Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., Š.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v , základného práva na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom orgánu štátnej správy zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 5. januára 2006 a postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 24. novembra 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2007 doručená sťažnosť Ing. T. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom orgánu štátnej správy zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 5. januára

2006 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2006.

A. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti, v ktorej za odporcov označil okresný súd a krajský súd,

uviedol, že:

«namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 1

a práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom

orgánu štátnej správy podľa postupom Okresného

súdu v Poprade vo veci sp. zn. , postupom Krajského súdu v Prešove vo veci

pod sp. zn.: a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

na základe nasledovných skutkových tvrdení.

V uvedenej právnej veci sťažovateľ vystupoval v návrhu prejednávanom na

Okresnom súde v Poprade pod sp. zn.: ako žalobca a žaloval Slovenskú

republiku, Ministerstvo financií o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom. Nesprávny úradný postup sťažovateľ namietal na nasledovnom skutkovom

základe:

(...)

Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 5. 1. 2006, č. k.: -54 zamietol

žalobu sťažovateľa, pričom skonštatoval, že v postupe správcu dane nezistil nesprávny

úradný postup, a teda že správca dane postupoval lége artis.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie zo dňa 02. 02. 2006, v ktorom

namietal jednak nesprávny postup súdu prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania a jeho

hodnotení, ako i nesprávny právny názor súdu prvého stupňa na vec.

Krajský súd v Prešove o odvolaní sťažovateľa rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 11.

2006, sp. zn.: tak, že rozsudok Okresného súdu v Poprade rozsudkom zo dňa

5. 1. 2006, č. k.: -54 potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi

závermi. Hoci Krajský súd v Prešove v dôvodoch rozsudku konštatuje nasledovné

„Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde

k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Správnosť úradného postupu treba

vždy posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu

smeruje.“ pričom z podaní sťažovateľa vyplýva, že správca dane svojim postupom porušil

, , , , , , a ust.

a s touto argumentáciou sa ani prvostupňový súd, ani

odvolací súd nevysporiadali.

Vzhľadom na uvedený stav sťažovateľ v uvedenej právnej veci podal dovolanie na

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo

dňa 19. 11. 2007, sp. zn.: odmietol, pretože dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie neprípustné. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 19. 11. 2007, sp. zn.: bolo sťažovateľovi doručené dňa

11. 10. 2007. Od tejto udalosti plynie sťažovateľovi lehota na podanie ústavnej sťažnosti.»

Podľa právneho názoru sťažovateľa:

„Vo vyššie uvedených konaniach súdy (...) nesprávne aplikovali platné právo

a vykladali postup správcu dane ako postup správny, hoci zo skutkových zistení je zrejmé,

že správca dane, v rozpore s § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, 3, 4, § 72 ods. 8, § 56 ods. 6, § 71 ods. 1

a ust. , vymáhal daňový nedoplatok

voči sťažovateľovi, hoci tak nedosiahol účel daňového konania (...)

Súdy, ani prvostupňový, ani odvolací, sa v odôvodnení rozsudkov nijako

nevyporiadali s právnou argumentáciou sťažovateľa, čo sťažovateľovi potvrdzuje jeho

pochybnosti o nesprávnosti uvedených rozsudkov.

Podľa sťažovateľa postup súdov, nerešpektujúci jednoznačné ustanovenia právnych

noriem, považuje sťažovateľ za porušenie jeho zákonného práva na spravodlivý súdny

proces, ktorý zahŕňa aj pravo účastníka konania, aby sa súd pri posudzovaní jeho prípadu

riadil platným právom. Tento predpoklad je základným predpokladom spravodlivého

súdneho konania, na ktoré má každý právo v zmysle čl.. 46 ods. 1 SR a

Dohovoru. Toto právo je transformované do povinnosti sudcov podľa ust. § - u 2 ods. 3 Zák.

č. o sudcoch a prísediacich.

Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa povinnosť štátu, zabezpečiť aby súdy

rozhodovali v súlade s platným právom, a to ako hmotným tak i procesným, čo sa v prípade

sťažovateľa nestalo.

Naopak, prvostupňový súd i odvolací súd, sa podľa sťažovateľa pri posudzovaní

prípadu necítili viazané ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, 3, 4, § 72 ods. 8, § 56 ods. 6, § 71 ods. 1

a ust. a nijako sa v napadnutých

rozhodnutiach nevysporiadali s právnou argumentáciou sťažovateľa, čoho dôsledkom je

nesprávnosť a nepresvedčivosť napadnutých rozhodnutí.“

B. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo Ing. T. B. na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

Slovenskej republiky a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom orgánu

štátnej správy podľa či. 46 ods. 3 bolo porušené postupom

Okresného súdu v Poprade v právnej veci vedenej pod sp. zn.: a postupom

Krajského súdu v Prešove v právnej veci vedenej pod sp. zn.: .

2. Ústavný súd ruší rozsudok Okresného súdu v Poprade zo dňa 5. 1. 2006, č. k.:

-54 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 11. 2006, sp. zn.:

.

