Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 164/08
PDF · 156.2 KB
No categories available
II. ÚS 164/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., T., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 T 25/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2007
doručená sťažnosť A. Š., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej
aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 T 25/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine
podal obžalobu dňa 1. 3. 2005 pod sp. zn. 2 Pv 1054/03-44 na M. Č. za skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa
§ 197a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa
5. 9. 2003 v poobedňajších hodinách pri záhrade, ktorá sa nachádza v obci T., pri dome
č. 2, po tom, ako M. Č. zabuchol kovovú bráničku, ktorej úderom A. Š. (sťažovateľka),
spadla na zem a pri páde sa udrela v oblasti spánku a o pravú stranu stehna, M. Č. A. Š.
(sťažovateľke) vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, pričom svoje vyhrážky viackrát
opakoval a to aj dňa 6. 9. 2003 okolo 17,15 hod. v obci T., pri dome č. 2, keď vulgárne
nadával A. Š. (sťažovateľke), ktorá stála na balkóne svojho bytu a vyhrážal sa jej zabitím,
pričom ju polial prúdom vody z hadice, čím vzbudil u A. Š. (sťažovateľke) svojimi
opakovanými vyhrážkami dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a svojim konaním jej
spôsobil zranenia - pomliaždenia pravej spánkovej krajiny, pomliaždenie bočnej plochy
pravého stehna, ktoré zranenia by si v prípade jej zaradenia do pracovného procesu
vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní do 6 dní. (...)
Dňa 27. 7. 2005 sťažovateľka žiadala Okresnú prokuratúru v Martine o vysvetlenie
prečo sa vo veci nekoná. Listom zo dňa 9. 8. 2005 Okresná prokuratúra v Martine
sťažovateľke oznámila, že jej sťažnosť postúpila Okresnému súdu v Martine. (...)
Okresný súd v Martine sťažovateľke na sťažnosť zo dňa 27. 7. 2005, ktorú zaslala
Okresnej prokuratúre v Martine a táto ju postúpila Okresnému súdu v Martine nereagoval,
preto sťažovateľka sa obrátila na Okresný súd v Martine ďalšou sťažnosťou na prieťahy
v konaní zo dňa 28. 10. 2005. Okresný súd v Martine na sťažnosť sťažovateľky zo dňa
28. 10. 2005 písomne nereagoval, avšak vytýčil vo veci prvé pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 16. 12. 2006. Pretože súd vo veci nenariadil pojednávanie, sťažovateľka listom zo dňa
10. 5. 2006 žiadala Okresný súd v Martine o vyjadrenie, prečo vo veci nekoná, na toto
podanie sťažovateľky súd nereagoval, ani nevytýčil vo veci pojednávanie. (...)
Listom zo dňa 1. 7. 2006 sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní,
Okresný súd v Martine odpovedal sťažovateľke listom zo dňa 30. 8. 2006, Č j. Spr 2030/06,
pričom súd konštatuje, okrem iných skutočností, že vo veci neboli zistené subjektívne
prieťahy. Sťažovateľka sa dňa 2. 11. 2006 obrátila na Krajský súd v Žiline so žiadosťou o
prešetrenie skutočnosti, či v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod č. k. 12 T
25/05 nedochádza k prieťahom v konaní Krajský súd v Žiline listom zo dňa 12. 2. 2007, č. j.
Spr 11083/06, pričom konštatuje, že v konkrétnej veci došlo k prieťahom v konaní z
objektívnych i subjektívnych dôvodov. (...)
Súd vytýčil pojednávania vo veci dňa 31. 8. 2006, 6. 10. 2006, 31. 10. 2006. Súd vo
veci rozhodol rozsudkom č. k. 12 T 25/05-193 zo dňa 11. 12. 2006 tak, že obžalovaného
M. Č. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal a sťažovateľku
s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti
rozsudku sa odvolal prokurátor i poškodená, konanie k dnešnému dňu nebolo právoplatne
ukončené. (...)
Sťažovateľka sa domnieva, že práve prieťahmi v konaní Okresného súdu v Martine
bolo spôsobené, že svedkovia, ktorých súd vo veci vyslúchol, si s odstupom času už nevedeli
spomenúť na skutočnosti súvisiace s týmto prípadom, pričom ich výpovede mali značný
vplyv na rozhodnutie v danej veci. Taktiež práve z týchto skutočností nemohol súd vo veci
objektívne rozhodnúť, daný stav spôsobil, že sťažovateľka sa dlhodobo ocitla v stave
právnej neistoty, čo má negatívny dosah aj na jej zdravotný stav, taktiež z uvedeného
dôvodu si zrejme nebude môcť s úspechom uplatniť nárok na náhradu škody.
Sťažovateľka má právo, aby jej vec v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
prerokovala verejne a bez zbytočných prieťahov. Ako už vyššie sťažovateľka uviedla
prieťahy v tomto konaní boli spôsobené konaním súdu.
Sťažovateľka súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho
pojednávania.
Sťažovateľka sa domáha, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 200.000,- Sk a to z dôvodu, že v predmetnom konaní si uplatnila náhradu škody,
taktiež mala náklady súvisiace s právnym zastupovaním v tejto veci, sťažovateľka žije
v stave právnej neistoty od septembra 2003, kedy sa skutok stal, pričom vzhľadom na
prieťahy spôsobené súdom podľa názoru sťažovateľky nemôže byť spravodlivo rozhodnuté,
preto pokladané za primerané finančné zadosťučinenie sumu 200.000.- Sk.
V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má sťažovateľka právo, aby sa jej
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prieťahmi v konaní bolo ústavné právo
sťažovateľky porušené navrhuje preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nález
Základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Martine v konaní
č. k. 12 T 25/05 porušené bolo.
A. Š. sa priznáva finančné zadosťučinenie 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd
v Martine povinný uhradiť Antónii Šípkovej do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia.
Okresný súd v Martine je povinný uhradiť A. Š. trovy právneho zastúpenia 6.296,-
Sk, právnej zástupkyne JUDr. D. Š. (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
(2 právne úkony prevzatie + príprava, písomné podanie sťažnosť á 2.970,- Sk, 2 x režijný
paušál á 178,- Sk).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 12 T 25/05.
1. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom
zásahu“ okresného súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom
konaní - ako to sťažovateľka sama vo svojej sťažnosti uviedla - „súd vo veci rozhodol
rozsudkom č. k. 12 T 25/05-193 zo dňa 11. 12. 2006“, sťažovateľka sa o namietaných
zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná
sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 27. marca 2007 a ústavnému súdu 30. marca
2007, teda v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
2. Pokiaľ sa však sťažovateľka nezúčastnila pojednávania, ktoré sa konalo v danej
veci 11. decembra 2006, ústavný súd poukazuje na to, že podľa svojej konštantnej
judikatúry podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu
tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď
namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,
I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z podania sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde
skončené 11. decembra 2006. Sťažovateľka - ktorá je kvalifikovane právne zastúpená - sa
napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním odovzdaným na
poštovú prepravu 27. marca 2007 a ústavnému súdu doručeným 30. marca 2007, t. j. v čase,
keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za
účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
pred týmto súdom už bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie
predmetnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008