Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 11/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa , a a práv podľa

čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. , ,

, , a a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základných práv podľa , a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , , ,

, a .

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd v „zastúpení komandom sudkýň“, ktoré vo svojej

sťažnosti vymenoval, v konaniach vedených pod sp. zn. , ,

, , a nevydal žiaden spravodlivý rozsudok,

„ale zato vydalo celú plejádu skrivodlivých uznesení, ktoré sú v rozpore so zákonom,

SR a medzinárodnými dohovormi, táto zabávajúca sa kopa sudkýň prenasleduje

sťažovateľa sústavným odporom, zamietaním jeho základných ľudských práv, obštrukciami

a to za jediným účelom: ochrániť kriminálnikov a zabiť sťažovateľa... Kriminálny výkon

súdnictva Okresného súdu Bratislava II je umožňovaný vďaka bezzubému výkonu

samotného Ústavného súdu SR, Ministerstva spravodlivosti SR a Súdnej rady SR“.

Sťažovateľ zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu,

a teda Ľudmile Gajdošíkovej, Milanovi Ľalíkovi, Lajosovi Meszárosovi, Jánovi Lubymu

a Jánovi Auxtovi. V tejto súvislosti uviedol: „Tieto osoby sú omylom na Ústavnom súde

a neschopní konať nezaujato a objektívne“.

Vo vzťahu k namietanému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľ uviedol, že v tomto súdnom spore koná neoprávnená osoba Š. Š.,

ktorý „súdu podstrčil falzifikáty ako práve dôkazy, prezenčnú listinu z ustanovujúcej

schôdze zo dňa 29. 12. 2000, v ktorej je aj podpis odporcu MUDr. D. B., pritom taká

schôdza zo dňa 29. 12. 2000 nikdy nebola a Š. Š. si ju iba vymyslel. Od roku 2002

nepreukázal, že schôdza bola! IDE O JASNÝ PRÍPAD KRIMINÁLNEHO VÝKONU

SÚDNICTVA!“.

Porušenie označených práv vidí sťažovateľ aj v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. . V danom prípade argumentoval: „Sudkyňa konanie zmarila

a merita veci sa ani len nedotkla, pritom jej úspech opečiatkoval odvolací súd (...). Sudkyňa

D. nevložila do spisu pilotný rozhodujúci dôkaz, čím chcela ovplyvniť konanie odvolacieho

súdu zásadným spôsobom!“ Sťažovateľ zároveň dodal, že túto skutočnosť oznámil

JUDr. P., ale namiesto toho, aby bola potrestaná sudkyňa D. „za machinácie so súdnym

spisom, bol trestaný sťažovateľ. (...) Sťažovateľ obdržal za to pokuty, ale sudkyne –

podvodníčky neboli dodnes potrestané!!!!! JASNÝ PRÍPAD SKRIMINALIZOVANÉHO

SÚDNICTVA!!!!!“.

Vo vzťahu k namietanému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľ argumentoval: „Sudkyňa napriek opakovaným požiadavkám

doplniť spis o dôkazy, ktoré predložila K., a. s. na pojednávaní tieto do spisu nezabezpečila,

pretože boli v prospech sťažovateľa a to bolo to posledné, čo by sudkyňa na OS BA II

urobila. Účastník konania S., a. s. neuniesla bremeno dokazovania o doručení výzvy

sťažovateľovi na akési plnenie, ale aj tak vyhráva! JEDNOZNAČNÝ PRÍPAD

KRIMINÁLNEHO VYČÍNANIA!“

Aj v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. videl

sťažovateľ porušenie svojich práv. V tejto súvislosti uviedol: „JUDr. K. je zákonnou

sudkyňou v konaní sp. zn.: keď na pojednávaní vyhnala verejnosť

von z pojednávacej miestnosti. Konala v brutálnom rozpore s SR – konanie

na súde je verejné. Sudkyňa K. sa ihneď pustila do obštrukcií a boja výpalnického, za každú

cenu vydolovať súdne poplatky aj keď sťažovateľ má zo zákona nárok na oslobodenie!

