Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 102/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia L., so sídlom T., zastúpeného

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia jeho základného práva na priaznivé životné

prostredie podľa a práva podľa Dohovoru

o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia postupmi ministra a Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky, ako aj postupom ministra a Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom

stave lesov“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky a uznesením vlády Slovenskej

republiky č. 990/2007 z 21. novembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra

2007 faxom a 30. novembra 2007 poštou doručená sťažnosť občianskeho združenia L.

zaregistrovaného 22. júna 1993 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len

„Aarhuský dohovor“) postupom ministra a Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky (ďalej aj „minister, resp. ministerstvo“) pri príprave a predkladaní „Správy

o zdravotnom stave lesov“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ako

aj uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„V súlade s článkom 10 ods. 2, ods. 3 Smernice Vlády SR na prípravu a

predkladanie materiálov na rokovanie Vlády SR schválenej uznesením Vlády SR č. 512 z 13.

6. 2001 v platnom znení bol materiál uvoľnený do pripomienkového konania, zverejnený

na internetovej adrese Ministerstva pôdohospodárstva SR dňa 15. 10. 2007, pričom lehota

na pripomienkovanie bola v súlade s článkom 10 ods. 4 Smernice 10 pracovných dní, teda

končila dňa 29. 10. 2007. K tomuto materiálu nelegislatívnej povahy predložilo L. v lehote

určenej na vznesenie pripomienky zásadnú pripomienku, s ktorou sa stotožnilo viac než 300

fyzických osôb. Na zastupovanie verejnosti v rozporovom konaní boli splnomocnení Ing. E.

B. a Ing. J. L.

Ing. E. B. sa vzdal oprávnenia zastupovať verejnosť v rozporovom konaní. Jediným

oprávneným zástupcom verejností v konaní o uvedenej zásadnej hromadnej pripomienke sa

stal ing. J. L., býv. v O., okr. S.

Dna 8. 11. 2007 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odoslalo Ing. J. L. pozvánku na

pripomienkové konanie, ktorou ho pozvalo na rozporové konanie o zásadnej hromadnej

pripomienke na deň 13. 11. 2007. Túto doporučené zásielku prevzal splnomocnený zástupca

verejnosti Ing. J. L. pri prvom pokuse o doručovanie dňa 12. 11. 2007 (Je potrebné

podotknúť, že deň 8. 11. 2007 pripadol na štvrtok a deň 12. 11. 2007 na pondelok.).

Vzhľadom na to, že obec O. sa nachádza v okrese S. a pri doprave do B. je potrebné

použiť kombináciu viacerých dopravných spojení, Ing. J. L. sa dňa 13. 11. 2007

ospravedlnil za neúčasť na rozporovom konaní, pričom poukázal na skutočnosť, že deň

doručenia zásielky a deň konania rozporového konania prakticky znemožňujú jeho účasť na

konaní naplánovanom na deň 13. 11. 2007. Požiadal, aby mu pozvánka na rozporové

konanie v predmetnej vecí bola v budúcnosti doručovaná tak, aby so zreteľom na miesto

jeho bydliska bolo preňho aj skutočne možné sa na naplánovaný termín rozporového

konania ustanoviť. Od uvedeného dátumu nebola Ing. J. L. doručená žiadna pozvánka na

rozporové konanie.

Dňa 21. 11. 2007 sa Ing. J. L. z vlastnej iniciatívy ustanovil na Ministerstvo

pôdohospodárstva SR, kde mu bolo oznámené, že rozporové konanie o zásadnej

pripomienke sa neuskutoční, a materiál bude predložený dňa 21. 11. 2007 na rokovanie

vlády. (...)

Uznesením č. 990/2007 z 21. 11. 2007 Vláda SR schválila Správu o zdravotnom stave

lesov (...),

- uložila ministrovi pôdohospodárstva zabezpečiť v roku 2008 finančné prostriedky

na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov, zabezpečiť realizáciu opatrení

uvedených v časti 2. 5. predmetného materiálu, vyhodnocovať v Správe o lesnom

hospodárstve SR plnení opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných

porastov v rokoch 2009 až 2014 pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až

2011 riešiť prioritne zabezpečenie prostriedkov podľa tohto uznesenia,

- uložila ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia vytvoriť

podmienky pre včasné rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa Zákona o ochrane

prírody a krajiny, umožňujúcich realizáciu opatrení na ochranu lesa, novelizovať zákon

č. 543/2002 s osobitným dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej

stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi, vydať spoločné

usmernenie na realizáciu opatrení podľa o lesoch. (...)

