Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 223/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť doc. Ing. D. R., PhD., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť doc. Ing. D. R., PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra

2007 doručená sťažnosť doc. Ing. D. R., PhD., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«(...) podávam vo veci sťažnosť na Okresný súd Bratislava II. za

porušenie:

a) článku 48, odsek 2 : „každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov“

b) článku 6, odsek 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP): „každý má právo

na to, aby jeho vec bola spravodlivo prerokovaná nezávislým súdom“. (...)

Sťažnosť podávam v zákonom stanovenej 2-mesačnej lehote po doručení rozsudku

odvolacieho Krajského súdu zo dňa 21. 6. 2007 (...).

Ku podaniu sťažnosti na Ústavný súd SR ma viedla skutočnosť, že konanie

Okresného súdu BA II. nesmerovalo k odstráneniu mojej právnej neistoty a ani po 9 rokoch

som sa v pre mňa takej citlivej veci nedovolala spravodlivosti. (...)

Okresný súd BA II. nedokázal správne posúdiť, že moja žaloba o ochranu osobnosti

je dôvodná (...).

Okresný súd BA II. nebral do úvahy objektívne vyjadrenie osobného úradu

zamestnávateľa (...).

Okresný súd BA II. si osvojil právny názor odporkyne a zamietol 3-krát môj návrh z

rôznych dôvodov, ktoré sú právne nekonzistentné. (...)

Okresný súd BA II nepostupoval v intenciách odvolacieho - Krajského súdu v

Bratislave, ktorý

- zrušil rozhodnutie Okresného súdu BA II zo dňa 26. 11. 1999 a v odvolacom konaní 14 Co

30/00 dospel dňa 21. 5. 2000 k záveru, že „odvolanie je dôvodné“

- zrušil rozhodnutie Okresného súdu BA II zo dňa 26. 3. 2002 a v odvolacom konaní 6 Co

120/03-232 dňa 30. 10. 2003 dospel ku záveru, že „rozsudok súdu prvého stupňa v posúdení

pasívnej legitimácie nemožno posúdiť ako vecne správny.“

Dávam do pozornosti zásadnú zmenu právneho názoru sudkyne Okresného súdu BA

II , ku ktorej prišlo po vynesení rozhodnutia dňa 1. 10. 1999 v súvisiacej veci č. 21

smerovanej proti tej istej odporkyni s tým istým dôkazným listom (...).

Prehlasujem, že ako navrhovateľka som svojim vystupovaním pred Okresným súdom

BA II. , ani žiadnym opomenutím z mojej strany neprispela ku predlžovaniu konania.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Bratislava II. v konaní o ochranu osobnosti vedenom

pod spisovou značkou bolo porušené základné právo Doc. Ing. D. R., PhD.

na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ods. 1 SR a

podľa čl. 6, ods. 1, EDĽP.

Navrhovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie 150 000 Sk.

Okresnému súdu Bratislava II. sa ukladá povinnosť uhradiť trovy právneho konania

navrhovateľke a jej právnemu zástupcovi JUDr. B. S.“

Sťažovateľka v petite návrhu žiadala vysloviť porušenie základného práva „na

spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (...)“.

Vzhľadom na znenie , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi, ústavný súd označenie tohto článku sťažovateľkou v petite návrhu

považoval za chybu pri písaní a za sťažovateľkou namietané porušenie považoval základné

právo zaručené v . Tieto závery vyplývajú aj z viacerých formulácií

uvádzaných v odôvodnení sťažnosti. Navyše z obsahu sťažnosti nevyplýva žiaden

argument, ktorým by sťažovateľka odôvodňovala porušenie základného práva na zákonného

sudcu ( ).

Podľa zistenia ústavného súdu vec okresného súdu vedená pod sp. zn.

bola právoplatne skončená 3. augusta 2007, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok

okresného súdu č. k. -289 z 22. apríla 2005 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -318 z 21. júna 2007.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení

tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie,

t. j. v petite sťažnosti.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v ktorom sa sťažovateľka domáhala ochrany osobnosti, ospravedlnenia a náhrady

nemajetkovej ujmy proti odporkyni.

Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval označené porušenie práv

sťažovateľky vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označila v sťažnosti, teda

vo vzťahu k okresnému súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd 22. apríla 2005 vo veci

vedenej pod sp. zn. vyhlásil rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol (č. k. -318 z 21. júna 2007) bez toho,

aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v okamihu podania

sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal, t. j. meritórne rozhodol skôr, ako

sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu. Z toho vyplýva, že okresný súd v čase

podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľkou označené

práva.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo

alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

, ).

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľky (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrada trov právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007