Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 102/08
PDF · 213 KB
No categories available
III. ÚS 102/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia L., so sídlom T., zastúpeného
advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia jeho základného práva na priaznivé životné
prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 Dohovoru
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia postupmi ministra a Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky, ako aj postupom ministra a Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom
stave lesov“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky a uznesením vlády Slovenskej
republiky č. 990/2007 z 21. novembra 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra
2007 faxom a 30. novembra 2007 poštou doručená sťažnosť občianskeho združenia L.
zaregistrovaného 22. júna 1993 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len
„Aarhuský dohovor“) postupom ministra a Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej aj „minister, resp. ministerstvo“) pri príprave a predkladaní „Správy
o zdravotnom stave lesov“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ako
aj uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„V súlade s článkom 10 ods. 2, ods. 3 Smernice Vlády SR na prípravu a
predkladanie materiálov na rokovanie Vlády SR schválenej uznesením Vlády SR č. 512 z 13.
6. 2001 v platnom znení bol materiál uvoľnený do pripomienkového konania, zverejnený
na internetovej adrese Ministerstva pôdohospodárstva SR dňa 15. 10. 2007, pričom lehota
na pripomienkovanie bola v súlade s článkom 10 ods. 4 Smernice 10 pracovných dní, teda
končila dňa 29. 10. 2007. K tomuto materiálu nelegislatívnej povahy predložilo L. v lehote
určenej na vznesenie pripomienky zásadnú pripomienku, s ktorou sa stotožnilo viac než 300
fyzických osôb. Na zastupovanie verejnosti v rozporovom konaní boli splnomocnení Ing. E.
B. a Ing. J. L.
Ing. E. B. sa vzdal oprávnenia zastupovať verejnosť v rozporovom konaní. Jediným
oprávneným zástupcom verejností v konaní o uvedenej zásadnej hromadnej pripomienke sa
stal ing. J. L., býv. v O., okr. S.
Dna 8. 11. 2007 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odoslalo Ing. J. L. pozvánku na
pripomienkové konanie, ktorou ho pozvalo na rozporové konanie o zásadnej hromadnej
pripomienke na deň 13. 11. 2007. Túto doporučené zásielku prevzal splnomocnený zástupca
verejnosti Ing. J. L. pri prvom pokuse o doručovanie dňa 12. 11. 2007 (Je potrebné
podotknúť, že deň 8. 11. 2007 pripadol na štvrtok a deň 12. 11. 2007 na pondelok.).
Vzhľadom na to, že obec O. sa nachádza v okrese S. a pri doprave do B. je potrebné
použiť kombináciu viacerých dopravných spojení, Ing. J. L. sa dňa 13. 11. 2007
ospravedlnil za neúčasť na rozporovom konaní, pričom poukázal na skutočnosť, že deň
doručenia zásielky a deň konania rozporového konania prakticky znemožňujú jeho účasť na
konaní naplánovanom na deň 13. 11. 2007. Požiadal, aby mu pozvánka na rozporové
konanie v predmetnej vecí bola v budúcnosti doručovaná tak, aby so zreteľom na miesto
jeho bydliska bolo preňho aj skutočne možné sa na naplánovaný termín rozporového
konania ustanoviť. Od uvedeného dátumu nebola Ing. J. L. doručená žiadna pozvánka na
rozporové konanie.
Dňa 21. 11. 2007 sa Ing. J. L. z vlastnej iniciatívy ustanovil na Ministerstvo
pôdohospodárstva SR, kde mu bolo oznámené, že rozporové konanie o zásadnej
pripomienke sa neuskutoční, a materiál bude predložený dňa 21. 11. 2007 na rokovanie
vlády. (...)