Vzhľadom na to, že uvedený materiál schválený uznesením Vlády SR č. 990/2007 sa

týka otázok, ktoré nepochybne môžu ovplyvniť životné prostredie a ukladá ústredným

orgánom štátnej správy vykonať v rámci svojich kompetencii opatrenia na zabezpečenie

opatrení navrhovaných v tejto správe, vrátane vydania spoločných usmernení, teda

interných normatívnych právnych aktov, ktoré sú záväzné pre orgány štátnej správy riadené

ministerstvom pôdohospodárstva a ministrom životného prostredia je zrejmé, že minister

pôdohospodárstva porušil namietané práva sťažovateľa tým, že neuskutočnil

so sťažovateľom konanie o odstránenie rozporov o jeho hromadnej pripomienke ä Vláda SR

porušila práva sťažovateľa uznesením č. 990/2007 tým, že tento materiál schválila a uložila

na jeho základe opatrenia napriek tomu, že súčasťou podkladov predložených vláde bola aj:

správa o priebehu pripomienkového konania a o trvajúcom rozpore s hromadnou

pripomienkou; sťažovateľa. z ktorej vyplýval zreteľne fakt, že sťažovateľovi nebola daná

možnosť na jeho účinnú účasť pri príprave tejto správy a ani možnosť, aby jeho

pripomienky boli zohľadnené v najvyššej možnej miere.

Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci je jeho sťažnosť prípustná, keďže

napadnutým uznesením Vlády SR boli uložené konkrétne povinnosti ministrovi životného

prostredia, aj ministrovi pôdohospodárstva, ktoré je možné ďalej realizovať

prostredníctvom interných právnych aktov a usmernení bez toho, aby bolo potrebné vydávať

ďalšie právne predpisy, ktoré by podliehali pripomienkovému konaniu.“

Sťažovateľ na základe uvedeného žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- zakotvené v článku 8 Aarhuského Dohovoru - právo na účinnú účasť na príprave

vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel

orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- zakotvené v článku 44 ods. 1 SR - právo na priaznivé životné prostredie a to na tú

jeho zložku, ktorá zabezpečuje právo na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životného

prostredie,

postupom ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní

materiálu č. -100 Správy o zdravotnom stave lesov na rokovanie Vlády SR dňa

21. 11. 2007 a uznesením Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 21. 11. 2007 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 990/2007 zo dňa

21. 11. 2007.

Ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje

pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd rozhodol o návrhu na dočasné opatrenie podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) takto:

„Ústavný súd odkladá vykonateľnosť uznesenia Vlády SR č. 990/2007 zo dňa 22. 11.

2007 až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.“

Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu z 30. januára 2008

podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu faxom 21. februára a poštou 22. februára

2008, v ktorom uviedol, že sťažnosť smeruje aj proti ministrovi a Ministerstvu

pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd každý návrh vrátane

sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

1. Sťažovateľ v časti sťažnosti tvrdí, že postupom označených ministrov, resp.

ministerstiev a vlády pri príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom stave lesov“ na

rokovanie vlády, ako aj uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007 došlo

k porušeniu jeho základného práva zaručeného , podľa ktorého

ustanovenia každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Je nepochybné a vyplýva to zo sťažnosti a jej príloh, že sťažovateľ je občianskym

združením, ktoré je registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky podľa zákona

č. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a v zmysle prvej vety

ustanovenia § 2 ods. 3 tohto zákona je právnickou osobou.

Z citovaného ustanovenia treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti majú tie fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že

namietaným postupom alebo rozhodnutím označeného orgánu verejnej moci boli porušené

ich základné práva alebo slobody.

Predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 je aj to, že fyzická osoba a právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom

základných práv a slobôd.