Na tomto bode konanie ustrnulo.“

V prípade namietaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľ vyslovil aj tento názor: „Sudkyňa R. sa dozvedela, že ide o trestnú činnosť

zo strany Š. Š., ale nič nevykonala v prospech spravodlivosti, naopak rozhodla v prospech

Š. Š. a dodnes neurobila nápravu, nevydala „OPRAVNÉ UZNESENIE“, nepodala trestné

oznámenie. JEDNODUCHO IDE O ĎALŠÍ KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA!“

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal aj postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom konštatoval, že „ide o obnovu konania,

keď predchádzajúce konanie sp. zn. : bolo ukončené...“. V tejto súvislosti

dodal: „Sudkyňa B. namiesto toho, aby ju rozčúlilo podvodné správanie «Stavebného

bytového družstva B.» začala šikanovať sťažovateľa a vypaľovať súdne poplatky,

čo sa na tomto súde považuje za osvedčenú metódu, pretože sťažovateľ nemá peniaze

na platenie, ale svojich práv sa chce dovolať. Sudkyňa si vynútila odvolacie konanie –

obštrukciu a vôbec sa nezaoberá podvodmi odporcu!“

Okrem uvedeného sťažovateľ uviedol: „JUDr. A. R. je predsedom Okresného súdu

Bratislava II. Je oboznámená všetkými už spomenutými výčinmi, ale neurobila nijakú

nápravu v konaniach. Ani predsedovi súdu nevadia páchané trestné činy Š. Š. a Stavebným

bytovým družstvom! KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA UŽ POVAŽUJÚ ZA ZÁKONNÝ!

SÚ TO ZVRÁTENÉ OSOBY A ŽIJÚ ZA DOBRÚ ODMENU A EXCELENTNÝ

DÔCHODOK. ANI JEDNA VEC NEBOLA UKONČENÁ, i keď ide o udalosti z roka 2000 –

2002! (...) Európsky súd sa správa ku mne objektívne a s jeho pomocou Vás rozdrvím.

Budete prejednávaní a zverejňovaní a národ Vás opíše! DAŇOVÍ POPLTNÍCI PLATIA

OCHRANCOV KRIMINALITY a to musí skončiť! Žiadne kópie nepošlem, vyžiadajte si

spisy! (...) Okresný súd Bratislava II od roku 2002 porušuje práva sťažovateľa, ktoré

mu garantuje SR podľa , podľa , podľa a podľa ,

čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„II. A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva sťažovateľa podľa čl. 46,

čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru v znení

protokolu č. 11, ktorým je Slovenská republika viazaná. Okresný súd Bratislava II

vykonával výkon súdnictva kriminálnym spôsobom od roku 2002 naďalej!

II. B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť MUDr. D. B. 100 miliónov

slovenských korún ako primerané zadosťučinenie za ničenie jeho zdravia a systematické

porušovanie jeho práv orgánmi štátu od roku 2002 naďalej a to skriminalizovaným

výkonom pri plnení svojich pracovných povinností vyplývajúcich zo zákona!!!!.

II. C. Okresný súd Bratislava II je povinný konať v uvedených veciach podľa zákona

a bez ďalších zbytočných prieťahov. Súd je povinný ukončiť veci do 3-mesiacov od dňa

doručenia Nálezu ústavného súdu.

V prípade porušenia tejto povinnosti musí Okresný súd znášať dvojnásobné

navýšenie sumy zadosťučinenia, ak o to MUDr. D. B. požiada, a to v lehote 1-mesiac od

dňa doručenia požiadavky na zaplatenie, bez ďalšieho súdneho konania.

II. D. Trovy konania pre Ústavný súd SR, pre advokáta etc. zaplatí Okresný súd

Bratislava II do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu SR.

II. E. Predseda Okresného súdu Bratislava II musí v lehote 3-mesiace vykonať

rozbor činností uvedených sudkýň a na základe rozboru vydať opatrenia:

1. Sudkyne podporujúce trestnú činnosť Š. Š., podať žiadosť Súdnej rade SR o začatie

disciplinárneho konania.

2. Dať výpoveď z pracovného pomeru s odôvodnením, že daná sudkyňa páchala

trestnú činnosť pri výkone moci.

II. F. Ak Okresný súd nevyplatí zadosťučinenie v termíne, je povinný zaplatiť aj

úroky z omeškania vo výške 17.6 % ročne z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do dňa

zaplatenia.“

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodov, že „je plne invalidný bez možnosti

zárobku, nemá žiaden príjem, žije iba z vyplatených satisfakcií, má majetok, ktorý

mu je na príťaž, sťažnosť nie je bezúspešná ale zdrvujúco úspešná pred spravodlivým

a objektívnym súdom“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti sťažnosti vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jej

odmietnutie.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie označených práv postupom

okresného súdu v jednotlivých konaniach, ale zároveň uplatnil námietku zaujatosti aj voči

sudcovi ústavného súdu Jánovi Auxtovi. O tejto námietke zaujatosti rozhodol ústavný súd

uznesením č. k. -9 z 11. decembra 2007 tak, že sudcu Jána Auxta nevylúčil

z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnom konaní.