3. Okresný súd v Poprade je povinný nahradiť Ing. T. B. trovy konania vo výške

6.305,- Sk (slovom Šesťtisíctristopäť slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet advokáta Mgr. R. V.“

C. K sťažnosti boli pripojené:

1. rozsudok okresného súdu č. k. -54 z 5. januára 2006, ktorým bol

sťažovateľov návrh zamietnutý (na prvej strane rozsudku bola sťažovateľom napísaná

poznámka: „Došlo 19. 01. 06“.);

2. rozsudok krajského súdu č. k. z 24. novembra 2006, ktorým bol

potvrdený prvostupňový rozsudok uvedený v bode 1. Na prvej strane tohto

druhostupňového rozhodnutia bola pečiatka okresného súdu s uvedením dátumov, kedy bol

vrátený súdny spis z krajského súdu („došlo: 22-12-2006“), rukou napísaná a podpísaná

poznámka sťažovateľa („Došlo 11. 01. 2007“) a potvrdenie právoplatnosti tohto rozsudku

z 29. januára 2007: „Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 1. 2007.“;

3. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k.

z 19. septembra 2007, ktorým dovolanie sťažovateľa zamietol, lebo

„v prejednávanej veci je dovolanie podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalobcu odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení označených základných práv

zaručených a práva zaručeného dohovorom postupom okresného súdu a krajského

súdu v sťažnosti uvedených konaniach.

Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 15. januára 2007. Predmetná sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená 7. decembra 2007.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov uvedených v tomto zákone.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. , ).

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. ).

Sťažovateľ v petite sťažnosti jednoznačne vymedzil okruh zodpovedných subjektov

(proti ktorým sťažnosť smeruje) na okresný súd a krajský súd. Z uvedeného vymedzenia

ústavný súd vychádzal pri posudzovaní splnenia procesnej podmienky stanovenej

ustanovením .

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poslednom účinnom opravnom prostriedku, ktorý

zákon na ochranu práva poskytuje, t. j. v danom prípade vo vzťahu ku krajskému súdu

15. januára 2007. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 7. decembra 2007,

teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania

pred ústavným súdom (pozri bližšie bod C 2 I. časti odôvodnenia).

Ústavný súd poznamenáva, že dovolanie sťažovateľa bolo v predmetnej veci

odmietnuté ako neprípustné. Keďže sťažovateľ rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí

svojho dovolania touto ústavnou sťažnosťou nenapadol (pozri sťažovateľom vymedzený

okruh zodpovedných subjektov vyplývajúci z petitu sťažnosti), neoznačil najvyšší súd za

porušovateľa svojich označených základných práv a ani neuviedol žiadne dôvody na

vyslovenie porušenia svojich základných práv a slobôd rozhodnutím najvyššieho súdu,

ústavný súd pri posudzovaní dôvodnosti sťažnosti na postup najvyššieho súdu neprihliadal.

Ústavný súd však v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní

sťažovateľa (ktoré bolo sťažovateľovi doručené 11. októbra 2007 – pozri bod A I. časti

odôvodnenia) v danej veci nemohlo založiť plynutie lehoty vyplývajúcej z § 53 ods. 3

, pretože podanie neprípustného dovolania nemožno z hľadiska

považovať za účinný prostriedok nápravy. Toto rozhodnutie

najvyššieho súdu nemožno preto považovať za kvalifikovanú právnu skutočnosť, od ktorej

začína plynúť lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

V prípadoch, keď je dovolanie neprípustné, nie je možné dovolanie považovať

za procesný prostriedok, ktorý zákon na ochranu základných práv a slobôd poskytuje.

V takých prípadoch lehota na podanie ústavnej sťažnosti plynie odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí

dovolania z dôvodu jeho neprípustnosti treba považovať za rozhodnutie deklaratórnej

povahy, ktoré autoritatívne konštatuje neexistenciu práva, v danom prípade práva podať

dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (napr. ,

).

Vzhľadom na to, že sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo

právoplatne skončené ešte pred tým, ako sa sťažovateľ obrátil neprípustným dovolaním

na najvyšší súd, a predmetná ústavná sťažnosť bola podaná v čase, keď už uplynula lehota

ustanovená v , ústavný súd sa preto nemohol zaoberať

opodstatnenosťou v sťažnosti uvedených námietok voči postupom týchto všeobecných

súdov. Podľa právneho názoru ústavného súdu neprípustné dovolanie nemožno z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je

predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ,

a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti

ústavnému súdu možné prihliadať (mutatis mutandis , ,

).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený

advokátom) sťažnosťou napadol iba postup okresného súdu a krajského súdu, a nie postup

a rozhodovanie najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Vzhľadom

na právomoc ústavného súdu podľa by do úvahy prichádzalo len

preskúmanie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, nie však preskúmavanie postupu

a napadnutého rozhodnutia nižších súdov. Vzhľadom na sťažnosť sťažovateľa, ktorou je

ústavný súd viazaný, nemôže ústavný súd preskúmavať rozhodnutie, ktoré sťažnosťou

napadnuté nebolo.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako návrh podaný oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008