Zo sťažnosti teda vyplýva, že sťažovateľ je právnickou osobou, ktorá namieta

porušenie svojho základného práva podľa . Aj keď citovaný

výslovne umožňuje právnickým osobám podávať sťažnosť („ústavný súd rozhoduje

aj o sťažnostiach právnických osôb...“), z povahy niektorých základných správ a slobôd

vyplýva, že právnické osoby nemôžu byť ich nositeľom. Týka sa to aj namietaného

základného práva na priaznivé životné prostredie podľa , ktorého

subjektom je iba fyzická osoba (obdobne , ).

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť

ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

2. Pokiaľ ide o namietané porušenie označeného práva podľa čl. 8 Aarhuského

dohovoru, ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte

možnosti otvorené, účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy

vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel

orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

Na tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:

a) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;

b) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené a

c) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo

prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.

Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.

K porušeniu tohto práva malo dôjsť podľa sťažovateľa v pôvodnej sťažnosti

postupom ministra a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,

avšak v doplnení sťažnosti už postupom ministra a ministerstva pôdohospodárstva pri

príprave a predkladaní „Správy o zdravotnom stave lesov“ na rokovanie vlády bez toho,

aby sa s povereným zástupcom verejnosti ako predkladateľom hromadnej pripomienky,

s ktorou sa stotožnilo viac ako 300 fyzických osôb, uskutočnilo rozporové konanie.

Preto ústavný súd jeho sťažnosť smerujúcu k ministrovi a Ministerstvu životného

prostredia Slovenskej republiky považoval za zjavne neopodstatnenú.

Bez ohľadu na túto skutočnosť podstatou sťažnosti je porušenie práv sťažovateľa

podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru tým, že minister ho v časovom predstihu nepozval

na rozporové konanie, a bez toho, aby bola hromadná pripomienka sťažovateľa prerokovaná

za jeho účasti ako zástupcu verejnosti, materiál bol predložený na rokovanie vlády. Podľa

neho boli porušené aj viaceré ustanovenia Smernice na prípravu a predkladanie materiálov

na rokovanie vlády, ktorá bola schválená uznesením vlády č. 512 z 13. júna 2001 (ďalej len

„smernica vlády“).

Sťažovateľ ďalej vidí porušenie svojich práv aj uznesením vlády, pretože „ ...uložila

ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia vytvoriť podmienky pre

včasné rozhodovanie o výnimkách a súhlasoch podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny,

umožňujúcich realizáciu opatrení na ochranu lesa, novelizovať

s osobitným dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability

a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi, vydať spoločné usmernenie

na realizáciu opatrení podľa o lesoch (...)“.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z oficiálnej internetovej stránky Úradu vlády

Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) ústavný súd zistil, že sťažovateľ k „Správe

o zdravotnom stave lesov“ (č. materiálu -100) vzniesol hromadnú pripomienku.

Jej obsahom bolo to, že žiadal „návrh Správy o zdravotnom stave lesov a návrh uznesenia

vlády k tomuto iniciatívnemu materiálu stiahnuť alebo ho komplexne prepracovať

v spolupráci so širšou škálou odborníkov z viacerých rezortov“.

Z tohto dôvodu ho ministerstvo listom zo 7. novembra 2007 pozvalo na rozporové

konanie, ktoré sa malo konať 13. novembra 2007 v zmysle citovanej smernice vlády.

Sťažovateľovi bola doručená pozvánka na toto konanie, na ktoré sa zástupca sťažovateľa

i verejnosti Ing. J. L. ospravedlnil. Keďže prednesená hromadná pripomienka v tom istom

znení podaná zástupcom mimovládnej organizácie E. bola už 7. novembra 2007 odmietnutá,

ministerstvo pôdohospodárstva z tohto dôvodu predložilo návrh správy na rokovanie vlády.

