Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 213/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť V. R., B., t. č. vo väzbe, B., zastúpeného JUDr. L. J., B.,

ktorou namieta:

1) porušenie práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 27. novembra 2006

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 4. januára 2007,

2) porušenie práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základného práva podľa

uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo 14. mája 2007,

3) porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod

sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2007 doručená sťažnosť V. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal:

1) porušenie práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 27. novembra 2006 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. januára 2007,

2) porušenie práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 dohovoru a základného práva podľa čl. 50

(ďalej len „“) uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 14. mája 2007,

3) porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť neobsahovala všetky náležitosti požadované zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), preto ústavný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho

podania.

Sťažovateľ podaním z 27. septembra 2007 (doručeným ústavnému súdu 3. októbra

2007) predložil požadovaný dôkazový materiál (sťažnosťou napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov) a oznámil dátumy doručenia mu týchto rozhodnutí. Súčasne predložil

doplnený (opravený) petit sťažnosti, ktorým navrhol, aby ústavný súd „rozhodol

nasledovne:

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. č. OTp 139/06 zo dňa 27. 11. 2006

ktoré bolo obvinenému doručené 4. 12. 2006 a obhajcovi 7. 12. 2006 a Krajský súd

Bratislava uznesením sp. zn. zo dňa 4. 1. 2007 ktoré bolo obvinenému

doručené 22. 1. 2007 a obhajcovi 20. 1. 2007, ktorými rozhodli o predĺžení lehoty trvania

väzby obvineného V. R. bez toho, aby pred týmito rozhodnutiami súdov bol vypočutý

k dôvodom a okolnostiam ďalšieho trvania väzby, porušili jeho právo podľa čl. 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd Bratislava uznesením sp. zn. zo dňa 14. 05. 2007,

doručeným obvinenému dňa 24. 5. 2007, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia OS BA IV

o odmietnutí obžaloby a súčasne o zrušení časti uznesenia o prepustení V. R. z väzby

na slobodu a jeho ponechaní vo väzbe z dôvodov podľa ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), c)

bez toho, aby ho vypočul k dôvodom a okolnostiam ďalšieho trvania väzby, porušil

jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a tiež právo na realizáciu riadnej obhajoby v zmysle SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv.

3. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci konania

o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava č. zo dňa 14. 05. 2007

porušil základné právo V. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v , ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko

o dovolaní podanom 8. 6. 2007 rozhodoval až dňa 25. 07. 2007 a rozhodnutie bolo

obvinenému doručené až 31. 08. 2007 a obhajcovi dokonca až 25. 09. 2007.

4. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 14. 05. 2007

v časti týkajúcej sa ponechania V. R. vo väzbe zrušuje a prikazuje prepustiť V. R.

neodkladne z väzby na slobodu a to z dôvodu porušenia jeho práv v zmysle bodov 1. 2. a 3.

tohto petitu.

5. V. R. priznáva náhradu trov konania v sume 7 424,50 Sk (slovom

sedemtisícštyristodvadsaťštyri slovenských korún a päťdesiat halierov), ktoré je povinný

zaplatiť najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovenej výške jeho právnemu zástupcovi

JUDr. L. J., B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany

namietaného porušenia svojich práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc

ústavného súdu konať o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva

priamo z () a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa

ods. 2 , ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti

spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených

sťažovateľových práv.

Z obsahu sťažnosti (a jej doplnenia) vyplýva, že sťažovateľ proti (v sťažnosti)

namietanému uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 27. novembra 2007 podal

riadny opravný prostriedok – sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd. Preto ústavný súd

nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie

sťažovateľových práv uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. novembra 2007.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že v časti proti namietanému uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 27. novembra 2007 nie je daná jeho právomoc, a preto

odmietol sťažnosť v uvedenej časti tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

2. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ). Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ).

Z obsahu sťažnosti (a jej doplnenia) vyplýva, že uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 4. januára 2007 bolo sťažovateľovi doručené 22. januára 2007

(a jeho právnemu zástupcovi 20. januára 2007) a uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 14. mája 2007 bolo doručené sťažovateľovi a jeho právnemu

zástupcovi 24. mája 2007. Sťažovateľ 8. júna 2007 podal proti tomuto uzneseniu dovolanie

(dovolanie sa podáva proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, pozn.). Najvyšší súd

uznesením z 25. júla 2007 dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného

poriadku. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že predmetné uznesenie najvyššieho súdu

nebolo v spojitosti s namietaným uznesením krajského súdu (sp. zn. zo 14. mája

2007) sťažnosťou napadnuté; napadnuté boli „iba“ prieťahy v postupe najvyššieho súdu

v súvislosti s konaním o dovolaní sťažovateľa.

Sťažovateľova sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 17. augusta 2007, teda

v súvislosti s namietanými uzneseniami krajského súdu po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty na jej podanie. Ústavný súd preto sťažnosť v časti namietajúcej

protiústavnosť označených rozhodnutí krajského súdu (uznesenia sp. zn.

zo 4. januára 2007 a uznesenia sp. zn. zo 14. mája 2007) odmietol podľa § 25

ods. 2 ako oneskorene podanú.

3. Sťažovateľ taktiež namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v dovolacom konaní.

Ústavný súd sa v tejto časti posudzovanej veci osobitne zameral na preskúmanie

opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (čo platí aj pokiaľ ide o dohovoru)

berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na

skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva

podľa “ (), ďalej ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa

, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. ak

„na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký,

ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva

sťažovateľa podľa “ ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd z predloženej sťažnosti, k nej pripojených

písomností a tiež dopytom na najvyššom súde zistil, že sťažovateľ podal 8. júna 2007

dovolanie, ktoré bolo spolu so súdnym spisom doručené 22. júna 2007 najvyššiemu súdu,

ktorý ho uznesením z 25. júla 2007 odmietol. Súdny spis bol 22. augusta 2007 expedovaný

okresnému súdu, ktorému bol doručený 24. augusta 2007.

Berúc do úvahy celkovú dĺžku dovolacieho konania (od 22. júna 2007 do 22. augusta

2007) a postup najvyššieho súdu v ňom, ako aj dôvody odmietnutia dovolania (dovolanie

nebolo prípustné), ústavný súd odmietol sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, pretože nie je

predpoklad, že by po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie boli zistené také

nedostatky v postupe najvyššieho súdu, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovali záver

o porušení sťažovateľom označených práv v predmetnom dovolacom konaní.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ neposkytol ani

dôkazy preukazujúce využitie jeho práva domáhať sa nápravy podaním sťažnosti

na prieťahy v konaní, resp. na nečinnosť súdu v zmysle príslušných zákonných ustanovení

( ).

Preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

4. Keďže sťažnosť bola omietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

5. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2007