Uznesením č. 990/2007 z 21. 11. 2007 Vláda SR schválila Správu o zdravotnom stave
lesov (...),
- uložila ministrovi pôdohospodárstva zabezpečiť v roku 2008 finančné prostriedky
na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov, zabezpečiť realizáciu opatrení
uvedených v časti 2. 5. predmetného materiálu, vyhodnocovať v Správe o lesnom
hospodárstve SR plnení opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných
porastov v rokoch 2009 až 2014 pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až
2011 riešiť prioritne zabezpečenie prostriedkov podľa tohto uznesenia,
- uložila ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia vytvoriť
podmienky pre včasné rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa Zákona o ochrane
prírody a krajiny, umožňujúcich realizáciu opatrení na ochranu lesa, novelizovať zákon
č. 543/2002 s osobitným dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej
stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi, vydať spoločné
usmernenie na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 326/2005 o lesoch. (...)
Vzhľadom na to, že uvedený materiál schválený uznesením Vlády SR č. 990/2007 sa
týka otázok, ktoré nepochybne môžu ovplyvniť životné prostredie a ukladá ústredným
orgánom štátnej správy vykonať v rámci svojich kompetencii opatrenia na zabezpečenie
opatrení navrhovaných v tejto správe, vrátane vydania spoločných usmernení, teda
interných normatívnych právnych aktov, ktoré sú záväzné pre orgány štátnej správy riadené
ministerstvom pôdohospodárstva a ministrom životného prostredia je zrejmé, že minister
pôdohospodárstva porušil namietané práva sťažovateľa tým, že neuskutočnil
so sťažovateľom konanie o odstránenie rozporov o jeho hromadnej pripomienke ä Vláda SR
porušila práva sťažovateľa uznesením č. 990/2007 tým, že tento materiál schválila a uložila
na jeho základe opatrenia napriek tomu, že súčasťou podkladov predložených vláde bola aj:
správa o priebehu pripomienkového konania a o trvajúcom rozpore s hromadnou
pripomienkou; sťažovateľa. z ktorej vyplýval zreteľne fakt, že sťažovateľovi nebola daná
možnosť na jeho účinnú účasť pri príprave tejto správy a ani možnosť, aby jeho
pripomienky boli zohľadnené v najvyššej možnej miere.
Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci je jeho sťažnosť prípustná, keďže
napadnutým uznesením Vlády SR boli uložené konkrétne povinnosti ministrovi životného
prostredia, aj ministrovi pôdohospodárstva, ktoré je možné ďalej realizovať
prostredníctvom interných právnych aktov a usmernení bez toho, aby bolo potrebné vydávať
ďalšie právne predpisy, ktoré by podliehali pripomienkovému konaniu.“
Sťažovateľ na základe uvedeného žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa
- zakotvené v článku 8 Aarhuského Dohovoru - právo na účinnú účasť na príprave
vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel
orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,
- zakotvené v článku 44 ods. 1 Ústavy SR - právo na priaznivé životné prostredie a to na tú
jeho zložku, ktorá zabezpečuje právo na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životného
prostredie,
postupom ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní
materiálu č. 2149/2007-100 Správy o zdravotnom stave lesov na rokovanie Vlády SR dňa
21. 11. 2007 a uznesením Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 21. 11. 2007 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 990/2007 zo dňa
21. 11. 2007.
Ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje
pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.
Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd rozhodol o návrhu na dočasné opatrenie podľa
§ 52 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) takto:
„Ústavný súd odkladá vykonateľnosť uznesenia Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 22. 11.
2007 až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.“
Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu z 30. januára 2008
podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu faxom 21. februára a poštou 22. februára
2008, v ktorom uviedol, že sťažnosť smeruje aj proti ministrovi a Ministerstvu
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh vrátane
sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
1. Sťažovateľ v časti sťažnosti tvrdí, že postupom označených ministrov, resp.
ministerstiev a vlády pri príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom stave lesov“ na
rokovanie vlády, ako aj uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007 došlo
k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 44 ods. 1 ústavy, podľa ktorého
ustanovenia každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Je nepochybné a vyplýva to zo sťažnosti a jej príloh, že sťažovateľ je občianskym
združením, ktoré je registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podľa zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a v zmysle prvej vety
ustanovenia § 2 ods. 3 tohto zákona je právnickou osobou.
Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti majú tie fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že
namietaným postupom alebo rozhodnutím označeného orgánu verejnej moci boli porušené
ich základné práva alebo slobody.
Predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy je aj to, že fyzická osoba a právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom
základných práv a slobôd.
Zo sťažnosti teda vyplýva, že sťažovateľ je právnickou osobou, ktorá namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 44 ods. 1 ústavy. Aj keď citovaný čl. 127
ústavy výslovne umožňuje právnickým osobám podávať sťažnosť („ústavný súd rozhoduje
aj o sťažnostiach právnických osôb...“), z povahy niektorých základných správ a slobôd
vyplýva, že právnické osoby nemôžu byť ich nositeľom. Týka sa to aj namietaného
základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy, ktorého
subjektom je iba fyzická osoba (obdobne III. ÚS 93/08, III. ÚS 95/08).
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť
ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.
2. Pokiaľ ide o namietané porušenie označeného práva podľa čl. 8 Aarhuského
dohovoru, ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte
možnosti otvorené, účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy
vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel
orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
Na tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:
a) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;
b) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené a
c) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo
prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.
Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.
K porušeniu tohto práva malo dôjsť podľa sťažovateľa v pôvodnej sťažnosti
postupom ministra a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
avšak v doplnení sťažnosti už postupom ministra a ministerstva pôdohospodárstva pri
príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom stave lesov“ na rokovanie vlády bez toho,
aby sa s povereným zástupcom verejnosti ako predkladateľom hromadnej pripomienky,
s ktorou sa stotožnilo viac ako 300 fyzických osôb, uskutočnilo rozporové konanie.
Preto ústavný súd jeho sťažnosť smerujúcu k ministrovi a Ministerstvu životného
prostredia Slovenskej republiky považoval za zjavne neopodstatnenú.
Bez ohľadu na túto skutočnosť podstatou sťažnosti je porušenie práv sťažovateľa
podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru tým, že minister ho v časovom predstihu nepozval
na rozporové konanie, a bez toho, aby bola hromadná pripomienka sťažovateľa prerokovaná
za jeho účasti ako zástupcu verejnosti, materiál bol predložený na rokovanie vlády. Podľa
neho boli porušené aj viaceré ustanovenia Smernice na prípravu a predkladanie materiálov
na rokovanie vlády, ktorá bola schválená uznesením vlády č. 512 z 13. júna 2001 (ďalej len
„smernica vlády“).
Sťažovateľ ďalej vidí porušenie svojich práv aj uznesením vlády, pretože „ ...uložila
ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia vytvoriť podmienky pre
včasné rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny,
umožňujúcich realizáciu opatrení na ochranu lesa, novelizovať zákon č. 543/2002
s osobitným dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability
a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi, vydať spoločné usmernenie
na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 326/2005 o lesoch (...)“.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z oficiálnej internetovej stránky Úradu vlády
Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) ústavný súd zistil, že sťažovateľ k „Správe
o zdravotnom stave lesov“ (č. materiálu 2149/2007-100) vzniesol hromadnú pripomienku.
Jej obsahom bolo to, že žiadal „návrh Správy o zdravotnom stave lesov a návrh uznesenia
vlády k tomuto iniciatívnemu materiálu stiahnuť alebo ho komplexne prepracovať
v spolupráci so širšou škálou odborníkov z viacerých rezortov“.
Z tohto dôvodu ho ministerstvo listom zo 7. novembra 2007 pozvalo na rozporové
konanie, ktoré sa malo konať 13. novembra 2007 v zmysle citovanej smernice vlády.
Sťažovateľovi bola doručená pozvánka na toto konanie, na ktoré sa zástupca sťažovateľa
i verejnosti Ing. J. L. ospravedlnil. Keďže prednesená hromadná pripomienka v tom istom
znení podaná zástupcom mimovládnej organizácie E. bola už 7. novembra 2007 odmietnutá,
ministerstvo pôdohospodárstva z tohto dôvodu predložilo návrh správy na rokovanie vlády.
