29. novembra 2006 vyzdvihol na obecnom úrade prihlasovacie lístky pre
trvalý pobyt, ktoré však podpisuje starosta obce, a ona bez jeho podpisu nebola oprávnená
vykonať zápis na trvalý pobyt. Starosta obce v tom čase čerpal riadnu dovolenku a bol
mimo obce. Preto s ohľadom na uvedenú situáciu telefonicky volala na Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky ohľadne uvedeného problému a bola informovaná, že ak neboli
splnené podmienky zákona, teda nebol vykonaný zápis na trvalý pobyt, nemôže zapísať
iných občanov do voličského zoznamu, teda ani príbuzných sťažovateľa. To bol aj dôvod,
prečo príbuzní sťažovateľa neboli do voličského zoznamu zapísaní. Sťažovateľ sa uvedenú
záležitosť snažil vybaviť na polícii vo V., tam však bol informovaný, že polícia nemôže
prikázať, resp. robiť zmeny v prihlasovaní občanov na trvalý pobyt.
Po voľbách v obci sťažovateľ dal podnet na konanie vo veci podozrenia zo spáchania
trestného činu súvisiaceho s uvedenou okolnosťou, toto konanie však nie je ukončené.
M. S., P. S. a J. S. nepodnikli žiadny právny krok tesne pred voľbami, resp. v čase
volieb na to, aby boli zapísaní do voličského zoznamu obce. Pritom z výpovede P. S.
vyplynulo, že na trvalý pobyt sa chcel so svojimi príbuznými prihlásiť len z toho dôvodu,
aby svojimi hlasmi vo voľbách pomohli otcovi – sťažovateľovi.
Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosť za nedôvodnú, pretože volebná
komisia bola viazaná len zoznamom voličov, ktorí boli prihlásení na trvalý pobyt v obci.
Osoby, ktorých sa zápis na trvalý pobyt týkal, nepodnikli žiadne právne kroky na
odstránenie uvedeného stavu. Ich neúčasť vo voľbách pritom podstatne neovplyvnila
výsledok volieb v obci.
Ústavný súd zistil, že ostatná skupina voličov podpísaných na ústavnej sťažnosti,
ako aj iní svedkovia nemali žiadnu vedomosť o okolnostiach zápisu príbuzných sťažovateľa
na trvalý pobyt v obci.
Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by v obci
G. v deň konania volieb došlo k manipulácii pri sčítavaní hlasov po vykonaných voľbách
a nebolo zistené ani porušenie zákona volebnou komisiou pri vyčiarknutí príbuzných
sťažovateľa zo zoznamu voličov.
Ústavný súd tak uzatvára, že skutočnosti uvedené sťažovateľom nepredstavovali
dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd zrušil výsledky volieb starostu obce G., pretože
nebolo zasiahnuté do súťaže politických síl nezákonným a neústavným spôsobom.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2007