Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 16/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008

predbežne prerokoval návrh Ing. E. A., N., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., L.,

na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. z 19. septembra 2007, za účasti Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, a takto

rozhodol:

Návrh Ing. E. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. novembra

2007 doručený návrh Ing. E. A. (ďalej len „navrhovateľka“) na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. z 19. septembra 2007 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“), doplnený

podaním doručeným 17. decembra 2007.

Z návrhu vyplýva, že namietaným rozhodnutím uložil výbor navrhovateľke pokutu

„vo výške 51 900 Sk, podľa ústavného

za omeškanie s doručením písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 tohto ústavného zákona“.

Výbor uložil navrhovateľke pokutu na tom základe, že ako verejná funkcionárka

porušila povinnosť podať v ustanovenej lehote oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný zákon

o ochrane verejného záujmu“).

Navrhovateľka k omeškaniu s odovzdaním oznámenia uviedla, že k nemu došlo

„z vážnych osobných a zdravotných dôvodov a nie z nerešpektovania zákonom určenej

povinnosti“.

Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že už vo svojom „vyjadrení na žiadosť výboru

NR SR zo dňa 20. 7. 2007 (...) uviedla ako dôvod omeškania pracovnú zaneprázdnenosť,

pričom (...) sa zároveň výboru NR SR ospravedlnila. V tom čase (...) pracovala ako

riaditeľka Z. v N., pričom v marci 2007 sa menil majiteľ obchodného centra. Nový,

zahraničný majiteľ (...) vyžadoval pri prechode majetkových práv (...) vysoké pracovné

nasadenie a časté služobné cesty mimo trvalého bydliska“.

Okrem tohto navrhovateľka argumentovala tým, že „mala v rozhodujúcom období

veľké problémy súkromného charakteru. 24. januára 2007 bolo (...) 20 ročné manželstvo

rozvedené (...), následne v ďalších mesiacoch (...) sa neúspešne pokúšala o majetkové

vysporiadanie BSM s bývalým manželom, ktoré do dnes nie je vyriešené. Táto komplikovaná

životná situácia bolo o to náročnejšia, že po rozvode manželstva sa starám sama

o 2 maloleté deti (...), pričom spolu s nami žije moja 71 ročná matka, ktorá je po ťažkej

onkologickej operácii a vyžaduje si sústavnú opateru“.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že „toto stresujúce a psychicky náročné obdobie bolo

aj dôvodom výrazného zhoršenia môjho zdravotného stavu“, preto „absolvovala množstvo

odborných vyšetrení vo fakultnej nemocnici v N., v M. v N. a v N. v K., kde sa aj podrobila

náročnej liečbe“. Následkom zhoršenia jej zdravotného stavu je v súčasnosti

„bez zamestnania a stáleho príjmu“.

Navrhovateľka je presvedčená o tom, že pri „rozhodovaní vo výbore NR SR zohral

dôležitú úlohu aj fakt, že (...) odišla z vrcholovej politiky, čím (...) stratila oporu a politické

krytie zo strany poslancov NR SR“.

Vzhľadom na uvedené dôvody je navrhovateľka presvedčená o tom, že „skutočnosti,

ktoré zapríčinili (...) omeškanie s podaním oznámenia funkcií, zamestnaní, činností,

majetkových pomerov sú dôvodmi osobitného zreteľa a sú nielen ľudsky ale aj právne

ospravedlniteľné“.

S poukázaním na uvedené navrhovateľka žiada, aby ústavný súd „tieto právne

skutočnosti“ preskúmal a rozhodnutie výboru sp. zn. z 19. septembra 2007

zrušil.

Pretože návrh navrhovateľky neobsahoval niektoré zákonom ustanovené náležitosti,

ústavný súd ju 29. novembra 2007 vyzval na odstránenie nedostatkov jej návrhu.

Navrhovateľka napriek tejto výzve ústavného súdu neuviedla ani v doplnení návrhu

z 13. decembra 2007 žiadne nové relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali porušenie

povinnosti podať v ustanovenej lehote oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu. Splnomocnený právny zástupca navrhovateľky poukázal na to,

že jeho „klientka spracovala svoj návrh so mnou dňa 16. 11. 2007, avšak podávala ho

sama, nakoľko čakala na lekárske potvrdenie od riaditeľa N. K.“.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči

verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný

účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (ďalej len „orgán“).

