Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 12/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., P., zastúpeného advokátkou JUDr. J. P., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2007 doručená sťažnosť A. Ž., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 26. septembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. októbra

2007, uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pokusu trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 247

ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) , trestného činu krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 247 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) Trestného

zákona a návodu k trestnému činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. b),

a a , za čo bol podľa

ods. 4 s použitím odsúdený na súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej

skupiny podľa . Sťažovateľovi bol týmto

rozhodnutím zároveň uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť

v odbore obchodno-sprostredkovateľskej činnosti na dobu dvoch rokov podľa § 49 ods. 1

a . Okresný súd súčasne zrušil výroky o trestoch odňatia

slobody, ktoré boli sťažovateľovi uložené predošlými rozsudkami iných okresných súdov.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „(...) Dňa 19. 01. 1995 bola na mňa podaná

obžaloba Okresnou prokuratúrou T. č. k. -66, avšak už predtým dňa

02. 12. 1993 som bol vzatý do väzby, kde som bol do 19. 10. 1995, čiže 22 mesiacov. Po

prepustení z väzby sa až do 26. 09. 2007, kedy bol po viac ako 12 rokoch vynesený

rozsudok, konali sa pojednávania, ktorých som sa riadne zúčastňoval. Po celú túto dobu,

teda 16 rokov od udalostí, za ktoré som bol stíhaný, som veľmi trpel, svoju nerozvážnosť

som ľutoval a chcel som, aby sa vo veci rozhodlo. Toto sa však stalo až po veľmi dlhej dobe,

pričom sudkyňa, ktorá konanie viedla, odišla do dôchodku a vec bola v r. 2003 pridelená

inému sudcovi. Ja som celý čas žil v psychickom napätí a strese, čo sa prejavila na mojom

zdravotnom stave, mám závažné zdravotné problémy som invalidným dôchodcom (...).

Tým, že predmetná vec sa právoplatne skončila až 12. 10. 2007, pričom skutky, za

ktoré som bol odsúdený, sa stali v roku 1991 a 1992, cítim sa poškodený na svojich právach

na spravodlivý proces podľa . Ja som bol, ako som

už uviedol vo väzbe, (...) a to do 19. 10. 1995. Odvtedy som žil v právnej neistote, strachu, v

psychickej traume, nemohol som podnikať.

Odvtedy žijem životom riadneho človeka, pracujem, pomáham v nadácii v boji proti

drogovým závislostiam, o čom predkladám doklady. Tým, že súd rozhodol až po viac ako

12tich rokoch od spáchania skutkov, za ktoré som bol odsúdený, cítim sa dotknutý a

poškodený na svojich právach , a preto navrhujem, aby súd vyhovel mojej žiadosti a priznal

mi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk za moju nemajetkovú ujmu.

Som si vedomý, že som bol právoplatne odsúdený, avšak dĺžka konania a následky

tým spôsobené na mojej osobe, a to najmä zdravotné potiaže a nemožnosť podnikania ma

veľmi poškodili. (...)“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave porušil právo sťažovateľa podľa SR,

aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a zároveň právo na prerokovanie veci

súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

2. Okresný súd v Trnave je povinný nahradiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo

výške 150 000,- Sk a trovy konania vo výške 10 656,- Sk (...).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred

podaním sťažnosti podľa ().

Sťažovateľ úvod sťažnosti adresovanej ústavnému súdu formuloval nasledovne:

„Sťažnosť proti porušovaniu ústavného práva chráneného ustanovením čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaným pod č. 209/1992

Zb. a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v súlade s SR.“

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení

tých práv, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie,

t. j. v petite sťažnosti (v tomto prípade porušenie základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru).

Predmetom konania pred ústavným súdom je teda posúdenie namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd 26. septembra 2007 v trestnej veci

sťažovateľa vyhlásil rozsudok, ktorý sa stal právoplatným 12. októbra 2007.

Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v okamihu podania

sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal, t. j. meritórne rozhodol skôr, ako

sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu. Z toho vyplýva, že okresný súd v čase podania

sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené práva.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo

alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

, ).

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľa (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrada trov právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.