Z predkladacej správy týkajúcej sa návrhu „Správy o zdravotnom stave lesov“ okrem
iného vyplýva, že návrh prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého
výsledky sú uvedené vo vyhodnotení pripomienkového konania. Materiál bol „vypracovaný
za účasti odborných inštitúcií lesného hospodárstva, ako aj vlastníkov lesov na Slovensku
(...)“ a jednotlivé rezorty nevzniesli „zásadné pripomienky vecného charakteru, vyžadujúce
jeho zásadné prepracovanie resp. stiahnutie. Z uvedeného dôvodu, zohľadňujúc pritom stav
smrečín na Slovensku a nevyhnutnosť realizácie opatrení smerujúcich k stabilizácii
smrečín, MP SR nesúhlasí s požiadavkou na stiahnutie resp. prepracovanie materiálu
v intenciách zásadnej pripomienky (...)“.
Ústavný súd konštatuje, že je nepochybné, že sťažovateľ bol pozvaný na rozporové
konanie. Dôvody jeho neúčasti, ktoré uvádza (problematická doprava), nemôžu byť preto
ústavným súdom akceptované, pretože o termíne bol včas informovaný, teda nevyužil
možnosť, ktorá mu bola ministerstvom poskytnutá.
Namietaný čl. 8 Aarhuského dohovoru sa týka vytvárania účinnej účasti verejnosti na
príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných
právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv
na životné prostredie.
Ide teda o záväzok signatára (teda aj Slovenskej republiky) s úpravou vlastných
pravidiel regulácie. Z uvedeného článku citovaného dohovoru nevyplýva základné právo ani
sloboda, ktoré by bolo orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné. Takýto dôkaz
sťažovateľ napriek zákonnej úprave v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepredložil.
Z dôvodu absencie označenia základného práva alebo slobody, porušenie ktorého
sťažovateľ namieta, ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť aj pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže podstatou sťažnosti nie je proces pri tvorbe vykonávacích predpisov alebo
iných normatívnych právnych aktov ministerstva alebo vlády, ale iba údajný nesprávny
postup ministerstva podľa smernice vlády, „Správu o zdravotnom stave lesov“, z ktorej až
následne v budúcnosti vyplynú ďalšie možné legislatívne návrhy na zmenu zákonov
upravujúcich životné prostredie, ako to vyplýva i z napadnutého uznesenia vlády pre
ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia, sťažovateľ ako zástupca verejnosti bude
môcť ovplyvniť a pripomienkovať prípadne tieto legislatívne návrhy podľa čl. 9 ods. 1
Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky [(schválených uznesením vlády
z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády zo 16. decembra 1999 č. 1118, uznesenia
vlády z 28. novembra 2001 č. 1130, uznesenia vlády z 19. novembra 2003 č. 1097
a uznesenia vlády z 28. septembra 2005 č. 736) ďalej aj „legislatívne pravidlá“]
s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd zastáva názor, že postup ministerstva
nebol nezákonný, pretože sťažovateľa riadne pozval na rozporové konanie a s prihliadnutím
na obsah správy a na výsledky medzirezortného pripomienkového konania pred prijatím
uznesenia vlády nepovažoval jeho sťažnosť za odôvodnenú.
Čo sa týka napadnutého uznesenia vlády, ústavný súd konštatuje, že uznesenie vlády
je iba aktom riadenia v zásade bez externých účinkov, ktoré zaväzuje ministerstvá len
rozpracovávať prijaté opatrenia vo forme budúcich legislatívnych návrhov všeobecne
záväzných právnych predpisov, v rámci ktorého legislatívneho procesu bude mať sťažovateľ
ako zástupca verejnosti možnosť pripomienkovať a ďalej ovplyvňovať. Z uvedeného
dôvodu prijatím namietaného uznesenia vlády, ako ani predchádzajúcim postupom
ministerstva pred predložením správy na rokovanie vlády, nemohla nastať reálna možnosť
signalizujúca namietané porušenie sťažovateľovho bližšie nešpecifikovaného základného
práva a slobody podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru.
Pretože ústavný súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom
označeným uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007, ktorým došlo k prijatiu
opatrení na ochranu lesa v Slovenskej republike, a namietaným porušením označeného
práva sťažovateľa podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru, sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho návrhom na odloženie
vykonateľnosti uznesenia vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008