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu

sa pripojí napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa je účastníkom konania navrhovateľ

a výbor.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Vychádzajúc z obsahu návrhu možno konštatovať, že navrhovateľka nespochybňuje

skutočnosť, že oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

podala „23 dní po zákonom určenej lehote“, ale poukazuje na to, že dôvody uvedené

v tomto návrhu, z ktorých niektoré neuviedla vo svojom vyjadrení adresovanému výboru

na ospravedlnenie omeškania s podaním uvedeného oznámenia, pretože ich považovala

za dôverné, sú „dôvodmi osobitného zreteľa a sú nielen ľudsky ale aj právne

ospravedlniteľné“, a preto „mala byť na výbor NR SR pozvaná, kde by (...) mala možnosť

vysvetliť dôvody (...) konania“. Navrhovateľkine argumenty vo svojej podstate smerujú

k ospravedlneniu jej konania osobnými dôvodmi, ktoré by mal podľa nej ústavný súd

zohľadniť ako hodné osobitného zreteľa.

Ako vyplýva z , predmet tohto konania, v rámci

ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený výlučne na posúdenie konania

navrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku

tohto konania je konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť povinnosti

vyplývajúce pre neho z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším krokom

determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie

výboru a v neposlednom rade je ním návrh navrhovateľa, ktorým žiada, aby ústavný súd

napadnuté rozhodnutie preskúmal.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento

ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným

funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú

v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a čl. 8, sa osoba, ktorá vykonávala

verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa

skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu

vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom

uvedie: a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2;

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo

štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára; c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej

samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť

a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií

má príjem, funkčné alebo iné požitky; d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom

roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo

činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie

verejného funkcionára; e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela

a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti vrátane osobných údajov v rozsahu titul,

meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie

podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému výboru.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu návrhu a z jeho doplnenia považuje za podstatné,

že navrhovateľka nenamieta, že bola ako verejná funkcionárka v zmysle citovaných

ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinná predložiť výboru

oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2007, ani to, že túto povinnosť

v ustanovenej lehote nesplnila.

Pretože tak urobila „až 23. 4. 2007, t. j. 23 dní po zákonom určenej lehote“, začal

výbor proti nej konanie, výsledkom ktorého bolo prijatie namietaného rozhodnutia.

Následne navrhovateľka iniciovala na ústavnom súde začatie konania o preskúmanie

namietaného rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo

v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda že

povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil.

V prípade navrhovateľky však táto podmienka splnená nie je a z podaného návrhu, ako už

bolo prv uvedené, naopak vyplýva, že navrhovateľka nijako nespochybňuje porušenie

povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

a nepopiera, že písomné oznámenie nepodala v stanovenej lehote, t. j. do 31. marca 2007.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky a jeho doplnenia, ako aj s prihliadnutím

na ďalšie s vecou súvisiace skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľky je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva v podstate z toho, že jeho

odôvodneniu chýba akákoľvek argumentácia v tom smere, že by konanie navrhovateľky

nebolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými jej ústavným zákonom o ochrane

verejného záujmu, a teda neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol

kvalifikovať ako relevantné v rámci konania podľa . Z toho

dôvodu ústavný súd návrh už po jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnený.

Navrhovateľka poukazujúc na negatívny dopad, ktorý by pre ňu a jej rodinu malo

zaplatenie pokuty uloženej namietaným rozhodnutím, sa svojím návrhom domáha toho, aby

ústavný súd namietané rozhodnutie zrušil.

však nepriznáva ústavnému súdu vo vzťahu k pokutám

uloženým verejným funkcionárom podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

moderačné oprávnenie ani možnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby dospel

k záveru, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, pričom zistené skutočnosti v okolnostiach daného prípadu

prijatie takéhoto záveru neumožňujú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľky po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd poznamenáva, že v konaní

o preskúmaní rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným

záujmom rozhoduje ústavný súd v súlade s vo veci

samej buď uznesením, ktorým potvrdí napadnuté rozhodnutie výboru, alebo nálezom,

ktorým napadnuté rozhodnutie výboru zruší. Pretože osobitná úprava konania o preskúmaní

rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom obsiahnutá

v ustanoveniach a neustanovuje, pokiaľ ide povinnosť

predbežného prerokovania každého návrhu na neverejnom zasadnutí, inak (§ 25 ods. 1

), je podľa názoru ústavného súdu aj v týchto konaniach potrebné

uplatniť postup podľa a . Z uvedeného vyplýva, že

senát ústavného súdu môže odmietnuť návrh už po jeho predbežnom prerokovaní,

a to v prípade, že zistí existenciu niektorého z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona

o súde. Takýmto dôvodom je aj zistenie, že podaný návrh je celkom nedôvodný

a evidentne bez nutnosti ďalšieho skúmania ho možno kvalifikovať ako návrh zjavne

neopodstatnený. V takomto prípade nepovažuje ústavný súd za nevyhnutné ani za účelné

rozhodovať najskôr o prijatí návrhu na ďalšie konanie a následne v konaní vo veci samej

napadnuté uznesenie výboru uznesením potvrdiť. Takýto postup je v súlade s uznesením

pléna ústavného súdu č. k. PLz. -3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie

o návrhoch vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

a nasl. ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného sa vzťahuje

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008