Z predkladacej správy týkajúcej sa návrhu „Správy o zdravotnom stave lesov“ okrem

iného vyplýva, že návrh prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého

výsledky sú uvedené vo vyhodnotení pripomienkového konania. Materiál bol „vypracovaný

za účasti odborných inštitúcií lesného hospodárstva, ako aj vlastníkov lesov na Slovensku

(...)“ a jednotlivé rezorty nevzniesli „zásadné pripomienky vecného charakteru, vyžadujúce

jeho zásadné prepracovanie resp. stiahnutie. Z uvedeného dôvodu, zohľadňujúc pritom stav

smrečín na Slovensku a nevyhnutnosť realizácie opatrení smerujúcich k stabilizácii

smrečín, MP SR nesúhlasí s požiadavkou na stiahnutie resp. prepracovanie materiálu

v intenciách zásadnej pripomienky (...)“.

Ústavný súd konštatuje, že je nepochybné, že sťažovateľ bol pozvaný na rozporové

konanie. Dôvody jeho neúčasti, ktoré uvádza (problematická doprava), nemôžu byť preto

ústavným súdom akceptované, pretože o termíne bol včas informovaný, teda nevyužil

možnosť, ktorá mu bola ministerstvom poskytnutá.

Namietaný čl. 8 Aarhuského dohovoru sa týka vytvárania účinnej účasti verejnosti na

príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných

právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv

na životné prostredie.

Ide teda o záväzok signatára (teda aj Slovenskej republiky) s úpravou vlastných

pravidiel regulácie. Z uvedeného článku citovaného dohovoru nevyplýva základné právo ani

sloboda, ktoré by bolo orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné. Takýto dôkaz

sťažovateľ napriek zákonnej úprave v nepredložil.

Z dôvodu absencie označenia základného práva alebo slobody, porušenie ktorého

sťažovateľ namieta, ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť aj pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí ( ).

Keďže podstatou sťažnosti nie je proces pri tvorbe vykonávacích predpisov alebo

iných normatívnych právnych aktov ministerstva alebo vlády, ale iba údajný nesprávny

postup ministerstva podľa smernice vlády, „Správu o zdravotnom stave lesov“, z ktorej až

následne v budúcnosti vyplynú ďalšie možné legislatívne návrhy na zmenu zákonov

upravujúcich životné prostredie, ako to vyplýva i z napadnutého uznesenia vlády pre

ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia, sťažovateľ ako zástupca verejnosti bude

môcť ovplyvniť a pripomienkovať prípadne tieto legislatívne návrhy podľa čl. 9 ods. 1

Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky [(schválených uznesením vlády

z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády zo 16. decembra 1999 č. 1118, uznesenia

vlády z 28. novembra 2001 č. 1130, uznesenia vlády z 19. novembra 2003 č. 1097

a uznesenia vlády z 28. septembra 2005 č. 736) ďalej aj „legislatívne pravidlá“]

s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd zastáva názor, že postup ministerstva

nebol nezákonný, pretože sťažovateľa riadne pozval na rozporové konanie a s prihliadnutím

na obsah správy a na výsledky medzirezortného pripomienkového konania pred prijatím

uznesenia vlády nepovažoval jeho sťažnosť za odôvodnenú.

Čo sa týka napadnutého uznesenia vlády, ústavný súd konštatuje, že uznesenie vlády

je iba aktom riadenia v zásade bez externých účinkov, ktoré zaväzuje ministerstvá len

rozpracovávať prijaté opatrenia vo forme budúcich legislatívnych návrhov všeobecne

záväzných právnych predpisov, v rámci ktorého legislatívneho procesu bude mať sťažovateľ

ako zástupca verejnosti možnosť pripomienkovať a ďalej ovplyvňovať. Z uvedeného

dôvodu prijatím namietaného uznesenia vlády, ako ani predchádzajúcim postupom

ministerstva pred predložením správy na rokovanie vlády, nemohla nastať reálna možnosť

signalizujúca namietané porušenie sťažovateľovho bližšie nešpecifikovaného základného

práva a slobody podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru.

Pretože ústavný súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom

označeným uznesením vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007, ktorým došlo k prijatiu

opatrení na ochranu lesa v Slovenskej republike, a namietaným porušením označeného

práva sťažovateľa podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru, sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho návrhom na odloženie

vykonateľnosti uznesenia vlády č. 990/2007 z 21. novembra 2007.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008