V súvislosti s obsahom sťažnosti ústavný súd zistil, že obsahuje hrubo urážlivé,

neprimerané a dehonestujúce výroky na adresu sudkýň okresného súdu, ktoré zároveň

podozrieva z páchania trestnej činnosti pri výkone súdnej moci. Je potrebné konštatovať,

že sťažovateľ v sťažnosti použil neprimerané, útočné a agresívne vyjadrenia aj na adresu

samotného ústavného súdu, keď jeho činnosť označil za bezzubú, ako aj na adresu

jednotlivých sudcov ústavného súdu, ktorých označil za omyly neschopné objektívne

rozhodnúť.

Pri posudzovaní koncepcie sťažnosti a v spojení s tým aj správania sťažovateľa

ako účastníka konania ústavný súd vychádzal z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva, ako aj zo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej vyslovil,

že sťažnosť smie byť v zásade odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru,

pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný,

resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája

2004, , , ).

Ústavný súd v predchádzajúcich prípadoch, v ktorých odmietol sťažnosť

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí z dôvodu, že používa útočný alebo hrubo

urážlivý jazyk judikoval, že ako generálna právna norma

upravujúca civilný proces vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6

okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak,

aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných

osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to,

aby v rámci občianskeho súdneho konania, ktoré je jednou zo záruk zákonnosti,

nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických

osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (napr. , ).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v sťažnosti, obsahom ktorých je okrem iného označenie sudkýň okresného súdu

„komandom“, či „zabávajúcou sa kopou“, ktorá vydala „plejádu skrivodlivých uznesení“

za jediným účelom „ochrániť kriminálnikov a zabiť sťažovateľa“, ako aj pomenovanie

jednotlivých sudcov ústavného súdu „omylom“ neschopným rozhodnúť „nezaujato

a objektívne“, či obvinenie sudkýň okresného súdu z podpory trestnej činnosti a končiac

vyhrážaním sa, že sťažovateľ pomocou Európskeho súdu pre ľudské práva „rozdrví“ tých,

ktorí podľa jeho názoru rozhodujú nezákonne, prekročil hranicu normálnej kritiky.

Jeho výroky preto nemožno považovať za prejav, ktorý by bol v súlade s uvedenými

základnými ustanoveniami upravujúcimi princíp

zachovávania úcty k právam iných a smerujúcimi k dodržiavaniu požiadavky, aby účastníci

konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov

konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu (obdobne napr. ,

).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že súčasťou zákonom

predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania na ústavnom súde je aj primeraná

slušnosť vo vyjadrovaní. V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže

byť tento návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ

záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (, ,

).

Ústavný súd zistil, že podstatou sťažovateľových námietok je predovšetkým

spochybňovanie rozhodovacej činnosti sudkýň okresného súdu konajúcich v jeho veciach,

ako aj jeho podozrenie, že tieto sudkyne podporujú páchanie trestnej činnosti a samé

sa jej aj dopúšťajú. Posúdenie týchto námietok však nepatrí pred vyčerpaním všetkých

opravných a iných právnych prostriedkov do právomoci ústavného súdu. Tieto

námietky môže sťažovateľ uplatniť v rámci prvostupňového a druhostupňového konania

či už v podobe námietok zaujatosti, v podaných odvolaniach proti prvostupňovým

rozhodnutiam a podobne. Z návrhu na rozhodnutie nevyplývajú pre ústavný súd relevantné

východiská, ku ktorým by mohol v prípade jasne a určito formulovaného petitu dospieť.

Sťažnosť sťažovateľa sa javí ako agresívny útok na rozhodovaciu činnosť okresného súdu

a ústavného súdu bez adekvátneho odôvodnenia a uvedenia argumentov o porušení ním

namietaných práv. Na základe toho dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade nejde

o úspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti.

Vzhľadom na to, že v danom prípade ústavný súd vyhodnotil obsah sťažnosti

sťažovateľa ako hrubo neslušný a urážlivý, sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, lebo záujmy ochrany ústavnosti nevyžadovali iný postup.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008